Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Kežmarskom hrade pripravili na Veľký piatok pre veriacich i návštevníkov Krížovú cestu.
Autor TASR
Stará Ľubovňa/Kežmarok/Spišské Podhradie 18. apríla (TASR) – Počas Veľkej Noci pripravili hrady na Spiši viacero podujatí, niektoré budú otvorené aj počas sviatkov. Dáša Uharčeková Pavúková zo Spišského múzea v Levoči informovala, že Spišský hrad bude od piatku 19. do pondelka 22. apríla otvorený denne od 9. do 19. hodiny s posledným vstupom o 18. hodine.
Na Kežmarskom hrade pripravili na Veľký piatok pre veriacich i návštevníkov Krížovú cestu. „Rímsko-katolícka cirkev - farnosť Kežmarok je tradičným iniciátorom tohto podujatia, aby tak priblížila udalosti na Kalvárii v netradičnom prostredí hradu. Toto sviatočné duchovné posolstvo je podané dramatizovanou formou textov, obohatené skladbami chrámového zboru," priblížila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintuľová. Dodala, že kežmarský hrad bude pre návštevníkov počas zvyšných dní sviatkov zatvorený. Opäť otvorí svoje brány v utorok 23. apríla.
Hrad Ľubovňa a skanzen pod ním budú zatvorené len počas Veľkonočného piatka, teda v deň najväčšieho pôstu, ktorým kresťania prejavujú úctu ku Kristovej obeti na kríži. „V sobotu, nedeľu a v pondelok budeme mať pre návštevníkov otvorené od 9. do 18. hodiny. Pre najmenších návštevníkov je pripravený detský kútik, kde si budú môcť deti vytvoriť veľkonočnú kraslicu podľa svojej fantázie," informoval riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Dodal, že počas veľkonočných sviatkov ľudia na Spiši na Zelený štvrtok dobytku strihali srsť, aby mu striga neodobrala mlieko, koňom strihali z chvosta, aby mu neodňali silu a prelievali vodu cez dierku kľúča, ktorou sa potom umývali a ochránili sa tak pre zlými silami. „Na Veľký piatok zavčas rána, pred východom slnka, sa umývalo tečúcou vodou v potoku, aby boli ľudia čistí a zdraví. Gazdovia vyháňali kone do potoka, aby boli po celý rok zdravé, a ak v tento deň pršalo, rok mal byť neúrodný a suchý. Ak však ráno videl gazda na lúkach námrazu, tešil sa, že bude mať pre dobytok dostatok sena," vysvetľuje Mikulík.
Na Bielu sobotu dievky upratovali v dome, muži upratovali okolo dobytka a pripravovali preň pokrm na celé sviatky. Gazdiné na Spiši piekli veľkonočné kysnuté koláče – pasky zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách. Po vymiesení cesta dala gazdiná ruky oblízať dobytku, aby bol okrúhly, hladký a aby bol nápomocný rodine svojím úžitkom. Počas Veľkonočnej nedele sa zase v kostole svätili pokrmy. „Pozdrav pri vstupe do dverí domu u gréckokatolíkov je „Christos voskres" a domáci odpovedajú „Voistynu voskres". Okrem toho sa rozkrojovalo vajíčko pri sviatočnom stole na toľko častí, koľko bolo členov v rodine," dodal Mikulík s tým, že na Veľkonočný pondelok sa konala tradičná oblievačka studenou vodou a odmenou pre šibačov bolo maľované vajíčko. To dievka dávala svojmu milému so slovami: „Tak jak vajíčko nima konca, tak nech nima konca ani naša láska."
Na Kežmarskom hrade pripravili na Veľký piatok pre veriacich i návštevníkov Krížovú cestu. „Rímsko-katolícka cirkev - farnosť Kežmarok je tradičným iniciátorom tohto podujatia, aby tak priblížila udalosti na Kalvárii v netradičnom prostredí hradu. Toto sviatočné duchovné posolstvo je podané dramatizovanou formou textov, obohatené skladbami chrámového zboru," priblížila riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintuľová. Dodala, že kežmarský hrad bude pre návštevníkov počas zvyšných dní sviatkov zatvorený. Opäť otvorí svoje brány v utorok 23. apríla.
Hrad Ľubovňa a skanzen pod ním budú zatvorené len počas Veľkonočného piatka, teda v deň najväčšieho pôstu, ktorým kresťania prejavujú úctu ku Kristovej obeti na kríži. „V sobotu, nedeľu a v pondelok budeme mať pre návštevníkov otvorené od 9. do 18. hodiny. Pre najmenších návštevníkov je pripravený detský kútik, kde si budú môcť deti vytvoriť veľkonočnú kraslicu podľa svojej fantázie," informoval riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Dodal, že počas veľkonočných sviatkov ľudia na Spiši na Zelený štvrtok dobytku strihali srsť, aby mu striga neodobrala mlieko, koňom strihali z chvosta, aby mu neodňali silu a prelievali vodu cez dierku kľúča, ktorou sa potom umývali a ochránili sa tak pre zlými silami. „Na Veľký piatok zavčas rána, pred východom slnka, sa umývalo tečúcou vodou v potoku, aby boli ľudia čistí a zdraví. Gazdovia vyháňali kone do potoka, aby boli po celý rok zdravé, a ak v tento deň pršalo, rok mal byť neúrodný a suchý. Ak však ráno videl gazda na lúkach námrazu, tešil sa, že bude mať pre dobytok dostatok sena," vysvetľuje Mikulík.
Na Bielu sobotu dievky upratovali v dome, muži upratovali okolo dobytka a pripravovali preň pokrm na celé sviatky. Gazdiné na Spiši piekli veľkonočné kysnuté koláče – pasky zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách. Po vymiesení cesta dala gazdiná ruky oblízať dobytku, aby bol okrúhly, hladký a aby bol nápomocný rodine svojím úžitkom. Počas Veľkonočnej nedele sa zase v kostole svätili pokrmy. „Pozdrav pri vstupe do dverí domu u gréckokatolíkov je „Christos voskres" a domáci odpovedajú „Voistynu voskres". Okrem toho sa rozkrojovalo vajíčko pri sviatočnom stole na toľko častí, koľko bolo členov v rodine," dodal Mikulík s tým, že na Veľkonočný pondelok sa konala tradičná oblievačka studenou vodou a odmenou pre šibačov bolo maľované vajíčko. To dievka dávala svojmu milému so slovami: „Tak jak vajíčko nima konca, tak nech nima konca ani naša láska."
