Koš 30. augusta (TASR) - Najmä svojím ústupom ťažbe hnedého uhlia koncom 80-tych rokov je známa obec Koš v okrese Prievidza. Ťažba ju však úplne neochromila, rozvíja sa, čoho dôkazom je aj prílev obyvateľov do nových bytových domov či realizácia investičných projektov.

"Obec Koš vznikla už za čias Veľkej Moravy, ale prvá písomná zmienka je z roku 1367, keď sa naša obec volala Andreasdorf. Určite sme starší ako Sebedražie a Cigeľ, lebo vždy sa osídľovalo proti prúdu rieky. Z toho logicky vyplýva, že najskôr vznikol Koš," uviedol pre TASR starosta Koša Štefan Závadinka.

Koš má svoje pôvodné meno po Ondrejovi - patrónovi farského kostola, ktorý sa stal aj jeho historickým symbolom. Do konca 14. storočia tu hrali významnejšiu úlohu nemeckí kolonisti, v tomto období už v Andreasdorfe existovala aj obecná správa. Pod dnešným názvom sa spomína od roku 1408.

Asanačná štúdia

V dolnej časti obce platí od roku 1950 stavebná uzávera z dôvodu náleziska lignitu pod ňou. V roku 1985 bola pre Koš vypracovaná asanačná štúdia, v ktorej boli určené etapy demolačných prác a postup odpojovaní inžinierskych sietí od vykúpených domov, 1. januára 1988 sa začali dobývacie práce. "Vo svojom rozkvete pred začiatkom banskej činnosti mala až 3300 obyvateľov. Z toho sa vysťahovala väčšia časť do Kanianky, Prievidze a iných okolitých obcí," spomenul starosta.

Podľa Závadinku sa nedá jednoznačne povedať, že všetci vtedajší obyvatelia boli z vysťahovania nadšení či boli proti. "Niektorí starší ľudia to brali srdcovo, bolo im ľúto za tým ich rodinným domom. Niektorých to možno aj pripravilo o život, ale to sa už dokázať nedá. Vznikali tam aj rôzne takzvané slovenské syndrómy, že ľudia pokiaľ nemajú nič, sú dobrí kamaráti, ale keď si začnú deliť štyri koruny medzi troch, keď sa konkrétne delil majetok rodiča, vznikali rôzne nepríjemnosti medzi súrodencami," ozrejmil s tým, že z globálneho hľadiska sa však obyvateľom nejako neuškodilo. "Treba si uvedomiť aj to, že obec sa začala sťahovať ešte za bývalého režimu, keď občania dostali za svoje rodinné domy zaplatené. Okrem toho, každý jeden, ktorý chcel, dostal náhradný byt do užívania zadarmo. Po revolúcii si mohli tieto byty ľudia odkúpiť za symbolickú cenu," doplnil.

Nárast obyvateľov

V roku 1992, keď Závadinka nastúpil do funkcie starostu, mal Koš 730 obyvateľov, dnes ich je okolo 1170. "Dosiahli sme to hlavne tým, že sme postavili 11 bytových domov, do ktorých sme dotiahli poväčšinou pôvodných obyvateľov a neskôr mladých ľudí z okolia. Tým sa nám podarilo stabilizovať aj základnú školu, ktorá mala v roku 2002 len 80 žiakov, pričom dnes ich má cez 227," vysvetlil Závadinka.

Stavba novej družiny

Foto: FOTO TASR/Alexandra Moštková

Obec sa rozvíjala v minulých rokoch aj z pohľadu investičnej výstavby, vznikli tu športové areály, futbalový štadión s umelou trávou, futbalové ihrisko, zrekonštruoval sa dom smútku na cintoríne, z európskych prostriedkov materská i základná škola, či sa kompletne splynofikovala. Pôsobí tu obecný dobrovoľný hasičský zbor, dve futbalové mužstvá, roľnícke družstvo rozdelené na viacero častí, mäsovýrobca, ďalší drobní podnikatelia či folklórny súbor Lučiná, ktorý má symbolický názov, keďže "nový" Koš vznikol na lúke. Do povedomia Slovenska sa podľa Závadinku dostáva aj deväťjamkové golfové ihrisko.

Blízko základnej školy rastie budova družiny, do budúcnosti obec plánuje zreštaurovať historickú kaplnku, zrekonštruovať športoviská či pripraviť pozemky na individuálnu bytovú výstavbu.

Novú budovu družiny, do ktorej budú chodiť žiaci, začali stavať v Koši tento rok. "Družina bola doteraz v základnej škole, ktorá má už väčší počet žiakov a idú sa v nej otvárať nové triedy. Preto musíme družinu presťahovať," ozrejmil starosta obce Štefan Závadinka. Výstavbu novej budovy, kde bude družina sídliť, financuje samospráva zo svojich vlastných prostriedkov, nevylučuje však ani možnosť pôžičky, pričom investičné náklady predstavujú približne 200.000 eur. "Dokončená musí byť do septembra budúceho roka, lebo základná škola vtedy otvára dve nové triedy," podotkol starosta.

Reštaurácia kaplnky

Foto: FOTO TASR/Alexandra Moštková

Zreštaurovať gotickú budovu kaplnky, časť z niekdajšieho Kostola sv. Ondreja, ktorá stála v starej časti Koša a do tej novej ju presťahovali začiatkom decembra 2000, plánuje obec z prostriedkov Európskej únie. "Chceme ju opraviť, dať ju do takého užívania, že by mohla byť centrom aj turistiky. Pokúšame sa zohnať eurofondy, prihlasujeme sa do projektov a pevne veríme, že sa nám to podarí," podotkol Závadinka. Rovnako z eurofondov chce Koš zrekonštruovať aj svoje športoviská.

"Najväčší problém je s tým, že sme obkľúčení banskou činnosťou, všade okolo nás je banský uzáver a nemáme voľnú pôdu. Našou ďalšou myšlienkou, ktorú by sme chceli dotiahnuť do konca je, že urobíme teraz malé pozemkové úpravy smerom na Prievidzu, kde by sme chceli pripraviť zhruba päť hektárov na individuálnu bytovú výstavbu," priblížil Závadinka. Podľa jeho slov by sa tak obec mohla ďalej rozvíjať, keďže počíta s tým, že by tam mohlo byť okolo 40, možno 50 pozemkov pre rodinné domy. "Takže, to je náš zámer, výkup týchto pozemkov, vybudovanie inžinierskych sietí a dostať sem nových ľudí, ktorí by tu stavali rodinné domy," zhrnul.

Úspešný hasičský zbor

Foto: FOTO TASR/Alexandra Moštková

Presne 91 rokov pôsobí v obci obecný dobrovoľný hasičský zbor (DHZ). V súčasnosti má 44 členov a štyri družstvá - dve mužské, jedno ženské a detskú prípravku, z ktorej jeho starší členovia vychovávajú budúcu hasičskú generáciu.

Zbor košských dobrovoľných hasičov v súčasnosti vedie Pavel Daumer, ktorý v ňom pôsobí už 15 rokov, z toho päť ako jeho šéf. "Hasičov viedol dlhé roky Milan Šimurka. Po jeho smrti sme mali dva roky útlm, keďže sme na neho stále mysleli a ťažko sme jeho smrť prežívali. Neskôr som si tak v duchu hovoril 'budeme sa len tak pozerať na toto všetko a nič s tým nespravíme', preto som začal chodiť po Koši na bicykli a oslovoval som chalanov, či by nechceli vstúpiť do zboru. Podarilo sa mi zohnať osem chlapcov a začali sme chodiť na súťaže," priblížil začiatky súčasný vodca zboru.

Ako pokračoval, zbor časom "rozkvitol" do jeho súčasnej podoby a jeho členovia sa začali zúčastňovať množstva súťaží v kraji v rámci Hornonitrianskej hasičskej ligy a Ligy nočných súťaží, z ktorých si odniesli množstvo ocenení. "V minulom roku naše ženy vyhrali Hornonitriansku hasičskú ligu i Ligu nočných súťaží. Z týchto líg sme postúpili na superpohár v Hliníku nad Váhom, na ktorom naše dievčatá skončili tretie. Minulý rok bol teda na jednotku s hviezdičkou," pochválil úspech žien Daumer.

Žena medzi hasičmi

Foto: FOTO TASR/Alexandra Moštková

Jednou z členiek DHZ je aj Alexandra Kurtišová, ktorú oslovili, keďže im chýbala žena na jeden post. "Prišli za mnou, moja prvá reakcia bola nebudem pri vode, som pri vode. No povedali poď, vyskúšaš. To človek zistí na prvej súťaži, tam keď ma zobrali, povedala som si s týmto nechcem skončiť. Kým vládzem behať, tak behám. Baví ma to, tá atmosféra, tí ľudia. Hasiči sa berú všetci ako jedna rodina, pomáhajú si," povedala.

Dobrovoľní hasiči veľa zásahov podľa Kurtišovej nemajú. "Chlapci boli pomáhať pri záplavách v roku 2010 a pri pár požiaroch v lese. My sme hlavne zameraní na ten šport," podotkla.

"Byť hasičom je určite náročné na kondičku. Hlavne, človek musí byť otužilý, nesmie sa báť vody. Kto sa bojí vody, tak nemôže byť hasič," dodal Daumer.

Sťahovanie resocializačného strediska

Foto: TASR/Alexandra Moštková

Po 17 rokoch existencie sa bude musieť resocializačné stredisko pre drogovo závislých Provital v Koši sťahovať. Dôvodom je plánovaná ťažba hnedého uhlia v lokalite, kde sa Provital nachádza. Termín na vysťahovanie má do 1. apríla 2015.

"Nám od začiatku vlastne prenajímali objekty na fungovanie Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Asi nikto už nepredpokladal, že by sa činnosť poddolovania mohla ešte v dnešných časoch nejako znásobovať. Bohužiaľ, prišlo k tomu a minulý rok nám hornonitrianske bane oznámili, že budeme musieť priestory opustiť a postupne sme začali hľadať aj rôzne možnosti," uviedla zodpovedná zástupkyňa Provitalu Zdena Vasilová.

Doplnila, že Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) zaradil stredisko v rámci pripravovaného Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý bude implementovaný cez Regionálnu integrovanú územnú stratégiu TSK. "Aj cez tento program sa snažíme do budúcna vyriešiť nastálo našu situáciu. Požiadali sme preto, aby boli naše požiadavky do budúcnosti riešené cez tento operačný program, pretože vieme, že súčasná doba je taká, že verejná správa ani štátna správa nemá na riešenie podobných zariadení. Všetky resocializačné strediská, okrem toho v Bratislave, fungujú v rámci neštátnych subjektov ako neziskové organizácie alebo občianske združenia," poznamenala.

Podľa Vasilovej možnosti, kam sa presťahovať, hľadá samostatne aj Provital s tým, že ako etablované stredisko v Trenčianskom kraji s celoslovenskou pôsobnosťou sa môže presťahovať kdekoľvek v rámci územia kraja. "Nemusí to byť len v Koši, aj keď tu by sme radi nechali, ak to bude možné, jednu časť. Pretože celý ten program je rozdelený na fázy a v tej poslednej už naši klienti chodia aj do práce. Keby sme nemuseli všetky naše objekty zrušiť, tak by sme vlastne časť tých, ktorí sú už samostatní a chodia do práce, tu radi nechali," poznamenala.

"V druhom polroku 2015 plánuje HBP v podzemí 7. poľa ťažobného úseku Nováky pod územím Koša ťažbu zo stenového porubu s kapacitou 300.000 ton uhlia. Ťažobná činnosť pracoviska bude mať na povrchu vplyv na stabilitu desiatich stavebných objektov nachádzajúcich sa v oblasti, v ktorej sídli aj Provital," informovala hovorkyňa HBP Adriana Siváková.

Vysvetlila, že tieto stavebné objekty sú vo vlastníctve HBP a v súčasnosti sú len v prenájme. "Nájomníci boli pred podpísaním zmluvy o prenájme upovedomení o možnosti podrúbania týchto stavieb a nutnosti ukončenia nájmu ešte pred začatím banskej činnosti. Vplyv banskej činnosti na povrch je tu veľký, prejavuje sa poklesom povrchu až o niekoľko metrov. Vzhľadom na pravdepodobnosť narušenia statiky budov je nevyhnutné ich pred začatím banskej činnosti odstrániť," dodala.

Prvomájová brigáda

Už 22 rokov sa vždy v sobotu okolo 1. mája obyvatelia Koša a organizácie v obci stretnú pred obecným úradom na "prvomájovej brigáde", aby prispeli k skrášleniu Koša. Túto tradíciu založil vtedajší aj súčasný starosta Štefan Závadinka a vždy sa na nej zúčastňuje niekoľko desiatok ľudí.

"V obecnom rozhlase sa vyhlási, že bude brigáda a o siedmej ráno sa stretneme pred obecným úradom, kde starosta rozdá úlohy a rozdelí nás do tímov. Pracuje sa zväčša pred obecným úradom, kostolom, skrášľuje sa centrum obce, čistí sa potok, opiľujú sa stromy. Každá organizácia v obci si zase robí to svoje. Napríklad hasiči čistia zbrojnicu, umývajú auto, futbalisti zase okolie štadióna, tiež natierajú plot, opravujú tribúnu. Keď ale treba pomôcť obci, robia aj iné práce," priblížil Pavel Daumer z Koša. Brigáda podľa jeho slov trvá približne do 14.00 h a po nej nasleduje pohostenie. "Väčšinou to býva kapustnica či zabíjačkové špeciality," spresnil.

Na prvomájových brigádach sa podľa odhadu Daumera zúčastňuje približne 200 ľudí. "Každý, kto môže, rád pridá ruku k dielu, keďže výsledkom je vždy krajšia obec," podotkol.

Fotogaléria:Zaujímavosti o obci Koš