Správa TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici vznikla fúziou jej predchodkyne so Štátnymi lesmi TANAP-u.
Autor TASR
Tatranská Lomnica 1. apríla (TASR) - Tatranský národný park (TANAP) si v sobotu pripomína rok od reformy, ktorá mu takmer po troch desaťročiach opäť priniesla jednotnú správu územia. Pripomína to na svojej webovej stránke s tým, že sa zapája do viacerých projektov, no prioritou naďalej zostáva dokončenie návštevného poriadku TANAP-u a zonácie.
Správa TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici vznikla fúziou jej predchodkyne so Štátnymi lesmi TANAP-u. Ako uviedol riaditeľ novovzniknutej Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici Pavol Majko, za uplynulý rok sa museli popasovať s viacerými výzvami. Reforma si okrem zmeny organizačnej štruktúry vyžiadala aj úpravu zmlúv a ostatných dokumentov, ktorými boli viazané obe organizácie. "Náročným procesom boli aj úpravy v katastri nehnuteľností, ktoré súviseli so zmenou správcu majetku vo vlastníctve štátu. Aj napriek počiatočným ťažkostiam sa podarilo všetky administratívne prekážky úspešne zvládnuť a nový subjekt sa mohol venovať ďalším činnostiam," skonštatoval.
Aktuálne spolupracujú so Štátnou ochranou prírody SR na projekte s názvom Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí. V rámci neho sa má rozšíriť aj sieť kontajnerových stojísk odolných voči atakom našej najväčšej šelmy.
Koncom januára predložili na schválenie projekt na zlepšenie stavu druhov a biotopov európskeho významu za vyše 7,9 milióna eur. Okrem lesopestovnej činnosti počíta aj s nákupom terénnych áut, strojov a zariadení pre manažment lúk, investíciami do turistickej infraštruktúry, škôlkarskej činnosti, výskumných aktivít či protipožiarnych opatrení. "Jeho súčasťou je tiež rekonštrukcia rašeliniskových lesov a takisto aj zabezpečenie komplexnej starostlivosti o lúčne spoločenstvá," dodáva.
V rámci projektu Živé rieky sa v spolupráci s neštátnymi vlastníkmi plánujú podieľať na zlepšovaní stavu lesných biotopov na pozemkoch štátu v okolí povodia rieky Belá.
V budúcnosti sa chcú zapojiť aj do ďalších výziev, ktoré by najstaršiemu národnému parku na Slovensku priniesli viac prostriedkov z eurofondov. "Našou ambíciou je, aby sa z TANAP-u stala silná samostatná organizácia, ktorá je každým rokom menej závislá od štátneho rozpočtu. Boli by sme radi, keby toto územie bolo miestom, kde príroda prekvitá a kde sa návštevník cíti dobre. Chceme, aby bol TANAP akýmsi ostrovom života a biodiverzity uprostred civilizácie," doplnil Majko, podľa ktorého je v tejto súvislosti kľúčové zlepšiť informovanosť návštevníkov o cieľoch a poslaní národného parku.
Čo sa týka návštevného poriadku TANAP-u a zonácie, oba dokumenty sa podľa neho snažia pripraviť dôsledne a v dialógu so všetkými zainteresovanými.
Správa TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici vznikla fúziou jej predchodkyne so Štátnymi lesmi TANAP-u. Ako uviedol riaditeľ novovzniknutej Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici Pavol Majko, za uplynulý rok sa museli popasovať s viacerými výzvami. Reforma si okrem zmeny organizačnej štruktúry vyžiadala aj úpravu zmlúv a ostatných dokumentov, ktorými boli viazané obe organizácie. "Náročným procesom boli aj úpravy v katastri nehnuteľností, ktoré súviseli so zmenou správcu majetku vo vlastníctve štátu. Aj napriek počiatočným ťažkostiam sa podarilo všetky administratívne prekážky úspešne zvládnuť a nový subjekt sa mohol venovať ďalším činnostiam," skonštatoval.
Aktuálne spolupracujú so Štátnou ochranou prírody SR na projekte s názvom Prevencia výskytu medveďa hnedého v blízkosti ľudí a ľudských obydlí. V rámci neho sa má rozšíriť aj sieť kontajnerových stojísk odolných voči atakom našej najväčšej šelmy.
Koncom januára predložili na schválenie projekt na zlepšenie stavu druhov a biotopov európskeho významu za vyše 7,9 milióna eur. Okrem lesopestovnej činnosti počíta aj s nákupom terénnych áut, strojov a zariadení pre manažment lúk, investíciami do turistickej infraštruktúry, škôlkarskej činnosti, výskumných aktivít či protipožiarnych opatrení. "Jeho súčasťou je tiež rekonštrukcia rašeliniskových lesov a takisto aj zabezpečenie komplexnej starostlivosti o lúčne spoločenstvá," dodáva.
V rámci projektu Živé rieky sa v spolupráci s neštátnymi vlastníkmi plánujú podieľať na zlepšovaní stavu lesných biotopov na pozemkoch štátu v okolí povodia rieky Belá.
V budúcnosti sa chcú zapojiť aj do ďalších výziev, ktoré by najstaršiemu národnému parku na Slovensku priniesli viac prostriedkov z eurofondov. "Našou ambíciou je, aby sa z TANAP-u stala silná samostatná organizácia, ktorá je každým rokom menej závislá od štátneho rozpočtu. Boli by sme radi, keby toto územie bolo miestom, kde príroda prekvitá a kde sa návštevník cíti dobre. Chceme, aby bol TANAP akýmsi ostrovom života a biodiverzity uprostred civilizácie," doplnil Majko, podľa ktorého je v tejto súvislosti kľúčové zlepšiť informovanosť návštevníkov o cieľoch a poslaní národného parku.
Čo sa týka návštevného poriadku TANAP-u a zonácie, oba dokumenty sa podľa neho snažia pripraviť dôsledne a v dialógu so všetkými zainteresovanými.