Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Schody rabína Armína Friedera, prvého povojnového rabína, by mali pomenovať schody tvoriace spojnicu medzi Židovskou ulicou a podchodom vyúsťujúcim v lokalite Rybného námestia.
Autor TASR
Bratislava 29. septembra (TASR) – Na mapu bratislavského Starého Mesta by mali pribudnúť Park Gábora Barossa, Schody rabína Armína Friedera, Podchod pamäte a Podchod študentov 16. novembra 1989. Rozhodli o tom v utorok staromestskí miestni poslanci, keď schválili pomenovanie štyroch verejných priestorov. K názvom sa musí vyjadriť ešte bratislavské mestské zastupiteľstvo.
Názov Park Gábora Barossa by mal niesť priestor medzi ulicami Gajova, Alžbetínska, Dobrovičova a zadnou stranou Štúrovej ulice, pre ktorý sa po rekonštrukcii ujal pracovný názov Landererov park pri Šafárikovom námestí. Pomenovaný má byť po vtedajšom uhorskom ministrovi priemyslu a dopravy, ktorý bol iniciátorom postavenia prvého stáleho železného mosta v Bratislave, vtedajšom Prešporku, ktorý poznáme pod názvom Starý most.
Schody rabína Armína Friedera, prvého povojnového rabína, by mali pomenovať schody tvoriace spojnicu medzi Židovskou ulicou a podchodom vyúsťujúcim v lokalite Rybného námestia, teda kde do asanácie v roku 1969 stála Neologická synagóga a kde sa v súčasnosti nachádza centrálny pamätník obetí holokaustu.
Zároveň podchod pre peších pod oboma hlavnými komunikáciami Mosta SNP, ktorý spája schody zo Židovskej ulice s Rybným námestím, by mal niesť názov Podchod pamäte. V tejto súvislosti chce Židovská náboženská obec Bratislava tento podchod v zanedbanom a nedôstojnom stave obnoviť. "Kľúčovou súčasťou zámeru bude pomocou modernej audiovizuálnej projekcie, nadväzujúc na centrálny pamätník holokaustu, pripomenúť mená vyše 10.000 židovských obyvateľov Bratislavy, ktorí sa stali obeťou rasovej perzekúcie," uvádza sa v predloženom materiáli. Druhá časť bude pozostávať z projekcie historických fotografií, ktoré aj pomocou slovenských a anglických popisných textov stručne priblížia dejiny židovskej komunity v hlavnom meste spolu si zaniknutými objektmi podhradia.
Pomenovať by sa mal taktiež podchod Hodžovým námestím, a to na Podchod študentov 16. novembra 1989. Pripomínať má "hlas a odvahu mladých ľudí, v roku 1989 študentov bratislavských vysokých a stredných škôl, s ktorou verejne vyjadrili svoje postoje k vtedajšiemu dianiu a nespokojnosť s totalitným komunistickým režimom".
Názov Park Gábora Barossa by mal niesť priestor medzi ulicami Gajova, Alžbetínska, Dobrovičova a zadnou stranou Štúrovej ulice, pre ktorý sa po rekonštrukcii ujal pracovný názov Landererov park pri Šafárikovom námestí. Pomenovaný má byť po vtedajšom uhorskom ministrovi priemyslu a dopravy, ktorý bol iniciátorom postavenia prvého stáleho železného mosta v Bratislave, vtedajšom Prešporku, ktorý poznáme pod názvom Starý most.
Schody rabína Armína Friedera, prvého povojnového rabína, by mali pomenovať schody tvoriace spojnicu medzi Židovskou ulicou a podchodom vyúsťujúcim v lokalite Rybného námestia, teda kde do asanácie v roku 1969 stála Neologická synagóga a kde sa v súčasnosti nachádza centrálny pamätník obetí holokaustu.
Zároveň podchod pre peších pod oboma hlavnými komunikáciami Mosta SNP, ktorý spája schody zo Židovskej ulice s Rybným námestím, by mal niesť názov Podchod pamäte. V tejto súvislosti chce Židovská náboženská obec Bratislava tento podchod v zanedbanom a nedôstojnom stave obnoviť. "Kľúčovou súčasťou zámeru bude pomocou modernej audiovizuálnej projekcie, nadväzujúc na centrálny pamätník holokaustu, pripomenúť mená vyše 10.000 židovských obyvateľov Bratislavy, ktorí sa stali obeťou rasovej perzekúcie," uvádza sa v predloženom materiáli. Druhá časť bude pozostávať z projekcie historických fotografií, ktoré aj pomocou slovenských a anglických popisných textov stručne priblížia dejiny židovskej komunity v hlavnom meste spolu si zaniknutými objektmi podhradia.
Pomenovať by sa mal taktiež podchod Hodžovým námestím, a to na Podchod študentov 16. novembra 1989. Pripomínať má "hlas a odvahu mladých ľudí, v roku 1989 študentov bratislavských vysokých a stredných škôl, s ktorou verejne vyjadrili svoje postoje k vtedajšiemu dianiu a nespokojnosť s totalitným komunistickým režimom".
