Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stromy stojace na mieste plánovaného parkoviska presadia v rámci námestia. Mesto hovorí, že zachovanie stromov bolo ich podmienkou od začiatku.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) – Presne 53 stromov, ktoré stoja v ceste výstavbe podzemnej garáže na Kollárovom námestí v Bratislave, nevyrúbu, ale iba presadia do inej časti námestia. Na pondelkovej (15.10.) verejnej prezentácii k investičnému zámeru to v Primaciálnom paláci povedal architekt projektu Karol Kállay. Na ich mieste chce investor neskôr vysadiť nové stromy.
"Presadené budú hlavne dreviny, ktoré vysadili počas stavby objektu Park One, to znamená, že nemajú viac ako päť až sedem rokov," tvrdí Kállay. Dosiaľ sa však hovorilo len o výrube. Ten sa podľa aktivistky Ľubice Trubíniovej spomína aj v hodnotení vplyvov na životné prostredie. "Presadenie nie je ani jednoduché, ani lacné riešenie," dodala. Mesto však tvrdí, že zabrániť výrubu bola ich podmienka. Zvyšok parku by mal ostať zachovaný.
Nesúlad v územnom pláne
Hĺbenie päťpodlažnej podzemnej garáže pre 297 áut už mesto odobrilo, súhlasné záväzné stanovisko podpísal primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). Pozemok je však podľa územného plánu parkom so sadovníckymi a lesoparkovými úpravami. Na nesúlad upozornili aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene. Tvrdia, že mesto si pri výstavbe garáže svojvoľne vykladá územný plán. Vedúci Ústavu urbanizmu na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity Bohumil Kováč zase pripomína, že ak je stavba určená na rôzne účely, rozlišuje sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá väčšia časť podlažnej plochy. Tou je garáž. Zeleň sa tak podľa neho stane len technickým riešením jej strechy.
Mesto trvá na svojom, garáž na Kollárovom námestí podľa neho územný plán umožňuje. "Vzhľadom na deficit zhruba 20.000 státí v centre mesta je potrebné, aby boli v určitých lokalitách vybudované podzemné parkoviská s kapacitou od 350 do 500 miest," čítala na diskusii z územného plánu mesta vedúca oddelenia koordinácie územných systémov Jela Plencnerová. Medzi lokalitami je podľa nej uvedené aj Kollárovo námestie a pri tvorbe územného plánu sa teda s možnou garážou počítalo. "Územie je obklopené frekventovanou dopravou, nejakú funkciu mestského parku nespĺňa. Je to námestie so sadovníckymi úpravami, ktoré sú veľmi kvalitné a majú až parkový charakter," dodala. Primátor však priznáva, že územný plán je nejednoznačný, mesto ho chce preto v najbližších zmenách a doplnkoch spresniť.
Klady aj zápory
Bratislavčanov názor na podzemnú garáž v pondelok nespájal. Jedni sa domnievajú, že konkurenciou sa zníži cena parkovania, iní nevidia zmysel v budovaní ďalších podzemných garáží, keďže vodiči preferujú lacnejšie parkovanie, napríklad na chodníkoch. "Osemdesiat percent do garáže nikdy nevlezie," poznamenal jeden z diskutujúcich. Obávajú sa tiež zahustenej dopravy, ktorá by sa mala zvýšiť o 1200 áut za 24 hodín a posedenie v parku podľa Bratislavčanov pokazí aj vývod vzduchotechniky. "Neviem si predstaviť normálne sedenie v tomto priestore bez toho, aby som sa neobávala toho, čo vdychujem," poznamenala občianska aktivistka a miestna poslankyňa Elena Pätoprstá. Vzduch, ktorý pôjde do ovzdušia z garáže však bude podľa investora filtrovaný.
Bratislavčania v pondelok upozornili aj na susedný projekt Park One. Najspodnejšie poschodia parkoviska administratívnej budovy sú vraj zatopené, rovnako ako pivnice ľudí. "Budeme klásť dôraz na problém spojený s podzemnou vodou," prisľúbil Milan Maštena, predseda predstavenstva spoločnosti Parking House.
Nájomnú zmluvu podpísalo s investorom ešte bývalé vedenie mesta na čele s Andrejom Ďurkovským (KDH). Pôvodne mala byť garáž pod celým parkom, za pol roka mesto vyrokovalo, že bude len v jednej tretine. Do garáže by sa malo vchádzať z Jánskej ulice a vychádzať na Kollárovo námestie, kde vodiči zastavia na stopke. V kruhovej časti námestia by mal byť vytvorený výstup z garáže s jedným schodiskom a výťahom na povrch. Garáž umiestnia minimálne 2,20 metra pod povrchom.
"Presadené budú hlavne dreviny, ktoré vysadili počas stavby objektu Park One, to znamená, že nemajú viac ako päť až sedem rokov," tvrdí Kállay. Dosiaľ sa však hovorilo len o výrube. Ten sa podľa aktivistky Ľubice Trubíniovej spomína aj v hodnotení vplyvov na životné prostredie. "Presadenie nie je ani jednoduché, ani lacné riešenie," dodala. Mesto však tvrdí, že zabrániť výrubu bola ich podmienka. Zvyšok parku by mal ostať zachovaný.
Nesúlad v územnom pláne
Hĺbenie päťpodlažnej podzemnej garáže pre 297 áut už mesto odobrilo, súhlasné záväzné stanovisko podpísal primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). Pozemok je však podľa územného plánu parkom so sadovníckymi a lesoparkovými úpravami. Na nesúlad upozornili aktivisti z iniciatívy Bratislava otvorene. Tvrdia, že mesto si pri výstavbe garáže svojvoľne vykladá územný plán. Vedúci Ústavu urbanizmu na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity Bohumil Kováč zase pripomína, že ak je stavba určená na rôzne účely, rozlišuje sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá väčšia časť podlažnej plochy. Tou je garáž. Zeleň sa tak podľa neho stane len technickým riešením jej strechy.
Mesto trvá na svojom, garáž na Kollárovom námestí podľa neho územný plán umožňuje. "Vzhľadom na deficit zhruba 20.000 státí v centre mesta je potrebné, aby boli v určitých lokalitách vybudované podzemné parkoviská s kapacitou od 350 do 500 miest," čítala na diskusii z územného plánu mesta vedúca oddelenia koordinácie územných systémov Jela Plencnerová. Medzi lokalitami je podľa nej uvedené aj Kollárovo námestie a pri tvorbe územného plánu sa teda s možnou garážou počítalo. "Územie je obklopené frekventovanou dopravou, nejakú funkciu mestského parku nespĺňa. Je to námestie so sadovníckymi úpravami, ktoré sú veľmi kvalitné a majú až parkový charakter," dodala. Primátor však priznáva, že územný plán je nejednoznačný, mesto ho chce preto v najbližších zmenách a doplnkoch spresniť.
Klady aj zápory
Bratislavčanov názor na podzemnú garáž v pondelok nespájal. Jedni sa domnievajú, že konkurenciou sa zníži cena parkovania, iní nevidia zmysel v budovaní ďalších podzemných garáží, keďže vodiči preferujú lacnejšie parkovanie, napríklad na chodníkoch. "Osemdesiat percent do garáže nikdy nevlezie," poznamenal jeden z diskutujúcich. Obávajú sa tiež zahustenej dopravy, ktorá by sa mala zvýšiť o 1200 áut za 24 hodín a posedenie v parku podľa Bratislavčanov pokazí aj vývod vzduchotechniky. "Neviem si predstaviť normálne sedenie v tomto priestore bez toho, aby som sa neobávala toho, čo vdychujem," poznamenala občianska aktivistka a miestna poslankyňa Elena Pätoprstá. Vzduch, ktorý pôjde do ovzdušia z garáže však bude podľa investora filtrovaný.
Bratislavčania v pondelok upozornili aj na susedný projekt Park One. Najspodnejšie poschodia parkoviska administratívnej budovy sú vraj zatopené, rovnako ako pivnice ľudí. "Budeme klásť dôraz na problém spojený s podzemnou vodou," prisľúbil Milan Maštena, predseda predstavenstva spoločnosti Parking House.
Nájomnú zmluvu podpísalo s investorom ešte bývalé vedenie mesta na čele s Andrejom Ďurkovským (KDH). Pôvodne mala byť garáž pod celým parkom, za pol roka mesto vyrokovalo, že bude len v jednej tretine. Do garáže by sa malo vchádzať z Jánskej ulice a vychádzať na Kollárovo námestie, kde vodiči zastavia na stopke. V kruhovej časti námestia by mal byť vytvorený výstup z garáže s jedným schodiskom a výťahom na povrch. Garáž umiestnia minimálne 2,20 metra pod povrchom.
