Správa Tatranského národného parku (TANAP) upozorňuje, že jej príchod ohlasujú prvé jarné kvety, ktoré pomaly rastú už aj v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.
Autor TASR
Vysoké Tatry 17. marca (TASR) - Kým na končiaroch Vysokých Tatier sa ešte stále drží sneh, v podhorí sa už pomaly prebúdza jar. Správa Tatranského národného parku (TANAP) upozorňuje, že jej príchod ohlasujú prvé jarné kvety, ktoré pomaly rastú už aj v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.
"Podbeľu liečivému aktuálne sekundujú lomikameň protistojnolistý s čemericou čiernou, o slovo sa hlási i šafran spišský, ktorého fialové koberce s príchodom teplejších slnečných dní lákajú najmä fotografov. Vtedy rozhodne neplatí, že šafranov je pod Tatrami ako šafranu, práve naopak," uvádzajú ochranári.
Upozorňujú tiež, že s pravým šafranom, ktorý sa pestuje najmä v Iráne a v oblasti Stredozemného mora, je ten slovenský síce botanicky príbuzný, nemá však praktické využitie. Jeho konzumácia dokonca spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zvracanie a hnačky. "Oba druhy sa líšia aj obdobím kvitnutia – kým ten pravý, označovaný ako kráľovské korenie, kvitne a zbiera sa na jeseň, šafran spišský je v plnom kvete práve teraz, na jar," porovnáva Správa TANAP-u s tým, že rastie najmä na lúkach a pasienkoch, ale aj na lesných čistinách v podhorskom až horskom stupni.
Zatiaľ čo na niektorých miestach sa objavuje iba niekoľko jedincov, inde sa vyskytuje v stovkách až tisícoch kusov. "Hoci sa jeho vzácnosť so šafranom pravým nedá zrovnávať, istotne poteší svojimi fialovými kvetmi v prebúdzajúcej sa prírode," dodávajú ochranári.
"Podbeľu liečivému aktuálne sekundujú lomikameň protistojnolistý s čemericou čiernou, o slovo sa hlási i šafran spišský, ktorého fialové koberce s príchodom teplejších slnečných dní lákajú najmä fotografov. Vtedy rozhodne neplatí, že šafranov je pod Tatrami ako šafranu, práve naopak," uvádzajú ochranári.
Upozorňujú tiež, že s pravým šafranom, ktorý sa pestuje najmä v Iráne a v oblasti Stredozemného mora, je ten slovenský síce botanicky príbuzný, nemá však praktické využitie. Jeho konzumácia dokonca spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zvracanie a hnačky. "Oba druhy sa líšia aj obdobím kvitnutia – kým ten pravý, označovaný ako kráľovské korenie, kvitne a zbiera sa na jeseň, šafran spišský je v plnom kvete práve teraz, na jar," porovnáva Správa TANAP-u s tým, že rastie najmä na lúkach a pasienkoch, ale aj na lesných čistinách v podhorskom až horskom stupni.
Zatiaľ čo na niektorých miestach sa objavuje iba niekoľko jedincov, inde sa vyskytuje v stovkách až tisícoch kusov. "Hoci sa jeho vzácnosť so šafranom pravým nedá zrovnávať, istotne poteší svojimi fialovými kvetmi v prebúdzajúcej sa prírode," dodávajú ochranári.