Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem trúbiaceho kameňa sú v dedine aj tri historické ľudové domy z prvej a druhej polovice 19. storočia.
Autor TASR
Sucháň 2. februára (TASR) - V Sucháni, v malej obci s 270 obyvateľmi v okrese Veľký Krtíš, si zakladajú na pospolitosti a dobrých medziľudských vzťahoch. Vedenie obce sa preto už niekoľko rokov snaží dostať všetky služby občanom na jedno miesto. Z obecného úradu sa tak postupne stal akýsi multifunkčný objekt, v ktorom ľudia nájdu všetko, čo potrebujú.
Nedávno k úradovni, zasadačke a malej sále kultúrneho domu pribudla aj kuchyňa, sklad a terasa. "Občania tak majú možnosť zorganizovať si priamo v obci kar, ale tiež malú svadbu, či rodinnú oslavu," povedala TASR starostka Anna Triznová.
Na túto stavbu si obec zobrala úver a časť dofinancovala z peňazí, ktoré pre samosprávy v okrese schválila Vláda SR na svojom výjazdovom zasadaní. "Stavba nás vyšla na 67.000 eur," doplnila starostka. Stred dediny sa tak stane aj plnohodnotným miestom júlových osláv 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Volení zástupcovia obce by chceli v blízkej budúcnosti osadiť na vybraných miestach aj prvé bezpečnostné kamery, zrekonštruovať miestne komunikácie a obnoviť strechu na najstaršom ľudovom dome v obci, ktorý pochádza ešte z prvej polovice 19. storočia. "Zrekonštruovať tiež chceme strechu na našom komunikačnom centre a obnoviť športové ihrisko," dodala Triznová.
Pozrite si galériu fotografii z obce Sucháň:
Najväčšou turistickou atrakciou obce Sucháň v okrese Veľký Krtíš je tzv. Trúbiaci kameň nachádzajúci sa na malom kopci v miestnej časti Zabre. Asi meter a pol vysokú skalu miestni obyvatelia, ale aj niektorí historici, spájajú s pobytom Turkov na našom území pred vyše 400 rokmi.
Miestny amatérsky historik Ján Mihaľkin si ale myslí, že "hlásna skala", respektíve čísla a znak na nej, označuje hranicu chotára. Balvan tak bol podľa neho medzným kameňom, ktorým sa kedysi ohraničovali územia.
"Keďže turecká poroba bola dlhá a krutá a zanechala stopy na celých generáciách tunajších osadníkov, ľudia si po odchode Turkov vytvárali sami legendy odzrkadľujúce udalosti predošlej doby. Tak mohlo dôjsť aj k spojeniu kameňa s Turkami," povedal pre TASR Mihaľkin.
Každopádne, Trúbiaci kameň každoročne láka do obce možno až tisícky ľudí. "Spočítané to síce nemáme, keďže kameň sa nachádza niekoľko kilometrov za obcou, každé leto sa ale pri úrade zastaví množstvo áut smerujúcich k nemu, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia," hovorí starostka Anna Triznová.
Trúbiaci kameň je andezitová skala, v ktorej sú vytvorené dva otvory, vysekané číslice (1794, respektíve 1194) a aj akási mapka terénu. Po fúknutí do horného otvoru vychádza z druhého zvuk, ktorý sa rozlieha po širokom okolí. Nie každý ale vie fúknuť tak, aby kameň tón aj vydal.
Aj keď o kameni miestni vedia už celé stáročia, do povedomia širšej verejnosti sa dostal až v roku 1999. Neskôr obec vybudovala k nemu aj náučný chodník.
Sucháň je síce jednou z najmenších obcí v okrese Veľký Krtíš, jej kataster však ponúka viacero historických a prírodných zaujímavostí. Okrem tzv. trúbiaceho kameňa, ktorý je aj jednou z najväčších turistických atrakcií Banskobystrického kraja, sú v dedine aj tri historické ľudové domy z prvej a druhej polovice 19. storočia.
"Dva z nich vlastní obec, jeden je v súkromných rukách. Všetky sú ale kultúrnou pamiatkou. Obecné sú zariadené v tradičnom dedinskom duchu aj s predmetmi, ktoré používali niekdajší obyvatelia," hovorí starostka Anna Triznová.
Kým ľudový dom č. 7 z roku 1870 prešiel pred niekoľkými rokmi kompletnou obnovou, druhý s popisným číslom 93 z roku 1830, ešte čaká na rekonštrukciu starej strechy. Obec by ju chcela čo najskôr opraviť.
Pôvodným zámerom obce bolo v tomto objekte vyučovať ľudové remeslá a ručné textilné techniky. Projekt však nebol úspešný. Preto podobne ako ľudový dom č. 7 slúži ako expozícia a jeho interiérové vybavenie je situované do konca 19. a začiatku 20. storočia.
"Minulý rok sa nám ale podarilo postaviť pamätník padlým a nezvestným v prvej svetovej vojne, čo je tiež jedným z pekných miest v obci," podotkla starostka.
Sucháň bol podľa nej voľakedy aj dedinou pýšiacou sa tradičnou hontianskou čipkou. "Túto tradíciu sme po roku 2000 obnovili a celých desať rokov sme umenie hontianskych čipkárok návštevníkom aj priamo predvádzali," pokračovala.
Hontianska čipka by mala byť aj jednou z nosných tém nadchádzajúcich osláv 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci, ktoré sa uskutočnia v júli 2019. "Na oslavy chceme pozvať aj našich rodákov a osloviť chceme aj všetkých ľudí u nás doma, ale i v zahraničí, ktorí majú priezvisko Sucháň," pripomenula.
Nedávno k úradovni, zasadačke a malej sále kultúrneho domu pribudla aj kuchyňa, sklad a terasa. "Občania tak majú možnosť zorganizovať si priamo v obci kar, ale tiež malú svadbu, či rodinnú oslavu," povedala TASR starostka Anna Triznová.
Na túto stavbu si obec zobrala úver a časť dofinancovala z peňazí, ktoré pre samosprávy v okrese schválila Vláda SR na svojom výjazdovom zasadaní. "Stavba nás vyšla na 67.000 eur," doplnila starostka. Stred dediny sa tak stane aj plnohodnotným miestom júlových osláv 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Volení zástupcovia obce by chceli v blízkej budúcnosti osadiť na vybraných miestach aj prvé bezpečnostné kamery, zrekonštruovať miestne komunikácie a obnoviť strechu na najstaršom ľudovom dome v obci, ktorý pochádza ešte z prvej polovice 19. storočia. "Zrekonštruovať tiež chceme strechu na našom komunikačnom centre a obnoviť športové ihrisko," dodala Triznová.
Pozrite si galériu fotografii z obce Sucháň:
O Trúbiacom kameni sa vie stáročia, populárnym je posledných 20 rokov
Najväčšou turistickou atrakciou obce Sucháň v okrese Veľký Krtíš je tzv. Trúbiaci kameň nachádzajúci sa na malom kopci v miestnej časti Zabre. Asi meter a pol vysokú skalu miestni obyvatelia, ale aj niektorí historici, spájajú s pobytom Turkov na našom území pred vyše 400 rokmi.
Miestny amatérsky historik Ján Mihaľkin si ale myslí, že "hlásna skala", respektíve čísla a znak na nej, označuje hranicu chotára. Balvan tak bol podľa neho medzným kameňom, ktorým sa kedysi ohraničovali územia.
"Keďže turecká poroba bola dlhá a krutá a zanechala stopy na celých generáciách tunajších osadníkov, ľudia si po odchode Turkov vytvárali sami legendy odzrkadľujúce udalosti predošlej doby. Tak mohlo dôjsť aj k spojeniu kameňa s Turkami," povedal pre TASR Mihaľkin.
Každopádne, Trúbiaci kameň každoročne láka do obce možno až tisícky ľudí. "Spočítané to síce nemáme, keďže kameň sa nachádza niekoľko kilometrov za obcou, každé leto sa ale pri úrade zastaví množstvo áut smerujúcich k nemu, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia," hovorí starostka Anna Triznová.
Trúbiaci kameň je andezitová skala, v ktorej sú vytvorené dva otvory, vysekané číslice (1794, respektíve 1194) a aj akási mapka terénu. Po fúknutí do horného otvoru vychádza z druhého zvuk, ktorý sa rozlieha po širokom okolí. Nie každý ale vie fúknuť tak, aby kameň tón aj vydal.
Aj keď o kameni miestni vedia už celé stáročia, do povedomia širšej verejnosti sa dostal až v roku 1999. Neskôr obec vybudovala k nemu aj náučný chodník.
Obec zachránila staré ľudové domy, na jednom sa má ešte obnoviť strecha
Sucháň je síce jednou z najmenších obcí v okrese Veľký Krtíš, jej kataster však ponúka viacero historických a prírodných zaujímavostí. Okrem tzv. trúbiaceho kameňa, ktorý je aj jednou z najväčších turistických atrakcií Banskobystrického kraja, sú v dedine aj tri historické ľudové domy z prvej a druhej polovice 19. storočia.
"Dva z nich vlastní obec, jeden je v súkromných rukách. Všetky sú ale kultúrnou pamiatkou. Obecné sú zariadené v tradičnom dedinskom duchu aj s predmetmi, ktoré používali niekdajší obyvatelia," hovorí starostka Anna Triznová.
Kým ľudový dom č. 7 z roku 1870 prešiel pred niekoľkými rokmi kompletnou obnovou, druhý s popisným číslom 93 z roku 1830, ešte čaká na rekonštrukciu starej strechy. Obec by ju chcela čo najskôr opraviť.
Pôvodným zámerom obce bolo v tomto objekte vyučovať ľudové remeslá a ručné textilné techniky. Projekt však nebol úspešný. Preto podobne ako ľudový dom č. 7 slúži ako expozícia a jeho interiérové vybavenie je situované do konca 19. a začiatku 20. storočia.
"Minulý rok sa nám ale podarilo postaviť pamätník padlým a nezvestným v prvej svetovej vojne, čo je tiež jedným z pekných miest v obci," podotkla starostka.
Sucháň bol podľa nej voľakedy aj dedinou pýšiacou sa tradičnou hontianskou čipkou. "Túto tradíciu sme po roku 2000 obnovili a celých desať rokov sme umenie hontianskych čipkárok návštevníkom aj priamo predvádzali," pokračovala.
Hontianska čipka by mala byť aj jednou z nosných tém nadchádzajúcich osláv 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci, ktoré sa uskutočnia v júli 2019. "Na oslavy chceme pozvať aj našich rodákov a osloviť chceme aj všetkých ľudí u nás doma, ale i v zahraničí, ktorí majú priezvisko Sucháň," pripomenula.
