Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Inými spôsobmi, ako napríklad štipcami, bavlnou alebo oplotením tiež nahradili chemickú ochranu drevín pred zverou.
Autor TASR
Vysoké Tatry 26. októbra (TASR) - V lesoch v Tatranskom národnom parku (TANAP) sa snažia hospodáriť prírode blízkymi spôsobmi. Mestské lesy Spišská Belá sú jednou z lokalít, kde sa takto snažia zlepšiť stav druhov a biotopov európskeho významu v ekosystémoch NATURA 2000. Námestník riaditeľa Správy TANAP-u Slavomír Celer uviedol, že okrem iného napríklad vykupujú od vlastníkov živé stromy i mŕtve drevo. Ponechávajú ho v prírode, aby tak zabezpečili biodiverzitu.
Inými spôsobmi, ako napríklad štipcami, bavlnou alebo oplotením tiež nahradili chemickú ochranu drevín pred zverou. Jakub Grivalský z Mestských lesov v Spišskej Belej uviedol, že jednou z možností prírode blízkeho hospodárenia je ťažba a spracovanie kalamity pomocou koní. "Je to šetrnejšie voči porastu, pôdnej pokrývke a voči celému lesu," objasnil. Upozornil však, že ľudí, ktorí vedia takto v lese pracovať, je čoraz menej a pre ochranu vtáctva sú pri ťažbe obmedzovaní aj časovo. "Je tak ťažšie si udržať ľudí s koňmi, pretože pol roka pre nich nemáme zabezpečenú prácu a robotu si hľadajú inde. Našou výhodou je, že v blízkosti máme obec Lendak, kde je práca s koňmi rodinnou tradíciou," skonštatoval Grivalský. Bez dotácií a kompenzácií by však podľa neho nebolo možné takto v lesoch hospodáriť.
Riaditeľ Mestských lesov v Spišskej Belej František Pisarčík dodal, že v súčasnosti ťažia šesť až sedem kubických metrov dreva ročne, pričom 95 percent tvorí kalamita. V rámci opatrení ponechajú v jednej z lokalít na dožitie približne 60 jedlí. Zároveň však niektoré staré stromy odstránia, aby tak uvoľnili miesto pre mladé stromčeky. Cieľom podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka je zabezpečiť čo najväčšiu biodiverzitu a brať ohľad na všetko živé, čo sa v lese nachádza. "Pokiaľ chceme národné parky, tak musíme rešpektovať aj obmedzenia. Sú tu špecifické podmienky a aj činnosti musia byť tomu prispôsobené, aby sa zachovali druhy, ktoré tu sú," skonštatoval Majko.
Riaditeľ sekcie projektov Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Michal Adamec uviedol, že sa im podarilo prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia získať financie pre obhospodarovateľov hospodáriacich prírode blízkym spôsobom. V priebehu štyroch rokov 69 subjektom preplatila ŠOP zvýšené náklady vo výške viac ako 12 miliónov eur. Plocha podporených biotopov pritom dosahuje takmer 22.000 hektárov. Realizátormi opatrení v lesných ekosystémoch a zároveň prijímateľmi štátnej pomoci sú štátne aj neštátne hospodárske subjekty. "My sa už teraz snažíme pripravovať projekty do nového programového obdobia, aby tá spolupráca pokračovala, trvala dlhšie obdobie a možno sa podarilo získať aj viac prostriedkov," uzavrel Adamec.
Inými spôsobmi, ako napríklad štipcami, bavlnou alebo oplotením tiež nahradili chemickú ochranu drevín pred zverou. Jakub Grivalský z Mestských lesov v Spišskej Belej uviedol, že jednou z možností prírode blízkeho hospodárenia je ťažba a spracovanie kalamity pomocou koní. "Je to šetrnejšie voči porastu, pôdnej pokrývke a voči celému lesu," objasnil. Upozornil však, že ľudí, ktorí vedia takto v lese pracovať, je čoraz menej a pre ochranu vtáctva sú pri ťažbe obmedzovaní aj časovo. "Je tak ťažšie si udržať ľudí s koňmi, pretože pol roka pre nich nemáme zabezpečenú prácu a robotu si hľadajú inde. Našou výhodou je, že v blízkosti máme obec Lendak, kde je práca s koňmi rodinnou tradíciou," skonštatoval Grivalský. Bez dotácií a kompenzácií by však podľa neho nebolo možné takto v lesoch hospodáriť.
Riaditeľ Mestských lesov v Spišskej Belej František Pisarčík dodal, že v súčasnosti ťažia šesť až sedem kubických metrov dreva ročne, pričom 95 percent tvorí kalamita. V rámci opatrení ponechajú v jednej z lokalít na dožitie približne 60 jedlí. Zároveň však niektoré staré stromy odstránia, aby tak uvoľnili miesto pre mladé stromčeky. Cieľom podľa riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka je zabezpečiť čo najväčšiu biodiverzitu a brať ohľad na všetko živé, čo sa v lese nachádza. "Pokiaľ chceme národné parky, tak musíme rešpektovať aj obmedzenia. Sú tu špecifické podmienky a aj činnosti musia byť tomu prispôsobené, aby sa zachovali druhy, ktoré tu sú," skonštatoval Majko.
Riaditeľ sekcie projektov Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Michal Adamec uviedol, že sa im podarilo prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia získať financie pre obhospodarovateľov hospodáriacich prírode blízkym spôsobom. V priebehu štyroch rokov 69 subjektom preplatila ŠOP zvýšené náklady vo výške viac ako 12 miliónov eur. Plocha podporených biotopov pritom dosahuje takmer 22.000 hektárov. Realizátormi opatrení v lesných ekosystémoch a zároveň prijímateľmi štátnej pomoci sú štátne aj neštátne hospodárske subjekty. "My sa už teraz snažíme pripravovať projekty do nového programového obdobia, aby tá spolupráca pokračovala, trvala dlhšie obdobie a možno sa podarilo získať aj viac prostriedkov," uzavrel Adamec.
