Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom.
Autor TASR
Detva 16. decembra (TASR) - Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom, štyri týždne pred 24. decembrom. V tomto období už nebývali žiadne svadby, zábavy a dodržiaval sa pôst. TASR to povedala Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry v Detve.
Ako ďalej uviedla, toto obdobie bolo prípravou na sviatky a bolo to iné ako dnes. "Práca z polí sa premiestnila do dvorov a príbytkov. Začalo sa po Kataríne, prišiel pokojný čas a aj v kostole sa hlásalo, že by si ľudia mali viac pomáhať," objasnila s tým, že advent bol spojený aj s hygienou tela, bielizne i príbytku.
Dodala, že Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom. "Boli to dezinfekčné prostriedky. Dubovým alebo bukovým popolom čistili riady alebo iné predmety," spresnila a informovala, že zároveň upratali celý dom.
Adventné obdobie bolo podľa Jágerovej plné mágie, napríklad ľúbostnej. "Dievčatám sa veštilo, čím bude ich budúci manžel. Počúvalo sa, kde zašteká pes, a tam sa mala dievka vydať. Psov bolo menej, nie ako dnes. Ľudia presne vedeli, kto má psa," poznamenala.
Podotkla, že počas adventu piekli ženy koláče, hlavne z kysnutého cesta s makom i domáci chlieb v peci. "Oblátky kupovali detvianske gazdiné zväčša na trhu, na lazoch ich však zvykli piecť aj doma," spomenula. Na Štedrý deň už muselo byť všetko upratané a pripravené. Nad stolom visel z povaly stromček vyzdobený červenými jablkami a orieškami zabalenými v pozlátke. Jágerová vysvetlila, že ľudia žili vo veľmi skromných priestoroch. Mali izbu, pitvor a komoru. Izba bola malá na to, koľko členov rodiny v nej žilo. "Katolícke rodiny mali veľa detí, bolo ich osem a niekedy aj desať. V jednej domácnosti tak žilo desať až 12 ľudí a pre stromček tak nebol priestor, aký máme dnes v obývačkách," zhrnula s tým, že ho teda vešali nad stôl.
Najchudobnejšie deti balili do farebných papierikov len kúsky drievka, bohatšie rodiny mali na stromčeku, ktorý už stál na zemi v stojane, aj ozdoby zo skla. "Na samom vrchu bývala v niektorých detvianskych domácnostiach pripevnená aj oblátka," ukončila.
Ako ďalej uviedla, toto obdobie bolo prípravou na sviatky a bolo to iné ako dnes. "Práca z polí sa premiestnila do dvorov a príbytkov. Začalo sa po Kataríne, prišiel pokojný čas a aj v kostole sa hlásalo, že by si ľudia mali viac pomáhať," objasnila s tým, že advent bol spojený aj s hygienou tela, bielizne i príbytku.
Dodala, že Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom. "Boli to dezinfekčné prostriedky. Dubovým alebo bukovým popolom čistili riady alebo iné predmety," spresnila a informovala, že zároveň upratali celý dom.
Adventné obdobie bolo podľa Jágerovej plné mágie, napríklad ľúbostnej. "Dievčatám sa veštilo, čím bude ich budúci manžel. Počúvalo sa, kde zašteká pes, a tam sa mala dievka vydať. Psov bolo menej, nie ako dnes. Ľudia presne vedeli, kto má psa," poznamenala.
Podotkla, že počas adventu piekli ženy koláče, hlavne z kysnutého cesta s makom i domáci chlieb v peci. "Oblátky kupovali detvianske gazdiné zväčša na trhu, na lazoch ich však zvykli piecť aj doma," spomenula. Na Štedrý deň už muselo byť všetko upratané a pripravené. Nad stolom visel z povaly stromček vyzdobený červenými jablkami a orieškami zabalenými v pozlátke. Jágerová vysvetlila, že ľudia žili vo veľmi skromných priestoroch. Mali izbu, pitvor a komoru. Izba bola malá na to, koľko členov rodiny v nej žilo. "Katolícke rodiny mali veľa detí, bolo ich osem a niekedy aj desať. V jednej domácnosti tak žilo desať až 12 ľudí a pre stromček tak nebol priestor, aký máme dnes v obývačkách," zhrnula s tým, že ho teda vešali nad stôl.
Najchudobnejšie deti balili do farebných papierikov len kúsky drievka, bohatšie rodiny mali na stromčeku, ktorý už stál na zemi v stojane, aj ozdoby zo skla. "Na samom vrchu bývala v niektorých detvianskych domácnostiach pripevnená aj oblátka," ukončila.
