Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Aj takýmto spôsobom sa snažíme udržiavať populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti, zdôraznil Kriššák.
Autor TASR
Tatranská Lomnica 2. augusta (TASR) - Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP-u) plánujú tento týždeň dokončiť zarybňovanie vodných tokov na území, ktoré majú vo svojej správe. V Tatranskom a Pieninskom národnom parku vysadia celkovo 65.000 kusov násad pstruha potočného. Ďalších 5000 lipňov tymiánových oživí vody Bieleho Váhu. TASR o tom informovala koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová.
So zarybňovaním tatranských potokov tento rok začalo Stredisko genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej o niečo neskôr ako po minulé roky. "Čakali sme na to, kým ministerstvo životného prostredia schváli zarybňovacie plány na roky 2021 až 2023 pre rybárske revíry, ktoré máme v užívaní," ozrejmil vedúci strediska Peter Kriššák.
Podobne ako vlani aj tentoraz prišla na rad ako prvá Orava, odtiaľ sa pracovníci strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u postupne presunuli do ďalších častí Tatranského a Pieninského národného parku. Ako posledné plánujú zarybniť vody na Liptove, chcú tak urobiť ešte počas tohto týždňa. Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť. Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.
"Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Aj takýmto spôsobom sa snažíme udržiavať populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti," zdôraznil vedúci strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u, kde okrem pstruhov potočných a lipňov tymiánových chovajú tiež pstruhy dúhové, hlavátky, čereble, mreny, podustvy či hlaváče.
So zarybňovaním tatranských potokov tento rok začalo Stredisko genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej o niečo neskôr ako po minulé roky. "Čakali sme na to, kým ministerstvo životného prostredia schváli zarybňovacie plány na roky 2021 až 2023 pre rybárske revíry, ktoré máme v užívaní," ozrejmil vedúci strediska Peter Kriššák.
Podobne ako vlani aj tentoraz prišla na rad ako prvá Orava, odtiaľ sa pracovníci strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u postupne presunuli do ďalších častí Tatranského a Pieninského národného parku. Ako posledné plánujú zarybniť vody na Liptove, chcú tak urobiť ešte počas tohto týždňa. Pri vysádzaní násad musia dbať na to, aby voda v potokoch mala zhruba rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok a uhynúť. Z horských bystrín, kde majú ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.
"Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Aj takýmto spôsobom sa snažíme udržiavať populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti," zdôraznil vedúci strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u, kde okrem pstruhov potočných a lipňov tymiánových chovajú tiež pstruhy dúhové, hlavátky, čereble, mreny, podustvy či hlaváče.