Podľa slov jeho historičky Anity Tóthovej boli vyrobené okolo rokov 1840 až 1850, ich výrobca je však neznámy.
Autor TASR
Rimavská Sobota 29. decembra (TASR) – Vreckové slnečné hodiny s kompasom budú predmetom mesiaca, ktorý si až do konca januára budú môcť pozrieť návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Podľa slov jeho historičky Anity Tóthovej boli vyrobené okolo rokov 1840 až 1850, ich výrobca je však neznámy.
„Majiteľom hodín bol Adolf Kern, rimavskosobotský obchodník, ktorý vlastnil obchod so zmiešaným tovarom na dnešnom Hlavnom námestí. Zakúpil si ich vo Viedni, počas jednej pracovnej cesty,“ priblížila históriu výstavného predmetu Tóthová s tým, že múzeum ho získalo 24. apríla 1908, keď ho kúpilo od samotného Kerna za 21 korún.
Hodiny sú uložené do koženého tmavohnedého puzdra. Sú vyrobené z mosadze a na vrchnej časti sa nachádza výbežok s kolieskom na retiazku. Pod vydutým sklom je umiestnený dvojitý ciferník. „Na spodnom ciferníku sú svetadiely a slúži na orientáciu v teréne. Na meranie času sa používal horný ciferník, na ktorom sú čísla od 1 do 12, umiestnené v tvare elipsy,“ načrtla historička.
Slnečnými hodinami sa čas meral už od staroveku. Ukazovali ho pomocou tienidla za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka na oblohe. „Nevyznačovali sa však úplnou presnosťou, keďže boli závislé od počasia a nerovnomerného pohybu Slnka,“ dodala Tóthová.
„Majiteľom hodín bol Adolf Kern, rimavskosobotský obchodník, ktorý vlastnil obchod so zmiešaným tovarom na dnešnom Hlavnom námestí. Zakúpil si ich vo Viedni, počas jednej pracovnej cesty,“ priblížila históriu výstavného predmetu Tóthová s tým, že múzeum ho získalo 24. apríla 1908, keď ho kúpilo od samotného Kerna za 21 korún.
Hodiny sú uložené do koženého tmavohnedého puzdra. Sú vyrobené z mosadze a na vrchnej časti sa nachádza výbežok s kolieskom na retiazku. Pod vydutým sklom je umiestnený dvojitý ciferník. „Na spodnom ciferníku sú svetadiely a slúži na orientáciu v teréne. Na meranie času sa používal horný ciferník, na ktorom sú čísla od 1 do 12, umiestnené v tvare elipsy,“ načrtla historička.
Slnečnými hodinami sa čas meral už od staroveku. Ukazovali ho pomocou tienidla za pomoci rotácie Zeme a tým spôsobeného opakujúceho sa zdanlivého pohybu Slnka na oblohe. „Nevyznačovali sa však úplnou presnosťou, keďže boli závislé od počasia a nerovnomerného pohybu Slnka,“ dodala Tóthová.