Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spišská Belá 2. augusta (TASR) – Spišská Belá v okrese Kežmarok si v tomto roku pripomína 745. výročie udelenia mestských práv. Už v stredoveku bola mestom, o tento štatút však prišla v rokoch 1922–1964 a stala sa obcou.
Autor TASR
Spišská Belá 2. augusta (TASR) – Spišská Belá v okrese Kežmarok si v tomto roku pripomína 745. výročie udelenia mestských práv. Už v stredoveku bola mestom, o tento štatút však prišla v rokoch 1922–1964 a stala sa obcou.
"Predpokladá sa, že už v roku 1271 bola Spišská Belá súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, nazývaného aj Spoločenstvom 24 kráľovských spišských miest, ktoré sa vytvorilo na Spiši ako nová samosprávna jednotka popri Spišskej stolici a Stolici desiatich spišských kopijníkov. Do tohto spoločenstva patrili okrem Levoče len menšie spišské mestá, neskôr nazývané oppidá," uvádza na internetovej stránke mesta primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Aj keď Spišskú Belú niektoré pramene označovali ako slobodné kráľovské mesto, nikdy sa ním nestala. Spolu s ďalšími mestami používala komunitárne právo a neskôr sa stala vážnym hospodárskym konkurentom slobodným kráľovským mestám, ako bol Kežmarok a Levoča.
"Vytvorenie spoločenstva potvrdilo privilégium uhorského kráľa Štefana V. z roku 1271, ktoré sa zachovalo v odpise z roku 1420. V listine sa hovorí o osobnej slobode predstavujúcej výsadu, podľa ktorej neboli podriadení žiadnemu zemepánovi, nemuseli pre neho pracovať či odvádzať naturálnu rentu. Slobodne si mohli užívať svoje domy, polia a lesy, za čo boli povinní platiť presne stanovenú pozemkovú daň," uviedol primátor. Privilégium potvrdzovalo právo samosprávy miest, podľa ktorého si mohlo každé z nich každoročne zvoliť vlastného richtára a mestskú radu, ale tiež malo možnosť slobodnej voľby farára. Obyvatelia týchto miest boli slobodnými občanmi, majiteľmi pozemkov a lesov, s ktorými mohli voľne disponovať. "Listinu privilégií Štefana V. potvrdil uhorský kráľ Karol Róbert v rokoch 1312 a 1328. Postupne sa tieto mestské práva a výsady po stáročia rozširovali," opísal Bieľak s tým, že vďaka mestským právam sa Spišská Belá stávala postupne prosperujúcim mestom na Spiši.
Veľký význam pre rozvoj obchodovania malo získanie privilégia usporiadať týždňové trhy, ktoré Spišskej Belej udelil poľský kráľ Žigmund I. v roku 1535. "V roku 1607 poľský kráľ Žigmund III. pridal k týždňovým trhom aj privilégium na dva výročné trhy na sv. Antona (17.1.) a na sv. Matúša (21.9.). Tieto privilégiá neskôr rozšírili poľskí a uhorskí panovníci v roku 1667 na tri výročné trhy, v roku 1739 na päť a v roku 1811 na sedem výročných trhov," informoval primátor mesta. Spišská Belá predstihla susedný Kežmarok, ktorý mal len štyri výročné trhy.
"Predpokladá sa, že už v roku 1271 bola Spišská Belá súčasťou Spoločenstva spišských Sasov, nazývaného aj Spoločenstvom 24 kráľovských spišských miest, ktoré sa vytvorilo na Spiši ako nová samosprávna jednotka popri Spišskej stolici a Stolici desiatich spišských kopijníkov. Do tohto spoločenstva patrili okrem Levoče len menšie spišské mestá, neskôr nazývané oppidá," uvádza na internetovej stránke mesta primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Aj keď Spišskú Belú niektoré pramene označovali ako slobodné kráľovské mesto, nikdy sa ním nestala. Spolu s ďalšími mestami používala komunitárne právo a neskôr sa stala vážnym hospodárskym konkurentom slobodným kráľovským mestám, ako bol Kežmarok a Levoča.
"Vytvorenie spoločenstva potvrdilo privilégium uhorského kráľa Štefana V. z roku 1271, ktoré sa zachovalo v odpise z roku 1420. V listine sa hovorí o osobnej slobode predstavujúcej výsadu, podľa ktorej neboli podriadení žiadnemu zemepánovi, nemuseli pre neho pracovať či odvádzať naturálnu rentu. Slobodne si mohli užívať svoje domy, polia a lesy, za čo boli povinní platiť presne stanovenú pozemkovú daň," uviedol primátor. Privilégium potvrdzovalo právo samosprávy miest, podľa ktorého si mohlo každé z nich každoročne zvoliť vlastného richtára a mestskú radu, ale tiež malo možnosť slobodnej voľby farára. Obyvatelia týchto miest boli slobodnými občanmi, majiteľmi pozemkov a lesov, s ktorými mohli voľne disponovať. "Listinu privilégií Štefana V. potvrdil uhorský kráľ Karol Róbert v rokoch 1312 a 1328. Postupne sa tieto mestské práva a výsady po stáročia rozširovali," opísal Bieľak s tým, že vďaka mestským právam sa Spišská Belá stávala postupne prosperujúcim mestom na Spiši.
Veľký význam pre rozvoj obchodovania malo získanie privilégia usporiadať týždňové trhy, ktoré Spišskej Belej udelil poľský kráľ Žigmund I. v roku 1535. "V roku 1607 poľský kráľ Žigmund III. pridal k týždňovým trhom aj privilégium na dva výročné trhy na sv. Antona (17.1.) a na sv. Matúša (21.9.). Tieto privilégiá neskôr rozšírili poľskí a uhorskí panovníci v roku 1667 na tri výročné trhy, v roku 1739 na päť a v roku 1811 na sedem výročných trhov," informoval primátor mesta. Spišská Belá predstihla susedný Kežmarok, ktorý mal len štyri výročné trhy.
