Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stavebné povolenie v mestskej pamiatkovej rezervácii vydal staromestský stavebný úrad ešte v júli 2010.
Autor TASR
Bratislava 21. októbra (TASR) – Rozostavaný dom na Beblavého ulici pod Bratislavským hradom dodatočne povolil stavebný úrad v Starom Meste. Architekt Dušan Fischer stavbu zvýšil o 2,5 metra oproti tomu, čo predpisuje Územný plán zóny Podhradie. Odvolával sa však na to, že v dokumente je technická chyba a stavebný úrad mu dal za pravdu. Hlavné mesto sa teraz voči jeho rozhodnutiu zvýšený dom povoliť odvolalo, informoval TASR šéf kancelárie primátora Ľubomír Andrassy.
Stavebné povolenie v mestskej pamiatkovej rezervácii vydal staromestský stavebný úrad ešte v júli 2010. Neskôr sa podľa Fischera zistil nesúlad medzi územným plánom, z ktorého povolenie vychádzalo a skutočným terénom. "Výšková kóta ulice pri severnom vstupe je podľa územného plánu 170,5 metrov nad morom. V skutočnosti je tam technická chyba a nadmorská výška je na danom mieste o 2,5 metra vyššia," tvrdí Fischer s tým, že ak by postupoval podľa stavebného povolenia, vchod by musel byť dva metre pod zemou. Fischer vraj využil všetky dostupné možnosti na zrealizovanie schválenej stavby na reálnom teréne legálnou cestou. "Znášame však fatálne následky chybného ÚPZ, ktorý sme nespôsobili my," povedal ešte vlani pre TASR s tým, že dom by mohol mať pritom ešte vyšší. Aktivisti voči stavbe podali podnet na prokuratúru, dve stovky Bratislavčanov protestovali a dom ostal mesiace rozostavaný.
Stavebný úrad teraz 23. septembra vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil zmenu rozostavanej stavby. Podľa Andrassyho argumentoval, že zvýšenie stavby je spôsobené formálnou technickou chybou územného plánu zóny a dal teda za pravdu stavebníkovi. Bratislavský magistrát ale využil právo účastníka konania a odvolal sa. Žiada rozhodnutie stavebného úradu zrušiť. "Nedodržanie výšky je spôsobené okrem iného tým, že pri stavbe bytového domu narástli konštrukčné výšky podlaží oproti pôvodnej dokumentácii o viac ako meter," tvrdí Andrassy. Zmena novostavby na Belavého ulici tak podľa Andrassyho nespĺňa záväzné regulatíva pre výšku objektu. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) ešte začiatkom roka pre TASR pripustil, že územný plán môže mať chybné výškové kóty. "Ale aj keď je v zákone chyba, aj tak ho máte dodržiavať," zdôraznil.
V odvolaní mesta sa tiež konštatuje, že stavebný úrad je povinný v rámci konania preveriť, či predložená dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia. "Zároveň sú určené požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím," dodal Andrassy. Mesto vraj o skutočnosti informovalo aj bratislavský krajský pamiatkový úrad.
Stavebné povolenie v mestskej pamiatkovej rezervácii vydal staromestský stavebný úrad ešte v júli 2010. Neskôr sa podľa Fischera zistil nesúlad medzi územným plánom, z ktorého povolenie vychádzalo a skutočným terénom. "Výšková kóta ulice pri severnom vstupe je podľa územného plánu 170,5 metrov nad morom. V skutočnosti je tam technická chyba a nadmorská výška je na danom mieste o 2,5 metra vyššia," tvrdí Fischer s tým, že ak by postupoval podľa stavebného povolenia, vchod by musel byť dva metre pod zemou. Fischer vraj využil všetky dostupné možnosti na zrealizovanie schválenej stavby na reálnom teréne legálnou cestou. "Znášame však fatálne následky chybného ÚPZ, ktorý sme nespôsobili my," povedal ešte vlani pre TASR s tým, že dom by mohol mať pritom ešte vyšší. Aktivisti voči stavbe podali podnet na prokuratúru, dve stovky Bratislavčanov protestovali a dom ostal mesiace rozostavaný.
Stavebný úrad teraz 23. septembra vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil zmenu rozostavanej stavby. Podľa Andrassyho argumentoval, že zvýšenie stavby je spôsobené formálnou technickou chybou územného plánu zóny a dal teda za pravdu stavebníkovi. Bratislavský magistrát ale využil právo účastníka konania a odvolal sa. Žiada rozhodnutie stavebného úradu zrušiť. "Nedodržanie výšky je spôsobené okrem iného tým, že pri stavbe bytového domu narástli konštrukčné výšky podlaží oproti pôvodnej dokumentácii o viac ako meter," tvrdí Andrassy. Zmena novostavby na Belavého ulici tak podľa Andrassyho nespĺňa záväzné regulatíva pre výšku objektu. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) ešte začiatkom roka pre TASR pripustil, že územný plán môže mať chybné výškové kóty. "Ale aj keď je v zákone chyba, aj tak ho máte dodržiavať," zdôraznil.
V odvolaní mesta sa tiež konštatuje, že stavebný úrad je povinný v rámci konania preveriť, či predložená dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia. "Zároveň sú určené požiadavky na zabezpečenie súladu urbanistického a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím," dodal Andrassy. Mesto vraj o skutočnosti informovalo aj bratislavský krajský pamiatkový úrad.
