Začiatky pltníctva siahajú do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia.
Autor TASR
,aktualizované Strečno 20. apríla (TASR) – Kľúč od vôd Váhu a veniec na večnú spomienku za pltníkov odovzdal dnes na pltisku Bariérová vodník Jurko strečnianskym pltníkom a spoločne otvorili 14. pltnícku sezónu na Váhu.
Minulý rok odviezli pltníci podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti popod skaly Margita a Besná a dva strečnianske hrady zhruba 6000 ľudí, celkovo ich už bolo približne 70.000.
"Minuloročná sezóna bola vydarená, lebo nám celý čas prialo počasie a boli aj vhodné vodné podmienky. To znamená, že sme jazdili celý čas, ktorý sme mali k dispozícii – od 1. apríla do konca októbra. A dostali sme sa na úroveň predkrízového roku 2008. Rok 2009 bol poznačený krízou a rok 2010 nepriaznivými poveternostnými podmienkami," skonštatoval Albrecht.
Dobrý pltník by mal podľa neho predovšetkým poznať úsek, ktorý splavuje. "To je nutnosť, bez ktorej nezačne pltiť. Ak zvládne skúšobné jazdy bez problémov, nastupuje ako pltník a normálne jazdí. Mal by byť šikovný, poznať úsek. A veľmi vhodné je, aby bol ústretový, komunikatívny a bol jazykovo vybavený," povedal Albrecht.
Jedným z najstarších strečnianskych pltníkov je Cyril Oberta. Pltníčiť začal pred siedmimi rokmi po odchode do dôchodku. Na vážnu nehodu pri splavovaní Váhu si nespomína.
"No stalo sa už, že jeden z kolegov si nedal pozor a skončil vo vode. Voda môže prekvapiť vždy. Závisí to od počasia, hladiny rieky, okolností. Prekvapenie môže prísť aj od pasažierov," podotkol.
Plavba na sedemkilometrovom úseku Váhu sa začína na pltisku Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov.
Najproblémovejšie časti obávaných skál Margita a Besná odstránili v rokoch 1937-1938 a materiál použili pri stavbe železničného zvršku. V minulosti najnebezpečnejší úsek na Váhu je dnes prakticky jediným úsekom, ktorý nenarušila industrializácia a ponúka mimoriadne vysokú koncentráciu prírodných, historických, kultúrnych a technických zaujímavostí.
Začiatky pltníctva siahajú podľa Albrechta do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 metrov kubických nákladu.
Minulý rok odviezli pltníci podľa Pavla Albrechta z Prvej pltníckej a raftingovej spoločnosti popod skaly Margita a Besná a dva strečnianske hrady zhruba 6000 ľudí, celkovo ich už bolo približne 70.000.
"Minuloročná sezóna bola vydarená, lebo nám celý čas prialo počasie a boli aj vhodné vodné podmienky. To znamená, že sme jazdili celý čas, ktorý sme mali k dispozícii – od 1. apríla do konca októbra. A dostali sme sa na úroveň predkrízového roku 2008. Rok 2009 bol poznačený krízou a rok 2010 nepriaznivými poveternostnými podmienkami," skonštatoval Albrecht.
Dobrý pltník by mal podľa neho predovšetkým poznať úsek, ktorý splavuje. "To je nutnosť, bez ktorej nezačne pltiť. Ak zvládne skúšobné jazdy bez problémov, nastupuje ako pltník a normálne jazdí. Mal by byť šikovný, poznať úsek. A veľmi vhodné je, aby bol ústretový, komunikatívny a bol jazykovo vybavený," povedal Albrecht.
Jedným z najstarších strečnianskych pltníkov je Cyril Oberta. Pltníčiť začal pred siedmimi rokmi po odchode do dôchodku. Na vážnu nehodu pri splavovaní Váhu si nespomína.
Tu bude player
"No stalo sa už, že jeden z kolegov si nedal pozor a skončil vo vode. Voda môže prekvapiť vždy. Závisí to od počasia, hladiny rieky, okolností. Prekvapenie môže prísť aj od pasažierov," podotkol.
Plavba na sedemkilometrovom úseku Váhu sa začína na pltisku Bariérová, kde boli počas druhej svetovej vojny vytvorené umelé prekážky pre pltníkov.
Najproblémovejšie časti obávaných skál Margita a Besná odstránili v rokoch 1937-1938 a materiál použili pri stavbe železničného zvršku. V minulosti najnebezpečnejší úsek na Váhu je dnes prakticky jediným úsekom, ktorý nenarušila industrializácia a ponúka mimoriadne vysokú koncentráciu prírodných, historických, kultúrnych a technických zaujímavostí.
Začiatky pltníctva siahajú podľa Albrechta do 11. storočia, najväčší rozmach zaznamenalo v 18., 19. a začiatkom 20. storočia. Nástup železničnej dopravy v rokoch 1915 až 1935 znamenal prakticky zánik pltníctva. Kolískou pltníctva na Váhu bol Liptov, splavnými tokmi na Slovensku boli Váh, Hron, Kysuca a Orava, najvýznamnejšou bola vážska pltnica. Dĺžka pltí dosahovala až 40 metrov a najväčšie z nich mohli prepraviť až 180 metrov kubických nákladu.