Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za ľadový klenot svetového dedičstva autor publikácie pomenoval Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Autor TASR
Bratislava 10. decembra (TASR) – O vzácnosti slovenských jaskýň svedčí ich zaradenie do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na základe bilaterálneho slovensko-maďarského projektu sú v ňom od decembra 1995 jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu vrátane Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Od 2000 Dobšinská ľadová jaskyňa s celým systémom Stratenej jaskyne. Veľa zaujímavosti o nich aj ďalších vyhlásených za národné prírodné pamiatky prináša publikácia Jaskyne, ktorá vyšla v edícii Prírodné Krásy Slovenska vydavateľstva Dajama.
Podľa autora Pavla Bellu sú jaskyne nevšedným a očarujúcim prírodným fenoménom, ktorý jedinečnými pozoruhodnosťami oslovuje verejnosť i množstvo výskumníkov na celom svete. Svojrázne a mnohotvárne črty tajuplného podzemia dávajú jaskyniam výnimočnosť a neopakovateľnosť v širokom spektre prírodných zaujímavosti. Toto sprístupnené podzemné bohatstvo je aj lákadlom pre turistov v rámci cestovného ruchu.
Za ľadový klenot svetového dedičstva autor pomenoval Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Je otvorená od 15. mája do 30. septembra okrem pondelka. Zaľadnená plocha jaskyne je vyše 9770 m2, objem ľadu viac ako 110.000 kubíkov, čo je druhé najväčšie množstvo na svete. Najhrubší ľad 26,5 m je vo Veľkej sieni. Prvé zmienky o jaskyni v literatúre sú z roku 1863 a sprístupnili ju zásluhou mesta Dobšiná v roku 1871. O rok neskôr jaskyňu osvetlili horákmi, v roku 1887 klasickým elektrickým osvetlením a patrí medzi prvé takto osvetlené jaskyne na svete. V období 1893-1909 sa v nej organizovali letné slávnosti spojené s korčuľovaním, kde bolo aj 100 korčuliarov a 300 divákov, nechýbala ani živá muzika. V 50-tych rokoch 20. storočia tam trénoval úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Ľadová jaskyňa dosahuje dĺžku 1483 m, Stratenská jaskyňa s dĺžkou 21,9 km je druhá najdlhšia v SR.
V blízkosti maďarských hraníc je jaskyňa Domica, ktorá patrí do Slovenského a Aggtelekského krasu. Je v nej bohatá kamenná výzdoba v podobe sintrových štítov a bubnov, kaskádovité jazierka s názvami Rímske kúpele a Plitvické jazierka i bohatý výskyt netopierov. V jaskyni boli záplavy v rokoch 1954, 1955, 1962, 1974, 1977 a 1981. Preto tam vybudovali dve protizáplavové vodné nádrže (1968) a odvodňovaciu štôlňu (1984). Jej sprístupnená časť meria 1315 m, z toho 140 m sa dá plaviť loďkami. Jaskyňa je otvorená denne od 1. februára do 31. decembra mimo pondelka.
Bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne, ale aj tajuplným vznikom a vývojom podzemných priestorov silou prírody vyniká Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jej čarovnú dekoráciu tvoria ihlicové a špirálovité formy v tvare kvetov, steblové výrastky či kríčkové zhluky troch generácií aragonitu. Vek najstarších sa odhaduje na 121.000 až 138.000 rokov. Paleontologickým výskumom sa zistilo, že jemné segmenty v spodnej časti Oválnej chodby sú staršie ako 780.000 rokov. Táto vraj najkrajšia sprístupnená aragonitová jaskyňa na svete bola náhodne objavená 7. 12. 1954. Sprístupnená dĺžka je 230 m a jaskyňu možno navštíviť od 1. apríla do 31. októbra okrem pondelka.
Na základe bilaterálneho slovensko-maďarského projektu sú v ňom od decembra 1995 jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu vrátane Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Od 2000 Dobšinská ľadová jaskyňa s celým systémom Stratenej jaskyne. Veľa zaujímavosti o nich aj ďalších vyhlásených za národné prírodné pamiatky prináša publikácia Jaskyne, ktorá vyšla v edícii Prírodné Krásy Slovenska vydavateľstva Dajama.
Podľa autora Pavla Bellu sú jaskyne nevšedným a očarujúcim prírodným fenoménom, ktorý jedinečnými pozoruhodnosťami oslovuje verejnosť i množstvo výskumníkov na celom svete. Svojrázne a mnohotvárne črty tajuplného podzemia dávajú jaskyniam výnimočnosť a neopakovateľnosť v širokom spektre prírodných zaujímavosti. Toto sprístupnené podzemné bohatstvo je aj lákadlom pre turistov v rámci cestovného ruchu.
Za ľadový klenot svetového dedičstva autor pomenoval Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Je otvorená od 15. mája do 30. septembra okrem pondelka. Zaľadnená plocha jaskyne je vyše 9770 m2, objem ľadu viac ako 110.000 kubíkov, čo je druhé najväčšie množstvo na svete. Najhrubší ľad 26,5 m je vo Veľkej sieni. Prvé zmienky o jaskyni v literatúre sú z roku 1863 a sprístupnili ju zásluhou mesta Dobšiná v roku 1871. O rok neskôr jaskyňu osvetlili horákmi, v roku 1887 klasickým elektrickým osvetlením a patrí medzi prvé takto osvetlené jaskyne na svete. V období 1893-1909 sa v nej organizovali letné slávnosti spojené s korčuľovaním, kde bolo aj 100 korčuliarov a 300 divákov, nechýbala ani živá muzika. V 50-tych rokoch 20. storočia tam trénoval úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín. Ľadová jaskyňa dosahuje dĺžku 1483 m, Stratenská jaskyňa s dĺžkou 21,9 km je druhá najdlhšia v SR.
V blízkosti maďarských hraníc je jaskyňa Domica, ktorá patrí do Slovenského a Aggtelekského krasu. Je v nej bohatá kamenná výzdoba v podobe sintrových štítov a bubnov, kaskádovité jazierka s názvami Rímske kúpele a Plitvické jazierka i bohatý výskyt netopierov. V jaskyni boli záplavy v rokoch 1954, 1955, 1962, 1974, 1977 a 1981. Preto tam vybudovali dve protizáplavové vodné nádrže (1968) a odvodňovaciu štôlňu (1984). Jej sprístupnená časť meria 1315 m, z toho 140 m sa dá plaviť loďkami. Jaskyňa je otvorená denne od 1. februára do 31. decembra mimo pondelka.
Bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne, ale aj tajuplným vznikom a vývojom podzemných priestorov silou prírody vyniká Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jej čarovnú dekoráciu tvoria ihlicové a špirálovité formy v tvare kvetov, steblové výrastky či kríčkové zhluky troch generácií aragonitu. Vek najstarších sa odhaduje na 121.000 až 138.000 rokov. Paleontologickým výskumom sa zistilo, že jemné segmenty v spodnej časti Oválnej chodby sú staršie ako 780.000 rokov. Táto vraj najkrajšia sprístupnená aragonitová jaskyňa na svete bola náhodne objavená 7. 12. 1954. Sprístupnená dĺžka je 230 m a jaskyňu možno navštíviť od 1. apríla do 31. októbra okrem pondelka.
