Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčší záujem o štúdium na zahraničnej vysokej škole medzi študentmi univerzity bol o štúdium v Taliansku, Nemecku, Portugalsku, Španielsku a Francúzsku.
Autor TASR
Bratislava 5. februára (TASR) - V akademickom roku 2021/2022 majú štúdium na zahraničnej vysokej škole absolvovať takmer tri stovky študentov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Domovská univerzita ich vyslala do 30 krajín. Záujem sa vrátil na predkoronové čísla. Mladí ľudia absolvovali semester aj v exotickom Thajsku či v Kórejskej republike, potvrdil to pre TASR prorektor pre medzinárodné vzťahy Ekonomickej univerzity v Bratislave Boris Mattoš.
Študentka Ekonomickej univerzity v Bratislave Simona Hollá strávila zimný semester na Sol Bridge International School of Business v juhokórejskom meste Daejeon cez program Erasmus+. "Študenti základných a stredných škôl trávia učením celý deň. Doučovania mávajú až takmer do noci. V Južnej Kórei je tvrdá konkurencia a záverečný test na strednej škole predurčuje Kórejčanom celú budúcnosť," priblížila Hollá pomery v krajine, kde strávila jeden semester. V rovnakom duchu podľa nej pokračuje aj štúdium na vysokej škole. "Nároky na vedomosti sú veľmi vysoké, prístup pedagógov dôsledný a prísny. Študenti musia splniť každú požiadavku pedagógov, pretože výsledné hodnotenie sa skladá z účasti na hodine, domácich úloh a projektov," doplnila študentka.
Krajinu si vybrala, pretože ju fascinovala a vo vzdelávaní patrí do svetovej špičky. Obávala sa síce, ako sa v ázijskej krajine dohovorí po anglicky, no napokon si aj vďaka mobilným aplikáciám poradila. Jediné, čo Slovenku v ázijskej krajine zaskočilo boli extrémne prísne pravidlá. "Termín skúšky zadá profesor a je len jeden. Navyše, ak viacerí študenti dostanú vysoký počet bodov, nie všetci môžu získať najlepšie hodnotenie," opísala Hollá. Zároveň však ocenila výhodu v podobe veľkej motivácie.
Študent Martin Tokár vďaka bilaterálnej spolupráci medzi Ekonomickou univerzitou v Bratislave a National Institute of Development Administration študoval v Thajsku. V krajine bol už pred študijným pobytom trikrát, takže vedel, čo ho čaká. "Človeka po vystúpení z lietadla ovalí taká vlna tepla, akoby sa ocitol v saune. Veľmi rýchlo si však zvykne na celoročný životný štýl," priblížil Tokár. V čase jeho príchodu do Thajska platili v krajine prísne protipandemické opatrenia. Bez ohľadu na počet absolvovaných očkovaní musel absolvovať 14-dňovú karanténu.
Tokár priblížil, že študent si v Thajsku vyberie na štúdium odbor, ktorý pozostáva zo šiestich predmetov za semester. "Rozdiel je v tom, že predmet sa vyučuje len počas jedného mesiaca. Jedna prednáška spojená s cvičením má šesť hodín, to znamená 48 hodín za mesiac. Študuje sa intenzívne, no efektívne a skúšku máte hneď v danom mesiaci. Thajskí študenti nepoznajú skúškové obdobie, v ktorom sa pletie päť-šesť predmetov." Na Slovensko by preniesol i tamojšiu mentalitu. "Domáci sa veľmi často usmievajú, čo úžasne vplýva na človeka. Nie nadarmo má Thajsko prívlastok krajina úsmevov," uzavrel študent.
Najväčší záujem o štúdium na zahraničnej vysokej škole medzi študentmi univerzity bol o štúdium v Taliansku, Nemecku, Portugalsku, Španielsku a Francúzsku. Študenti však smerovali aj do Južnej Kórei a Thajska, Kanady, Švédska, Nórska, Lotyšska či Estónska.
Študentka Ekonomickej univerzity v Bratislave Simona Hollá strávila zimný semester na Sol Bridge International School of Business v juhokórejskom meste Daejeon cez program Erasmus+. "Študenti základných a stredných škôl trávia učením celý deň. Doučovania mávajú až takmer do noci. V Južnej Kórei je tvrdá konkurencia a záverečný test na strednej škole predurčuje Kórejčanom celú budúcnosť," priblížila Hollá pomery v krajine, kde strávila jeden semester. V rovnakom duchu podľa nej pokračuje aj štúdium na vysokej škole. "Nároky na vedomosti sú veľmi vysoké, prístup pedagógov dôsledný a prísny. Študenti musia splniť každú požiadavku pedagógov, pretože výsledné hodnotenie sa skladá z účasti na hodine, domácich úloh a projektov," doplnila študentka.
Krajinu si vybrala, pretože ju fascinovala a vo vzdelávaní patrí do svetovej špičky. Obávala sa síce, ako sa v ázijskej krajine dohovorí po anglicky, no napokon si aj vďaka mobilným aplikáciám poradila. Jediné, čo Slovenku v ázijskej krajine zaskočilo boli extrémne prísne pravidlá. "Termín skúšky zadá profesor a je len jeden. Navyše, ak viacerí študenti dostanú vysoký počet bodov, nie všetci môžu získať najlepšie hodnotenie," opísala Hollá. Zároveň však ocenila výhodu v podobe veľkej motivácie.
Študent Martin Tokár vďaka bilaterálnej spolupráci medzi Ekonomickou univerzitou v Bratislave a National Institute of Development Administration študoval v Thajsku. V krajine bol už pred študijným pobytom trikrát, takže vedel, čo ho čaká. "Človeka po vystúpení z lietadla ovalí taká vlna tepla, akoby sa ocitol v saune. Veľmi rýchlo si však zvykne na celoročný životný štýl," priblížil Tokár. V čase jeho príchodu do Thajska platili v krajine prísne protipandemické opatrenia. Bez ohľadu na počet absolvovaných očkovaní musel absolvovať 14-dňovú karanténu.
Tokár priblížil, že študent si v Thajsku vyberie na štúdium odbor, ktorý pozostáva zo šiestich predmetov za semester. "Rozdiel je v tom, že predmet sa vyučuje len počas jedného mesiaca. Jedna prednáška spojená s cvičením má šesť hodín, to znamená 48 hodín za mesiac. Študuje sa intenzívne, no efektívne a skúšku máte hneď v danom mesiaci. Thajskí študenti nepoznajú skúškové obdobie, v ktorom sa pletie päť-šesť predmetov." Na Slovensko by preniesol i tamojšiu mentalitu. "Domáci sa veľmi často usmievajú, čo úžasne vplýva na človeka. Nie nadarmo má Thajsko prívlastok krajina úsmevov," uzavrel študent.
Najväčší záujem o štúdium na zahraničnej vysokej škole medzi študentmi univerzity bol o štúdium v Taliansku, Nemecku, Portugalsku, Španielsku a Francúzsku. Študenti však smerovali aj do Južnej Kórei a Thajska, Kanady, Švédska, Nórska, Lotyšska či Estónska.
