Mestská časť plánuje na začiatok vyčleniť sumu 100.000 eur, čo je podľa hovorkyne malé percento z celkového rozpočtu mestskej časti na budúci rok.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Bratislavské Staré Mesto plánuje zaviesť participatívny rozpočet. Vníma ho ako svoj nástroj priblíženia rozhodovania o rozpočte samosprávy, o projektoch a aktivitách svojim občanom. Zároveň doplní každoročnú dotačnú schému mestskej časti. Miestne zastupiteľstvo tento týždeň schválilo pravidlá pre participatívny rozpočet.
"Najzásadnejší rozdiel, aby to ľudia pochopili, je, že dotačná schéma poskytuje financie občanom, aby realizovali svoje projekty. Naopak, participatívny rozpočet si vypočuje od ľudí, aké projekty preferujú, budú o nich hlasovať a následne ich bude samospráva realizovať," uviedla pre TASR hovorkyňa staromestského starostu Veronika Gubková.
Mestská časť plánuje na začiatok vyčleniť sumu 100.000 eur, čo je podľa hovorkyne malé percento z celkového rozpočtu mestskej časti na budúci rok. Cieľom však do budúcnosti bude, ak sa participatívny rozpočet uchytí, aby táto suma postupne rástla. Keď totiž participatívny rozpočet podľa hovorkyne funguje ideálne, má tendenciu rásť a prejsť až do priorizácie veľkých rozvojových projektov.
"Je to významný nástroj, ktorý nám pomáha vzdelávať verejnosť v tom, ako samospráva pracuje s financiami, čo to znamená rozhodovať, ktorý projekt pôjde alebo nie," priblížila Gubková s tým, občania by mali zároveň pochopiť množstvo procesov a mechanizmov, napríklad koľko povolení a vyjadrení treba mať alebo čo všetko treba zvažovať pri posudzovaní realizovateľnosti projektov. Je to podľa nej aj dobrý nástroj pre všeobecné povedomie o verejných veciach.
Výzvu plánuje mestská časť predložiť na rokovanie miestneho zastupiteľstva v marci budúceho roka, v apríli by sa mali zbierať projekty. Následne je naplánované ich posudzovanie a na jeseň by bolo zrealizované hlasovanie zo strany verejnosti.
Zavedenie participatívneho rozpočtu je aj jednou z aktivít uvedených v Akčnom pláne na rok 2024. Formulovaniu jeho pravidiel predchádzalo štúdium príkladov zo samospráv na Slovensku aj v zahraničí, najmä v Poľsku a v Česku, kde tento nástroj bol alebo ešte stále je zavedený. Pravidlá nastavila mestská časť podľa skúseností aj z týchto samospráv tak, aby čo najviac vyhovovali lokálnemu kontextu Starého Mesta ako centrálnej mestskej časti hlavného mesta.
"Najzásadnejší rozdiel, aby to ľudia pochopili, je, že dotačná schéma poskytuje financie občanom, aby realizovali svoje projekty. Naopak, participatívny rozpočet si vypočuje od ľudí, aké projekty preferujú, budú o nich hlasovať a následne ich bude samospráva realizovať," uviedla pre TASR hovorkyňa staromestského starostu Veronika Gubková.
Mestská časť plánuje na začiatok vyčleniť sumu 100.000 eur, čo je podľa hovorkyne malé percento z celkového rozpočtu mestskej časti na budúci rok. Cieľom však do budúcnosti bude, ak sa participatívny rozpočet uchytí, aby táto suma postupne rástla. Keď totiž participatívny rozpočet podľa hovorkyne funguje ideálne, má tendenciu rásť a prejsť až do priorizácie veľkých rozvojových projektov.
"Je to významný nástroj, ktorý nám pomáha vzdelávať verejnosť v tom, ako samospráva pracuje s financiami, čo to znamená rozhodovať, ktorý projekt pôjde alebo nie," priblížila Gubková s tým, občania by mali zároveň pochopiť množstvo procesov a mechanizmov, napríklad koľko povolení a vyjadrení treba mať alebo čo všetko treba zvažovať pri posudzovaní realizovateľnosti projektov. Je to podľa nej aj dobrý nástroj pre všeobecné povedomie o verejných veciach.
Výzvu plánuje mestská časť predložiť na rokovanie miestneho zastupiteľstva v marci budúceho roka, v apríli by sa mali zbierať projekty. Následne je naplánované ich posudzovanie a na jeseň by bolo zrealizované hlasovanie zo strany verejnosti.
Zavedenie participatívneho rozpočtu je aj jednou z aktivít uvedených v Akčnom pláne na rok 2024. Formulovaniu jeho pravidiel predchádzalo štúdium príkladov zo samospráv na Slovensku aj v zahraničí, najmä v Poľsku a v Česku, kde tento nástroj bol alebo ešte stále je zavedený. Pravidlá nastavila mestská časť podľa skúseností aj z týchto samospráv tak, aby čo najviac vyhovovali lokálnemu kontextu Starého Mesta ako centrálnej mestskej časti hlavného mesta.