Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach prístupnou formou priblížili verejnosti problematiku gravitačných vĺn, kryo-elektrónovej mikroskopie a mechanizmu biologických hodín.
Autor TASR
Košice 8. decembra (TASR) - Historická aula Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vo štvrtok (7.12.) zaplnila záujemcami o vedecké témy, za ktoré bola v roku 2017 udelená Nobelova cena za fyziku, chémiu a fyziológiu/medicínu. Vedci z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach prístupnou formou priblížili verejnosti problematiku gravitačných vĺn, kryo-elektrónovej mikroskopie a mechanizmu biologických hodín. Ide o dlhodobé výskumné témy, do ktorých sú aj oni samotní aktívne zapojení. TASR o tom v piatok informovala hovorkyňa UPJŠ v Košiciach Mária Hrehová.
Študenti fakulty sa tak podľa jej slov majú možnosť oboznamovať s najnovšími výsledkami svetovej vedy.
Prednášky odzneli opakovane aj v piatok v posluchárni prof. Prasličku, kde viac ako 300 stredoškolákov priamo alebo cez videokonferenčné pripojenie malo možnosť diskutovať na uvedené témy. "Prednáška Rudolfa Gálisa - Gravitačné okno do vesmíru priblížila výskum, za ktorý bola udelená Nobelova cena za fyziku. Pomocou laserových interferometrov LIGO boli po prvý raz priamo detegované gravitačné vlny, ktorých existenciu pred viac ako 100 rokmi predpovedal Albert Einstein. Priama detekcia gravitačných vĺn tak otvorila úplne nové 'okno do vesmíru', čo môže mať zásadný dopad na výskum evolúcie hviezd a hviezdnych sústav, ako aj celého vesmíru," priblížila Hrehová.
Vladimír Komanický vo svojej prednáške Kryo-elektrónová mikroskopia - nový nástroj na štúdium biomolekúl objasnil, že vyvinutie kryo-elektrónovej mikroskopie otvorilo dosiaľ nevídané možnosti pri zobrazovaní štruktúry biologických molekúl.
"Udelenie tohoročnej Nobelovej ceny za chémiu je príkladom, že pomerne jednoduchá technologická inovácia vie niekedy priniesť vo vede väčší prelom ako objavenie nových javov a procesov. Táto metóda ľudstvu otvára nové horizonty nielen v skúmaní živého sveta naokolo, ale aj v lepšom pochopení nás samých," povedala Hrehová.
Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu udelili za objav molekulárneho mechanizmu fungovania vnútorných biologických hodín, prítomných vo všetkých živých organizmoch od baktérií až po človeka a za spôsoby ich synchronizácie rytmickými faktormi prostredia.
"Beňadik Šmajda v prednáške na tému Záhada mechanizmu biologických hodín vyriešená vysvetlil, že ich chod určuje priebeh prakticky všetkých fyziologických funkcií organizmu a vytvára tak jednotu časovej organizácie tela a prostredia a že vlastnosti hodín sú geneticky fixované a sú súčasťou genómu každej bunky," dodala Hrehová.
Študenti fakulty sa tak podľa jej slov majú možnosť oboznamovať s najnovšími výsledkami svetovej vedy.
Prednášky odzneli opakovane aj v piatok v posluchárni prof. Prasličku, kde viac ako 300 stredoškolákov priamo alebo cez videokonferenčné pripojenie malo možnosť diskutovať na uvedené témy. "Prednáška Rudolfa Gálisa - Gravitačné okno do vesmíru priblížila výskum, za ktorý bola udelená Nobelova cena za fyziku. Pomocou laserových interferometrov LIGO boli po prvý raz priamo detegované gravitačné vlny, ktorých existenciu pred viac ako 100 rokmi predpovedal Albert Einstein. Priama detekcia gravitačných vĺn tak otvorila úplne nové 'okno do vesmíru', čo môže mať zásadný dopad na výskum evolúcie hviezd a hviezdnych sústav, ako aj celého vesmíru," priblížila Hrehová.
Vladimír Komanický vo svojej prednáške Kryo-elektrónová mikroskopia - nový nástroj na štúdium biomolekúl objasnil, že vyvinutie kryo-elektrónovej mikroskopie otvorilo dosiaľ nevídané možnosti pri zobrazovaní štruktúry biologických molekúl.
"Udelenie tohoročnej Nobelovej ceny za chémiu je príkladom, že pomerne jednoduchá technologická inovácia vie niekedy priniesť vo vede väčší prelom ako objavenie nových javov a procesov. Táto metóda ľudstvu otvára nové horizonty nielen v skúmaní živého sveta naokolo, ale aj v lepšom pochopení nás samých," povedala Hrehová.
Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu udelili za objav molekulárneho mechanizmu fungovania vnútorných biologických hodín, prítomných vo všetkých živých organizmoch od baktérií až po človeka a za spôsoby ich synchronizácie rytmickými faktormi prostredia.
"Beňadik Šmajda v prednáške na tému Záhada mechanizmu biologických hodín vyriešená vysvetlil, že ich chod určuje priebeh prakticky všetkých fyziologických funkcií organizmu a vytvára tak jednotu časovej organizácie tela a prostredia a že vlastnosti hodín sú geneticky fixované a sú súčasťou genómu každej bunky," dodala Hrehová.
