Špania Dolina 26. januára (TASR) - Predpokladá sa, že oblasť Španej Doliny, nachádzajúcej sa neďaleko Banskej Bystrice, bola osídlená už pred 3000 rokmi. Svedčia o tom nálezy kamenných mlatov, podložiek na drvenie medenej rudy.

"Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263," priblížil TASR starosta Marián Slobodník. Podľa legendy v doline vedúcej do dnešnej obce kôň španielskeho šľachtica zakopol o zem a odkryl hrudu medi. "Odtiaľ vraj pochádza názov Špania Dolina," vysvetlil. Banícku minulosť pripomína napríklad halda Maximilián priamo nad obcou.

Podľa Andreja Sitára, majstra Baníckeho bratstva Herrengrund, Špania Dolina, sa predpokladá, že ťažba medi sa začala okolo roku 1300 pred naším letopočtom a kontinuálne pokračovala do roku 1888. "Odhaduje sa, že za toto dlhé obdobie sa vyťažilo v revíri asi 300.000 ton medi a okolo 57 ton striebra," podotkol Sitár. Starosta doplnil, že ťažba medenej rudy bola obnovená v roku 1964, definitívne bola ukončená v roku 1985.

Podľa Slobodníka organizácia mediarskej ťažiarskej spoločnosti bola pozoruhodná. "O trištvrte na štyri ráno, či pršalo, snežilo, klopačka zvolávala baníkov do práce. Mali všetko pripravené – tí, ktorí kopali, mali naostrené kladivká, vymenené rúčky na kladivách, ak sa im polámali. Tiež mali naplnené lampáše olejom."

Jednou z vecí, o ktoré sa obec snaží, je zachovať pre budúce generácie pozostatky banskej činnosti, ktoré ešte vidno. V obci a blízkom okolí je viacero pamiatok baníckej činnosti. "Azda najobdivovanejšou je halda Maximilián priamo nad obcou," konštatoval starosta s tým, že prechádzka po nej poskytuje nevšedný zážitok z krásneho výhľadu na obec a okolité vrchy. Túto horu skál, ktorá predstavuje asi 20 percent objemu Cheopsovej pyramídy, vydolovali naši predkovia z hlbín zeme ručne.

Unikátny je aj špaňodolinský banský vodovod. Keď sa začala používať voda na pohon banských strojov, v Španej Doline jej nebol dostatok alebo nebola vo výške, akú bane potrebovali. "Privádzali ju z Donovál a spod Prašivej. Celá dĺžka banského vodovodu, ktorý sa vybudoval v stredoveku a stáročia slúžil na prívod vody do našich baní, bola asi 32 kilometrov. V drevených a kamenných žľaboch sa privádzala voda do baní v Španej Doline," povedal starosta. Jazierko nad obcou, ktoré si možno pozrieť, je vlastne zbernou nádržou nad baňou. Je niečím podobným ako sústava tajchov v Banskej Štiavnici.

Sitár pridal zaujímavosť, že v Španej Doline tiekla kedysi zelená voda. Ak bol do nej namočený železný predmet, do šiestich týždňov sa zmenil jeho povrch na medený. Zelený kal, ktorý z vody ostal, sa sušil a vyvážal do celej Európy v podobe zelenej farby, ktorú nakupovali maliari na svoje obrazy, napríklad aj Sandro Botticelli.

V Španej Doline sa podľa Sitára našlo okolo 300 kamenných mlatov a podložiek, ktoré sú dôkazom pravekej ťažby v tejto oblasti. Ďalšie obdobie, "boom v Španej Doline", sa začína príchodom nemeckých hostí, kedy Béla IV. pozval špecialistov na hlbinnú ťažbu, ktorá sa začína využívať okolo roku 1250.

"Toto druhé obdobie je zaujímavé tým, že vtedy sa meď, ktorá sa spracúvala v Banskej Bystrici, vyvážala najmä do Benátok. V tomto období sa ročne vyviezlo do tohto mesta asi 50 percent celkovej produkcie benátskych medených hút," pokračoval Sitár. Do Benátok sa priemerne ročne vyvážalo 250 ton medi z Banskej Bystrice.