Cieľom stretnutia bolo aj prijatie postupu, ktorý bude podporovať funkčný Prírodný park Krivánska Malá Fatra.
Autor TASR
Belá 23. júla (TASR) – O možnostiach vyhlásenia a spravovania Prírodného parku Krivánska Malá Fatra diskutovali v stredu (22. 7.) v Belej v okrese Žilina zástupcovia súkromných vlastníkov pôdy a lesov - urbárov Terchovskej doliny, dolnej Oravy a dolného Turca, samospráv a ďalších subjektov. TASR o tom informoval predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milan Ovseník.
"Všetci zúčastnení vyslovili podporu iniciatíve pre funkčný prírodný park. Spontánne si želajú prírodný park, ktorý bude pre ľudí. Ambíciou je obnoviť a pokračovať v tradičných spôsoboch využívania územia Krivánskej Malej Fatry (vrátane stavieb) a zachovanie sociálnej a kultúrnej osobitosti mikroregiónov Terchovskej doliny, dolnej Oravy a dolného Turca," uviedol Ovseník.
Doplnil, že cieľom stretnutia bolo aj prijatie postupu, ktorý bude podporovať funkčný Prírodný park Krivánska Malá Fatra. "V zmysle Smernice Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov namiesto nefunkčného Národného parku Malá Fatra, založeného podľa národnej legislatívy na základoch vytvorených v období neslobody," doplnil predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
"Výsledkom stretnutia je Deklarácia Iniciatívy pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra. Miestni ľudia chcú chránené územie, ale chcú si ho spravovať sami, spolu so samosprávou a ostatnými kľúčovými aktérmi dotknutého územia. Samozrejme, za mediátorstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a pod odborných dohľadom štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny, poľnohospodárstva a lesov," dodal predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Politickú podporu budú podľa neho hľadať v regionálnej samospráve – ŽSK, na budúci týždeň v rámci prijatia delegácie únie v prezidentskom paláci a pracujú aj na podpore národnej rady a vlády SR. Pripomenul, že 85 percent chráneného územia Krivánskej Malej Fatry tvoria lesy, ktoré vlastní 85 percent súkromných vlastníkov, prevažne združených v pozemkových spoločenstvách – urbároch.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR víta všetky iniciatívy, ktoré vedú k zvyšovaniu a skvalitňovaniu ochrany životného prostredia na Slovensku. "V súčasnosti sa prehodnocujú národné parky SR aj na základe aktuálneho programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom sa zaviazala, že rozsah zón bez ľudských zásahov bude tvoriť najmenej 50 percent rozlohy územia. Zo stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 vyplýva podobná úloha: územia bez zásahov človeka do roku 2025 dosiahnu 50 percent celkovej rozlohy národného parku a 75 percent do roku 2030," uviedol odbor komunikácie MŽP v reakcii na Iniciatívu pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra.
MŽP považuje národné parky za výnimočné územia z európskeho i národného hľadiska. "Prekategorizovanie na prírodný park by mohlo ohroziť prestíž a potenciál rozvoja regiónu. Ak chránené územie neplní svoj cieľ, nemala by sa tým ospravedlňovať zmena kategórie, ale, naopak, by sa malo zvýšiť úsilie o jeho ochranu. Na druhej strane, ak sa zistí počas procesu prehodnotenia územia akéhokoľvek slovenského národného parku, že nespĺňa zákonom stanovenú definíciu národného parku a zároveň spĺňa definíciu prírodného parku, potom môže vláda vyhlásiť dané územie za prírodný park," doplnil odbor komunikácie MŽP.
"Všetci zúčastnení vyslovili podporu iniciatíve pre funkčný prírodný park. Spontánne si želajú prírodný park, ktorý bude pre ľudí. Ambíciou je obnoviť a pokračovať v tradičných spôsoboch využívania územia Krivánskej Malej Fatry (vrátane stavieb) a zachovanie sociálnej a kultúrnej osobitosti mikroregiónov Terchovskej doliny, dolnej Oravy a dolného Turca," uviedol Ovseník.
Doplnil, že cieľom stretnutia bolo aj prijatie postupu, ktorý bude podporovať funkčný Prírodný park Krivánska Malá Fatra. "V zmysle Smernice Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov namiesto nefunkčného Národného parku Malá Fatra, založeného podľa národnej legislatívy na základoch vytvorených v období neslobody," doplnil predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
"Výsledkom stretnutia je Deklarácia Iniciatívy pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra. Miestni ľudia chcú chránené územie, ale chcú si ho spravovať sami, spolu so samosprávou a ostatnými kľúčovými aktérmi dotknutého územia. Samozrejme, za mediátorstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) a pod odborných dohľadom štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny, poľnohospodárstva a lesov," dodal predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
Politickú podporu budú podľa neho hľadať v regionálnej samospráve – ŽSK, na budúci týždeň v rámci prijatia delegácie únie v prezidentskom paláci a pracujú aj na podpore národnej rady a vlády SR. Pripomenul, že 85 percent chráneného územia Krivánskej Malej Fatry tvoria lesy, ktoré vlastní 85 percent súkromných vlastníkov, prevažne združených v pozemkových spoločenstvách – urbároch.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR víta všetky iniciatívy, ktoré vedú k zvyšovaniu a skvalitňovaniu ochrany životného prostredia na Slovensku. "V súčasnosti sa prehodnocujú národné parky SR aj na základe aktuálneho programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom sa zaviazala, že rozsah zón bez ľudských zásahov bude tvoriť najmenej 50 percent rozlohy územia. Zo stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030 vyplýva podobná úloha: územia bez zásahov človeka do roku 2025 dosiahnu 50 percent celkovej rozlohy národného parku a 75 percent do roku 2030," uviedol odbor komunikácie MŽP v reakcii na Iniciatívu pre Prírodný park Krivánska Malá Fatra.
MŽP považuje národné parky za výnimočné územia z európskeho i národného hľadiska. "Prekategorizovanie na prírodný park by mohlo ohroziť prestíž a potenciál rozvoja regiónu. Ak chránené územie neplní svoj cieľ, nemala by sa tým ospravedlňovať zmena kategórie, ale, naopak, by sa malo zvýšiť úsilie o jeho ochranu. Na druhej strane, ak sa zistí počas procesu prehodnotenia územia akéhokoľvek slovenského národného parku, že nespĺňa zákonom stanovenú definíciu národného parku a zároveň spĺňa definíciu prírodného parku, potom môže vláda vyhlásiť dané územie za prírodný park," doplnil odbor komunikácie MŽP.