Pre chemickú skládku došlo aj k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní.
Autor TASR
Bratislava 20. augusta (TASR) – Kto nesie zodpovednosť za bývalú skládku Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa nie je stále definitívne rozhodnuté. Pre TASR to potvrdilo ministerstvo životného prostredia s tým, že pokračuje konanie o určení povinnej osoby. "Je to komplikovaný proces, a z tohto dôvodu nateraz nie je možné presne odhadnúť termín začiatku sanačných prác," uviedla hovorkyňa rezortu Petra Stano Maťašovská.
Bývalý minister životného prostredia Peter Žiga pritom presne pred rokom uviedol, že sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát. Hoci sa v tom čase začalo aj "formálne" konanie o určení povinnej osoby, doteraz nie je vo veci rozhodnuté. "Nakoľko táto skládka bola legálna, s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie po 60 dňoch skončí tak, že bude ako povinná osoba určený štát. To znamená, že bude musieť odstrániť alebo zabezpečiť túto skládku," vysvetlil minulý rok minister. Už v januári tohto roka však rezort skonštatoval, že proces určenia povinnej osoby zabrzdili chýbajúce povinné náležitosti od vlastníkov nehnuteľností v lokalite.
"V prípade, že povinnou osobou bude ministerstvo životného prostredia, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia," uviedla Stano Maťašovská. Skládku chce rezort sanovať formou kapsulizácie, ktorá zdroje znečistenia zaizoluje. Práce by mali trvať 18 mesiacov a stáť okolo 20 až 24 miliónov eur. Ešte minulý rok pritom ministerstvo predpokladalo, že so sanáciou by sa malo začať v prvom kvartáli tohto roka.
Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Ministerstvo životného prostredia v auguste 2015 predstavilo výsledky rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý na skládke prebiehal. Na základe neho skonštatovalo, že územie skládky predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko vyžadujúce si realizáciu sanačných opatrení. Uviedlo, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú zatiaľ ohrozené a problém je lokálny, avšak je potrebné ho riešiť. Geologický prieskum zároveň potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné.
Pre chemickú skládku došlo aj k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní.
Bývalý minister životného prostredia Peter Žiga pritom presne pred rokom uviedol, že sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát. Hoci sa v tom čase začalo aj "formálne" konanie o určení povinnej osoby, doteraz nie je vo veci rozhodnuté. "Nakoľko táto skládka bola legálna, s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie po 60 dňoch skončí tak, že bude ako povinná osoba určený štát. To znamená, že bude musieť odstrániť alebo zabezpečiť túto skládku," vysvetlil minulý rok minister. Už v januári tohto roka však rezort skonštatoval, že proces určenia povinnej osoby zabrzdili chýbajúce povinné náležitosti od vlastníkov nehnuteľností v lokalite.
"V prípade, že povinnou osobou bude ministerstvo životného prostredia, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia," uviedla Stano Maťašovská. Skládku chce rezort sanovať formou kapsulizácie, ktorá zdroje znečistenia zaizoluje. Práce by mali trvať 18 mesiacov a stáť okolo 20 až 24 miliónov eur. Ešte minulý rok pritom ministerstvo predpokladalo, že so sanáciou by sa malo začať v prvom kvartáli tohto roka.
Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Ministerstvo životného prostredia v auguste 2015 predstavilo výsledky rozsiahleho geologického prieskumu, ktorý na skládke prebiehal. Na základe neho skonštatovalo, že územie skládky predstavuje významné environmentálne i zdravotné riziko vyžadujúce si realizáciu sanačných opatrení. Uviedlo, že zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú zatiaľ ohrozené a problém je lokálny, avšak je potrebné ho riešiť. Geologický prieskum zároveň potvrdil dlhodobé podozrenia, že sa priamo na skládke pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné.
Pre chemickú skládku došlo aj k znečisteniu podzemnej vody vo Vrakuni, preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní.