Chodník by mal byť dlhý do osem kilometrov a jeho pridanou hodnotou bude podľa primátora napojenie na budúcu európsku cyklistickú diaľnicu, ktorá povedie aj cez Starú Ľubovňu.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 3. júna (TASR) – Mesto Stará Ľubovňa chce v tomto roku prioritne pracovať na troch investičných projektoch. Prvým z nich je dobudovanie cyklotrasy, ktorá už v minulosti síce bola vybudovaná v rámci cezhraničnej spolupráce, nebola však asfaltová a dnes je z nej poľná cesta, pre cyklistov často nezjazdná. „Naším zámerom je vybudovať cyklotrasu na trase Hniezdne – Stará Ľubovňa – Chmeľnica, tak je aj navrhnutá štúdia, že celý chodník bude vyasfaltovaný,“ uviedol primátor Starej Ľubovne Ľuboš Tomko.
V súčasnosti sa cyklotrasy budujú na Orave, ide o projekt cyklotrás okolo Tatier a Stará Ľubovňa by sa chcela do neho taktiež zapojiť, v rámci jeho druhej etapy. „Stretnutie s poľskými partnermi by malo byť kvôli tomu v Kežmarku 8. júna. Sú dve možnosti ako to potom financovať, prvou je prostredníctvom cezhraničnej poľsko-slovenskej spolupráce, pričom pôjde o produkt cestovného ruchu, a je tiež možnosť budovať chodníky prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu. V tomto prípade však ide o produkt cyklodopravy v meste, ako spôsob dochádzania napríklad do práce,“ vysvetľuje primátor, ktorý sa v súčasnosti snaží cyklistiku na severe Spiša propagovať a spolu s prednostom Mestského úradu Alešom Solárom chodia do práce práve na bicykli.
Chodník by mal byť dlhý do osem kilometrov a jeho pridanou hodnotou bude podľa primátora napojenie na budúcu európsku cyklistickú diaľnicu, ktorá povedie aj cez Starú Ľubovňu. „Zatiaľ nie je jasné, koľko výstavba bude stáť, majetkovo sme dostatočne dobre pripravení na to, aby sme mohli žiadať o grant,“ dodal Tomko.
Okrem toho chce samospráva v Starej Ľubovni dotiahnuť do úspešného konca juhovýchodný obchvat mesta. Ten je na severe Spiša veľmi potrebný, keďže doprava je tu zhustená, najmä v kritickom bode v centre mesta, kde je len jednosmerná premávka a často sa tam tvoria zápchy. „Nový obchvat by mal byť v dĺžke 920 metrov, Stará Ľubovňa dala už na majetkové vysporiadanie približne 250.000 eur a ďalších takmer 40.000 eur máme vyčlenených na projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie. To by sme chceli, aby bolo vydané ešte v tomto roku,“ zdôraznil Tomko s tým, že o finančné prostriedky z európskych fondov na tento projekt sa chce mesto uchádzať spolu s Vyšším územným celkom Prešov. Predbežný rozpočet je v tomto prípade stanovený na asi 2,5 milióna eur. Obchvat by mal byť súčasťou hlavnej cestnej siete v regióne, a teda aj budúcej štvorprúdovej cesty, ktorá povedie z Popradu, cez Kežmarok do Starej Ľubovne a ďalej smerom na Bardejov. Okrem toho by však mal predovšetkým odbremeniť od dopravy centrum mesta, cez ktoré v súčasnosti denne prejdú tisícky áut.
V novom programovacom období sa chce ľubovnianska samospráva uchádzať aj o finančné prostriedky na znižovanie energetickej náročnosti verejných budov. „Máme vytipovaných niekoľko budov, pričom kultúrny dom má najhorší energetický certifikát a veľkou výzvou pre nás je aj rekonštrukcia plavárne. Tá je každoročne stratová aj v dôsledku neefektívneho energetického prevádzkovania, a to aj napriek tomu, že ju mesto dotuje zo svojho rozpočtu,“ doplnil primátor. Náklady na tepelné vykurovanie plavárne sú v súčasnosti na úrovni 80.000 eur ročne, Tomko predpokladá, že sa rekonštrukciou podarí znížiť ich o 30, možno aj viac percent. Obnova plavárne zároveň skvalitní služby a snáď pritiahne okrem domácich aj turistov. Obidva objekty sú zahrnuté do projektu Prešovského samosprávneho kraja ELENA, v rámci ktorého sa bude dať z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom Európskej investičnej banky zafinancovať energetický audit a štúdiu pripravenosti rekonštrukcie.
V súčasnosti sa cyklotrasy budujú na Orave, ide o projekt cyklotrás okolo Tatier a Stará Ľubovňa by sa chcela do neho taktiež zapojiť, v rámci jeho druhej etapy. „Stretnutie s poľskými partnermi by malo byť kvôli tomu v Kežmarku 8. júna. Sú dve možnosti ako to potom financovať, prvou je prostredníctvom cezhraničnej poľsko-slovenskej spolupráce, pričom pôjde o produkt cestovného ruchu, a je tiež možnosť budovať chodníky prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu. V tomto prípade však ide o produkt cyklodopravy v meste, ako spôsob dochádzania napríklad do práce,“ vysvetľuje primátor, ktorý sa v súčasnosti snaží cyklistiku na severe Spiša propagovať a spolu s prednostom Mestského úradu Alešom Solárom chodia do práce práve na bicykli.
Chodník by mal byť dlhý do osem kilometrov a jeho pridanou hodnotou bude podľa primátora napojenie na budúcu európsku cyklistickú diaľnicu, ktorá povedie aj cez Starú Ľubovňu. „Zatiaľ nie je jasné, koľko výstavba bude stáť, majetkovo sme dostatočne dobre pripravení na to, aby sme mohli žiadať o grant,“ dodal Tomko.
Okrem toho chce samospráva v Starej Ľubovni dotiahnuť do úspešného konca juhovýchodný obchvat mesta. Ten je na severe Spiša veľmi potrebný, keďže doprava je tu zhustená, najmä v kritickom bode v centre mesta, kde je len jednosmerná premávka a často sa tam tvoria zápchy. „Nový obchvat by mal byť v dĺžke 920 metrov, Stará Ľubovňa dala už na majetkové vysporiadanie približne 250.000 eur a ďalších takmer 40.000 eur máme vyčlenených na projektovú dokumentáciu na stavebné povolenie. To by sme chceli, aby bolo vydané ešte v tomto roku,“ zdôraznil Tomko s tým, že o finančné prostriedky z európskych fondov na tento projekt sa chce mesto uchádzať spolu s Vyšším územným celkom Prešov. Predbežný rozpočet je v tomto prípade stanovený na asi 2,5 milióna eur. Obchvat by mal byť súčasťou hlavnej cestnej siete v regióne, a teda aj budúcej štvorprúdovej cesty, ktorá povedie z Popradu, cez Kežmarok do Starej Ľubovne a ďalej smerom na Bardejov. Okrem toho by však mal predovšetkým odbremeniť od dopravy centrum mesta, cez ktoré v súčasnosti denne prejdú tisícky áut.
V novom programovacom období sa chce ľubovnianska samospráva uchádzať aj o finančné prostriedky na znižovanie energetickej náročnosti verejných budov. „Máme vytipovaných niekoľko budov, pričom kultúrny dom má najhorší energetický certifikát a veľkou výzvou pre nás je aj rekonštrukcia plavárne. Tá je každoročne stratová aj v dôsledku neefektívneho energetického prevádzkovania, a to aj napriek tomu, že ju mesto dotuje zo svojho rozpočtu,“ doplnil primátor. Náklady na tepelné vykurovanie plavárne sú v súčasnosti na úrovni 80.000 eur ročne, Tomko predpokladá, že sa rekonštrukciou podarí znížiť ich o 30, možno aj viac percent. Obnova plavárne zároveň skvalitní služby a snáď pritiahne okrem domácich aj turistov. Obidva objekty sú zahrnuté do projektu Prešovského samosprávneho kraja ELENA, v rámci ktorého sa bude dať z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom Európskej investičnej banky zafinancovať energetický audit a štúdiu pripravenosti rekonštrukcie.