Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prokurátora si Diego R., ako konateľ jednej zo svojich spoločností, prisvojil a naďalej používal poľnohospodársky traktor do januára 2017.
Autor TASR
Humenné 30. apríla (TASR) – Senát Okresného súdu v Humennom oslobodil v utorok talianskeho podnikateľa Diega R. spod obžaloby prokurátora, ktorá sa týkala obzvlášť závažného zločinu sprenevery a prečinu zavinenia úpadku, pretože skutky nie sú trestnými činmi. Rozsudok nie je právoplatný, prokurátor avizoval odvolanie.
Podľa prokurátora si Diego R. ako štatutárny orgán, konateľ jednej zo svojich spoločností od novembra 2016, aj napriek odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej s výhradou vlastníctva predávajúcej spoločnosti z Prešova, prisvojil a naďalej používal poľnohospodársky traktor do januára 2017. Poznamenal, že stroj bol spoločnosti obžalovaného odovzdaný na používanie ešte v apríli 2015. V stanovenej lehote zaň však kúpnu cenu 217.200 eur nezaplatil. Traktor podľa jeho ďalších slov nevrátil a znemožnil jeho vydaniu po odstúpení od zmluvy, čím tak svojím konaním spôsobil škodu 159.812 eur. „Teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,“ priblížil prokurátor s tým, že svojím konaním spáchal obzvlášť závažný zločin sprenevery.
Podľa predsedajúceho senátu je pre naplnenie znakov trestného činu sprenevery nutné neoprávnené prisvojenie si cudzej veci, ktorá bola predtým páchateľovi zverená v súlade so zmluvou alebo so zákonom. V konaní bolo, ako ďalej uviedol, preukázané, že predávajúca spoločnosť s firmami obžalovaného obchodovala dlhé roky. „Zrejme v dôsledku týchto pozitívnych skúseností predávajúceho tento odovzdal traktor spoločnosti obžalovaného bez jeho zaplatenia,“ vysvetlil s tým, že práve predávajúca spoločnosť spôsobila nejasnosť v zmluvných vzťahoch súvisiacich s následnou držbou traktora.
Poukázal tak na popri kúpnej zmluve uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú, konkrétne na osem mesiacov a štyri dni. „Ak nájomca užíva vec aj po skončení dohodnutej doby nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci na súde do 30 dní od skončenia tohto nájmu, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za ktorých bola dojednaná pôvodne,“ vysvetlil sudca. V tomto konkrétnom prípade k tomu tak podľa jeho ďalších slov aj došlo, a to až do apríla 2017, preto nemožno hovoriť o neoprávnenej držbe traktora obžalovaným. „Dospeli sme k záveru, že skutok sa stal, nie presne tak, ako je uvedené v obžalobe, ale nie je trestným činom,“ dodal. Zástupcovia poškodenej spoločnosti ešte na marcovom pojednávaní uviedli, že si žiadnu škodu neuplatňujú.
Čo sa týka druhej obžaloby, podnikateľ podľa prokurátora v rokoch 2015 a 2016 poskytol ako konateľ jednej zo svojich spoločností viacero nezdokladovaných presunov finančných prostriedkov označených ako pôžičky medzi spriaznenými osobami. Tie si niektoré z týchto finančných presunov následne uznali ako svoj dlh voči spoločnosti obžalovaného. Malo ísť o tri firmy a sumu spolu vo výške viac ako 1,63 milióna eur. Prokurátor pokračoval, že tiež ako spoločník a konateľ predmetnej spoločnosti odpredal jej 25-percentný obchodný podiel v inej firme svojej dcére za podhodnotenú cenu. Podľa jeho ďalších slov tak odstránil časť majetku predmetnej spoločnosti a spôsobil jej úpadok a zmaril tak uspokojenie jedného jej veriteľa zo Žiaru nad Hronom vo výške najmenej 100.700 eur.
„Bolo preukázané, aj výpoveďou reštrukturalizačného správcu, aj znaleckým posudkom, že úpadok spoločnosti obžalovaného nebol spôsobený konaním, ktoré uviedol prokurátor vo svojej obžalobe,“ uviedol predsedajúci senátu s tým, že prokurátor kladie obžalovanému za vinu odpredaj 25-percentného podielu za podhodnotenú cenu bez toho, aby uviedol napr. rozsah podhodnotenia. Reštrukturalizačný správca vo výpovedi podľa sudcu zároveň zdôraznil, že za hlavnú príčinu vzniku úpadku považuje vysoké tempo obstarávania nových investícií a s tým spojenú úverovú zaťaženosť spoločnosti a tiež nezvládnutie manažérskych povinností pri nastavení splatnosti záväzkov vo vzťahu k reálnemu určeniu návratnosti masívnych investícií aj za okolností, ktoré nemohol predpokladať. Podľa obžalovaného išlo napr. o výpadky dotácií na dobytok či úbytky pôdy. „Na trestnú zodpovednosť nestačí, že dlžníkom je oddialenie uspokojenia veriteľa, pokiaľ má možnosť uspokojiť si pohľadávku aj z iného majetku dlžníka,“ dodal sudca.
Podľa prokurátora si Diego R. ako štatutárny orgán, konateľ jednej zo svojich spoločností od novembra 2016, aj napriek odstúpeniu od kúpnej zmluvy uzavretej s výhradou vlastníctva predávajúcej spoločnosti z Prešova, prisvojil a naďalej používal poľnohospodársky traktor do januára 2017. Poznamenal, že stroj bol spoločnosti obžalovaného odovzdaný na používanie ešte v apríli 2015. V stanovenej lehote zaň však kúpnu cenu 217.200 eur nezaplatil. Traktor podľa jeho ďalších slov nevrátil a znemožnil jeho vydaniu po odstúpení od zmluvy, čím tak svojím konaním spôsobil škodu 159.812 eur. „Teda prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,“ priblížil prokurátor s tým, že svojím konaním spáchal obzvlášť závažný zločin sprenevery.
Podľa predsedajúceho senátu je pre naplnenie znakov trestného činu sprenevery nutné neoprávnené prisvojenie si cudzej veci, ktorá bola predtým páchateľovi zverená v súlade so zmluvou alebo so zákonom. V konaní bolo, ako ďalej uviedol, preukázané, že predávajúca spoločnosť s firmami obžalovaného obchodovala dlhé roky. „Zrejme v dôsledku týchto pozitívnych skúseností predávajúceho tento odovzdal traktor spoločnosti obžalovaného bez jeho zaplatenia,“ vysvetlil s tým, že práve predávajúca spoločnosť spôsobila nejasnosť v zmluvných vzťahoch súvisiacich s následnou držbou traktora.
Poukázal tak na popri kúpnej zmluve uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú, konkrétne na osem mesiacov a štyri dni. „Ak nájomca užíva vec aj po skončení dohodnutej doby nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci na súde do 30 dní od skončenia tohto nájmu, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za ktorých bola dojednaná pôvodne,“ vysvetlil sudca. V tomto konkrétnom prípade k tomu tak podľa jeho ďalších slov aj došlo, a to až do apríla 2017, preto nemožno hovoriť o neoprávnenej držbe traktora obžalovaným. „Dospeli sme k záveru, že skutok sa stal, nie presne tak, ako je uvedené v obžalobe, ale nie je trestným činom,“ dodal. Zástupcovia poškodenej spoločnosti ešte na marcovom pojednávaní uviedli, že si žiadnu škodu neuplatňujú.
Čo sa týka druhej obžaloby, podnikateľ podľa prokurátora v rokoch 2015 a 2016 poskytol ako konateľ jednej zo svojich spoločností viacero nezdokladovaných presunov finančných prostriedkov označených ako pôžičky medzi spriaznenými osobami. Tie si niektoré z týchto finančných presunov následne uznali ako svoj dlh voči spoločnosti obžalovaného. Malo ísť o tri firmy a sumu spolu vo výške viac ako 1,63 milióna eur. Prokurátor pokračoval, že tiež ako spoločník a konateľ predmetnej spoločnosti odpredal jej 25-percentný obchodný podiel v inej firme svojej dcére za podhodnotenú cenu. Podľa jeho ďalších slov tak odstránil časť majetku predmetnej spoločnosti a spôsobil jej úpadok a zmaril tak uspokojenie jedného jej veriteľa zo Žiaru nad Hronom vo výške najmenej 100.700 eur.
„Bolo preukázané, aj výpoveďou reštrukturalizačného správcu, aj znaleckým posudkom, že úpadok spoločnosti obžalovaného nebol spôsobený konaním, ktoré uviedol prokurátor vo svojej obžalobe,“ uviedol predsedajúci senátu s tým, že prokurátor kladie obžalovanému za vinu odpredaj 25-percentného podielu za podhodnotenú cenu bez toho, aby uviedol napr. rozsah podhodnotenia. Reštrukturalizačný správca vo výpovedi podľa sudcu zároveň zdôraznil, že za hlavnú príčinu vzniku úpadku považuje vysoké tempo obstarávania nových investícií a s tým spojenú úverovú zaťaženosť spoločnosti a tiež nezvládnutie manažérskych povinností pri nastavení splatnosti záväzkov vo vzťahu k reálnemu určeniu návratnosti masívnych investícií aj za okolností, ktoré nemohol predpokladať. Podľa obžalovaného išlo napr. o výpadky dotácií na dobytok či úbytky pôdy. „Na trestnú zodpovednosť nestačí, že dlžníkom je oddialenie uspokojenia veriteľa, pokiaľ má možnosť uspokojiť si pohľadávku aj z iného majetku dlžníka,“ dodal sudca.
