O koľko peňazí žiadal Štefánik mesto Ružomberok, v dokumente nestojí.
Autor TASR
Ružomberok 10. mája (TASR) – Historickú spomienku na slovenského diplomata a generála Milana Rastislava Štefánika z jeho gymnaziálnych čias ukrýva pobočka Štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši. Je ňou žiadosť Štefánika z roku 1898 o podporu na štúdiách, ktorú adresoval zastupiteľstvu mesta Ružomberok. Podľa riaditeľa pobočky Petra Víteka vtedajší ružomberský richtár Jozef Klimko žiadosť podporil.
„Máme originál žiadosti aj so Štefánikovým podpisom. Neviem, aký vzťah mal k Liptovu, ale vieme, že mal kontakty s Vavrom Šrobárom. Hovorí sa, že istý čas u neho v Ružomberku aj žil. Pohnútkou k napísaniu žiadosti mu teda mohla byť známosť s vtedajším politikom. Možno požiadal o podporu aj nejaké ďalšie mestské zastupiteľstvá,“ priblížil Vítek.
O koľko peňazí žiadal Štefánik mesto Ružomberok, v dokumente nestojí. „Je to vo forintoch alebo vtedajších uhorských korunách, ale nie je tam presná suma,“ povedal s tým, že v spise dokonca nie je odkaz ani na to, koľko nakoniec dostal Štefánik podpory.
Podľa riaditeľa išlo o nenávratnú pôžičku. V agende mestských zastupiteľstiev bola v tom období podpora chudobných študentov. „Len je zvláštne, že mládenec z Košarísk žiadal o podporu v hornej časti Uhorska. Bude to určite súvisieť s už spomenutým Šrobárom a do istej miery aj s rozhľadenosťou ružomberského zastupiteľstva, že podporilo takéhoto študenta, syna evanjelického kňaza. Študenti v Sarvaši ho nemali radi, brali ho ako pansláva. Takže keby sme šli do súvislostí, bolo by to veľmi zaujímavé,“ uzavrel.
„Máme originál žiadosti aj so Štefánikovým podpisom. Neviem, aký vzťah mal k Liptovu, ale vieme, že mal kontakty s Vavrom Šrobárom. Hovorí sa, že istý čas u neho v Ružomberku aj žil. Pohnútkou k napísaniu žiadosti mu teda mohla byť známosť s vtedajším politikom. Možno požiadal o podporu aj nejaké ďalšie mestské zastupiteľstvá,“ priblížil Vítek.
O koľko peňazí žiadal Štefánik mesto Ružomberok, v dokumente nestojí. „Je to vo forintoch alebo vtedajších uhorských korunách, ale nie je tam presná suma,“ povedal s tým, že v spise dokonca nie je odkaz ani na to, koľko nakoniec dostal Štefánik podpory.
Podľa riaditeľa išlo o nenávratnú pôžičku. V agende mestských zastupiteľstiev bola v tom období podpora chudobných študentov. „Len je zvláštne, že mládenec z Košarísk žiadal o podporu v hornej časti Uhorska. Bude to určite súvisieť s už spomenutým Šrobárom a do istej miery aj s rozhľadenosťou ružomberského zastupiteľstva, že podporilo takéhoto študenta, syna evanjelického kňaza. Študenti v Sarvaši ho nemali radi, brali ho ako pansláva. Takže keby sme šli do súvislostí, bolo by to veľmi zaujímavé,“ uzavrel.