Pavel Spišiak, riaditeľ Súkromného slovanského gymnázia na Vážskej ulici v bratislavskej Vrakuni, rozpráva o histórii a ponuke netradičného gymnázia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. septembra (TASR) – Otvárať gymnázium so zameraním prevažne na slovanské jazyky v čase, keď sme sa otvárali západu, bolo dosť netypické. Obzvlášť preto, že o učenie západných jazykov bol značný záujem. Spomína v rozhovore pre TASR Pavel Spišiak, riaditeľ Súkromného slovanského gymnázia (SSG) na Vážskej ulici v bratislavskej Vrakuni. Tento post zastáva iba o rok kratšie, ako funguje samotná škola.
"Nehovorím, že my sme sa týmto smerom neorientovali. Určite áno, veď žiaci majú dodnes veľkú škálu výberu z cudzích jazykov. Našim špecifikom však bolo, že sa v ponuke objavili aj slovanské jazyky," povedal Spišiak. Vtedy ich ale na škole vyučovali viac, ako je tomu v súčasnosti.
Najväčší záujem spomedzi nich stále pretrváva o ruštinu. "Špecifikum je, že záujem sa akoby správal podľa sínusoidy. Nie ako pri západných jazykoch, kde je záujem veľký a žiaci ich chcú vedieť čo najlepšie a najkvalitnejšie, ale u ruštiny sa to správa aj podľa ruskej zahraničnej politiky," skonštatoval Spišiak. Je však presvedčený, že za tie roky sa škole podarilo vytvoriť kvalitný študijný materiál, o čom svedčia aj dosahované výsledky študentov na olympiádach v ruskom jazyku, pričom okresné kolá organizuje práve gymnázium.
Dodnes sa stále vyučuje aj chorvátčina, aj keď záujem je o niečo menší. Podľa riaditeľa ale boli roky, kedy sa experimentálne zaviedlo maturovanie z chorvátčiny a poľštiny. O tú mali záujem v minulosti najmä študenti, ktorí odošli študovať na vysoké školy do Poľska. O niečo kratšie, zhruba sedem rokov, sa vyučovala aj slovinčina. Okrem slovanských jazykov sa však aj v súčasnosti vyučuje zároveň anglický, nemecký, francúzsky a španielsky jazyk.
Škola sa za svoju 24-ročnú existenciu niekoľkokrát sťahovala. Svoje pôsobenie začala v Lamači, odkiaľ sa po roku presťahovala do Dúbravky a neskôr do Vrakune. Najskôr sa vyučovalo v priestoroch na Žitavskej ulici, keď sa však uvoľnili priestory prízemných budov na Vážskej ulici, presťahovala sa poslednýkrát. Napriek tomu, že škola je v priestoroch, ktoré si prenajíma od mestskej časti, investovala za tie roky nemalé finančné prostriedky do budov i areálu a ako učitelia, tak žiaci sa tu cítia veľmi dobre.
V roku 1993 sa začalo na škole vzdelávať okolo 130 žiakov, čo je porovnateľné s aktuálnym počtom študentov. "Neskôr počet žiakov stúpal a boli sme aj v období, keď sme mali 350 žiakov denného štúdia a 700 žiakov externej formy štúdia," priblížil Spišiak s tým, že vtedy otvárala škola aj svoje pobočky v Kežmarku, Martine a Nitre.
V súčasnosti má škola okolo 130 denných 50 externých študentov. "Myslím, že pre školu takého typu, ako sme my, je to dostatočne ideálne. Ale naša ambícia je mať okolo 200 žiakov," podotkol riaditeľ. Ako dodal, detašované pracoviská časom síce zanikli, škola ale ponúka možnosť dištančného vzdelávania v externej forme štúdia.
"Nehovorím, že my sme sa týmto smerom neorientovali. Určite áno, veď žiaci majú dodnes veľkú škálu výberu z cudzích jazykov. Našim špecifikom však bolo, že sa v ponuke objavili aj slovanské jazyky," povedal Spišiak. Vtedy ich ale na škole vyučovali viac, ako je tomu v súčasnosti.
Najväčší záujem spomedzi nich stále pretrváva o ruštinu. "Špecifikum je, že záujem sa akoby správal podľa sínusoidy. Nie ako pri západných jazykoch, kde je záujem veľký a žiaci ich chcú vedieť čo najlepšie a najkvalitnejšie, ale u ruštiny sa to správa aj podľa ruskej zahraničnej politiky," skonštatoval Spišiak. Je však presvedčený, že za tie roky sa škole podarilo vytvoriť kvalitný študijný materiál, o čom svedčia aj dosahované výsledky študentov na olympiádach v ruskom jazyku, pričom okresné kolá organizuje práve gymnázium.
Dodnes sa stále vyučuje aj chorvátčina, aj keď záujem je o niečo menší. Podľa riaditeľa ale boli roky, kedy sa experimentálne zaviedlo maturovanie z chorvátčiny a poľštiny. O tú mali záujem v minulosti najmä študenti, ktorí odošli študovať na vysoké školy do Poľska. O niečo kratšie, zhruba sedem rokov, sa vyučovala aj slovinčina. Okrem slovanských jazykov sa však aj v súčasnosti vyučuje zároveň anglický, nemecký, francúzsky a španielsky jazyk.
Škola sa za svoju 24-ročnú existenciu niekoľkokrát sťahovala. Svoje pôsobenie začala v Lamači, odkiaľ sa po roku presťahovala do Dúbravky a neskôr do Vrakune. Najskôr sa vyučovalo v priestoroch na Žitavskej ulici, keď sa však uvoľnili priestory prízemných budov na Vážskej ulici, presťahovala sa poslednýkrát. Napriek tomu, že škola je v priestoroch, ktoré si prenajíma od mestskej časti, investovala za tie roky nemalé finančné prostriedky do budov i areálu a ako učitelia, tak žiaci sa tu cítia veľmi dobre.
V roku 1993 sa začalo na škole vzdelávať okolo 130 žiakov, čo je porovnateľné s aktuálnym počtom študentov. "Neskôr počet žiakov stúpal a boli sme aj v období, keď sme mali 350 žiakov denného štúdia a 700 žiakov externej formy štúdia," priblížil Spišiak s tým, že vtedy otvárala škola aj svoje pobočky v Kežmarku, Martine a Nitre.
V súčasnosti má škola okolo 130 denných 50 externých študentov. "Myslím, že pre školu takého typu, ako sme my, je to dostatočne ideálne. Ale naša ambícia je mať okolo 200 žiakov," podotkol riaditeľ. Ako dodal, detašované pracoviská časom síce zanikli, škola ale ponúka možnosť dištančného vzdelávania v externej forme štúdia.