Na snímke pohľad na Park dvoch morí vo Vyšnej Šuňave s Kostolom svätého Mikuláša v Šuňave 3. augusta 2013.Foto: TASR/Oliver OndrášNa snímke časť družstva doborovoľných hasičiek ukazuje bronzové medaily z nedávnych Majstrovstiev Európy v hasičskom športe vo Francúzsku v Šuňave 3. augusta 2013Foto: TASR/Oliver Ondráš
Prvá písomná zmienka o Šuňave pochádza z roku 1298.
Šuňava 3. augusta (TASR) – Obec Šuňava v Popradskom okrese sa leží v podtatranskom regióne a azda jej najväčšou zaujímavosťou je, že sa tu nachádza stredoeurópska rozvodnica dvoch morí, Čierneho a Baltského mora.
„Aj preto máme v obci pri kostole sv. Mikuláša Park dvoch morí, je tu obelisk, ktorý znázorňuje strechu dvoch morí. Tu na kostol sv. Mikuláša, keď spadne kvapka vody a rozdelí sa, tak sa už nikdy nedá dohromady. Je to preto, že jedna časť stečie do Šuňavského potoka na západ do Čierneho Váhu, Dunaja a do Čierneho mora a druhá časť smerom na východ do Lopušnej doliny, rieky Poprad a potom do Baltského mora,“ vysvetlil pre TASR starosta obce Stanislav Kubaský.
Prvá písomná zmienka o Šuňave pochádza z roku 1298, pôvodne to boli dve obce, Nižná a Vyšná Šuňava, v roku 1974 sa zlúčili do jednej. Naďalej však občania jednej dediny fungujú v dvoch katastrálnych územiach a v dvoch miestnych častiach. V súčasnosti tam žije takmer 1950 obyvateľov, ich počet počas rokov mierne rastie. Vďaka tomu, že dedina sa nenachádza pri hlavných cestných ťahoch, podarilo sa v jej okolí zachovať kus panenskej prírody, ktorá je stále častejšie navštevovaná turistami i vášnivými hubármi.
„Naša obec je známa čistou a krásnou prírodou, nachádzame sa v lone Nízkych a Vysokých Tatier, keby sme urobili čiaru z Kriváňa na Kráľovu hoľu, tak v strede tejto čiary by bola práve naša obec,“ doplnil Kubaský. Šuňava je známa aj pre hubárov, ktorí tam chodia veľmi radi a často, keďže okolité lesy sú bohaté na huby rôzneho druhu. Zároveň sa v obci stále zachováva ľudové šuňavské nárečie, ktoré je typické len pre ňu.
V dedine sa konajú rôzne podujatia
Na snímke herci z Divadla mladých Šuňava počas predstavenia hry Rysavá jalovica v Šuňave 3. augusta 2013. Foto: TASR/Oliver OndrášDedina je známa aj kultúrnym životom, počas roka sa koná množstvo rôznych podujatí regionálneho i nadregionálneho charakteru. Medzi najznámejšie patrí súťaž amatérskych divadiel Divadelná Šuňava. „Ide o medziokresnú súťaž okresov Poprad, Kežmarok a Levoča neprofesionálnych divadiel, ktorá sa teší veľkej obľube, zapája sa do nej aj množstvo základných umeleckých škôl. Tento rok sme tu mali 250 účinkujúcich a zapísali sme už 21. ročník tejto súťaže,“ zdôraznil Kubaský. Dlhé roky funguje aj divadelné zoskupenie Divadlo mladých, ktoré počas svojej histórie s predstaveniami získalo množstvo ocenení. Ďalším z navštevovaných šuňavských podujatí je Country Víkend, ktorý bude tento rok v závere augusta.
Šuňava si v tomto roku pripomína 715. výročie svojho vzniku, pri tejto príležitosti sa na Deň obce 11. augusta uskutoční slávnosť. „Máme pripravený veľmi pekný kultúrny program a uctíme si aj dvoch významných rodákov,“ dodal starosta. Obyvatelia obce sa v minulosti venovali pestovaniu poľnohospodárskych plodín, zeleniny, prácam v lese a chovu dobytka a ošípaných. V súčasnosti je tento druh práce na ústupe a ľudia sa venujú skôr rekreačnému záhradkárstvu. Dominantou obce sú dva kostoly postavené v barokovom a klasicistickom slohu. Jeden je zasvätený sv. Mikulášovi a druhý je kostolom Všetkých svätých. Asi najstaršou budovou v obci je Kaplnka Najsvätejšej Trojice, ktorá sa nachádza na Trojičnom námestí. Pomyselne rozdeľuje dve katastrálne územia obce, ale aj spišský a liptovský región. V dedine sa nachádzajú aj dva náučné chodníky, z ktorých jeden začína práve v Parku dvoch morí. Medzi známych rodákov patrí kňaz Michal Mrkva, manželka spisovateľa Ľuda Ondrejova Oľga Harmanová či bývalá reprezentantka v behu na lyžiach Alžbeta Havrančíková.
V obci tento rok dobudujú zberný dvor, mal by skvalitniť separovanie
V obci chcú tento mesiac dobudovať zberný dvor. Starosta obce pre TASR uviedol, že stavba zberného dvora bola skolaudovaná minulý rok. "Nachádza sa tu už časť technológie, to znamená ekologický sklad a kontajnery na dotrieďovanie komunálneho odpadu a do konca augusta by mali prísť ďalšie stroje," objasnil starosta.
Súčasťou zberného dvora by mali byť napr. prekopávač kompostu, traktor, drvička krovia do 20 centimetrov, čelný nakladač, vlečka a štvorkolesový náves na kontajnery. "Od tohto zberného dvora očakávame, že sa skvalitní separovaný zber, teraz spolupracujeme s technickými službami, ktoré prejdú cez okolité obce a zvážajú odpad, ktorý nie je až tak dobre vytriedený. Mesačne za to platíme okolo 420 eur," upozornil Kubaský. Zámerom je, aby sa odpad vytriedil priamo v zbernom dvore v Šuňave a na skládku išiel vyseparovaný.
V budúcnosti chce starosta zakúpiť aj lis, aby papier a plasty stlačili a nevozili tak vzduch, ale zhutnený materiál. "Určite tým ušetríme aj finančné prostriedky, pretože každoročne stúpajú náklady na komunálny odpad a veľa platíme aj za dotrieďovanie," vysvetľuje Kubaský. Obec chce zároveň zvyšky trávy, lístia a krovín, ktoré vzniknú pri kosení a úpravách zelene, použiť na výrobu kompostu priamo v zbernom dvore. Kompost by následne mohli využívať v miestnom družstve, ktoré sa zaoberá ekologickou výrobou bez chemických postrekov.
Celkové náklady na výstavbu zberného centra sa vyšplhali na necelých 450.000 eur. Z týchto nákladov 5 % spolufinancovala obec, ďalšia časť nákladov išla zo štátneho rozpočtu a 80 % obec použila z fondov Európskej únie.
V obci majú úspešné hasičky, dobrovoľnícke hasičstvo tu má tradíciu
Obe je známa aj svojimi dobrovoľnými hasičskými oddielmi, jednému z nich sa na európskej súťaži v hasičskom športe podarilo získať tretie miesto. „Zúčastnili sme sa v druhej polovici júla vo Francúzsku medzinárodnej súťaže mladých hasičov. Skupinka našich dievčat, ktoré sú členkami dobrovoľného hasičského zboru a aj hasičského krúžku pri našej Základnej škole (ZŠ) a podarilo sa im získať bronzové medaily,“ uviedla pre TASR riaditeľka ZŠ v Šuňave Anna Hroboňová.
Podľa nej bola vo Francúzsku veľká konkurencia, celkovo sa súťaže zúčastnilo 22 družstiev. Šuňavský tím dievčat pozostával z desiatich členiek, z toho jedna bola náhradníčka, vo veku od 12 do 16 rokov. „Dievčatá boli úspešné aj vďaka ich trénerovi Jankovi Kalovi, ktorý venoval svoj voľný čas a pripravil ich čo najlepšie,“ dodala Hroboňová.
Dievčatá súťažili vo viacerých disciplínach, jedna z nich bola štafeta áut zvaných CCF. „Museli sme dobre a rýchlo prekonať všetky prekážky, napr. rebrík, potom rýchlo napumpovať vodu, potom tam bol prenos hadice, podlez, preskok a posledný úsek spojiť hadice, rozdeľovač a prúdnicu,“ objasnila jedna z členiek šuňavského tímu Tatiana Hanulová, ktorá sa dobrovoľnému hasičstvu venuje tretí rok.
Hasičky sa vo Francúzsku predstavili nielen v hasení, ale pripravený mali aj kultúrny program, kde prezentovali svoj región a krajinu, z ktorej pochádzajú. Súčasťou prezentácie bol aj charakteristický stánok, v ktorom mali dievčatá výšivky, medovníčky a obrázky podtatranského regiónu.
Dobrovoľní hasiči v Šuňave pracujú už dlhé roky, hasičský krúžok pri ZŠ funguje deväť rokov. „Dosahujú na súťažiach veľmi dobré výsledky, máme tu veľkú základňu hasičov, mladých aj starých, takže Šuňava žije hasičstvom,“ dodáva Hroboňová. Momentálne tu spolu funguje asi deväť hasičských družstiev, z čoho má veľkú radosť aj miestny starosta Stanislav Kubaský. „Prednedávnom sme odovzdávali ďakovné plakety ženám, ktoré boli majsterkami sveta v hasičskom športe pred 40 rokmi v Brne. Veľmi ma to teší, že po 40 rokoch ich nasledovali naše dievčatá a skončili na peknom treťom mieste,“ zdôraznil starosta s tým, že na hasičov sa v dedine dá vždy a vo všetkom spoľahnúť.
Obec sa môže popýšiť vlastnou dievčenskou kapelou
Šuňava sa môže popýšiť vlastnou dievčenskou kapelou. Nesie názov Druhé Ja a funguje už niekoľko rokov. "Momentálne hrá päť dievčat, ale máme aj jedného chlapca, ktorý nám vypomáha. Fungujeme vlastne šesť rokov, zo začiatku sme hrali country a postupne sme sa vlastnou tvorbou vypracovali skôr k folkrocku," objasnila pre TASR kapelníčka Erika Capová, ktorá hrá v skupine na basgitaru.
Kapela koncertuje cez leto po celom Slovensku a celkom sa im darí propagovať vlastnú hudbu i prevzaté veci. "Tvoríme aj vlastné skladby a veľa piesní hráme od Čechomoru. Máme aj huslistku, takže ona má čo robiť, lebo vyrovnať sa ich huslistovi je dosť náročné," dodala Capová.
Skupina sa nezúčastnila na významnejších súťažiach, ale v jednom z českých internetových rádií Samson sa jej podarilo po trojtýždňovom kole umiestniť na prvom mieste v hranosti. "Vysielajú nás tu každý týždeň, takže nás môžu poslucháči počuť. Hrali sme aj v Nemecku, čo je náš asi taký najväčší úspech a koncertujeme po celom Slovensku," zdôraznila Capová.
Najväčším snom tohto šuňavského dievčenského zoskupenia, ktoré okrem iných tvoria tri sestry Capové, je vydať vlastné CD. To je však v dnešnej dobe dosť finančne náročné. "Šetríme peniažky, ako sa len dá, chceme koncom leta natočiť vlastné CD, pretože tých vlastných piesní už máme celkom dosť, momentálne je ich asi deväť. Myslíme si, že by mohli poslucháčov zaujať," dodala Capová. Bez sponzorského príspevku sa im však vydať CD s vlastnými skladbami podarí asi len veľmi ťažko.
V obci vybudovali dva náučné chodníky, ktoré slúžia na spoznávanie okolia
V okolí obce vybudovali miestni dva náučné chodníky, aby mohli dospelí i deti spoznávať krajinu v časti tohto podtatranského regiónu. „My ako základná škola (ZŠ) sme sa zapojili do projektu cesta k modernej škole a hlavným prínosom bolo vybudovanie práve týchto dvoch náučných chodníkov,“ uviedla pre TASR riaditeľka miestnej ZŠ Anna Hroboňová.
Pre tento krok sa rozhodli hlavne kvôli tomu, že deti a mládež nepoznajú ani svoje najbližšie okolie. Prostredníctvom týchto chodníkov tak majú možnosť spoznávať rastliny a živočíchy, ktoré žijú v bezprostrednom okolí obce. „Ďalším dôvodom je, aby sme tieto deti naučili chrániť prírodu, aby si k nej budovali vzťah. Dnes deti veľmi málo chodia do prírody, málo poznajú svoje vlastné okolie, tak sme sa rozhodli, že v tomto projekte sa zameriame na vybudovanie dvoch náučných chodníkov,“ vysvetľuje Hroboňová.
Prvý chodník začína na vyšnom konci obce Šuňava a vedie smerom na Pálenicu hore cez Výhon a späť. Tento menší okruh, určený hlavne pre deti prvého stupňa ZŠ, má asi štyri kilometre. „Pre žiakov druhého stupňa ZŠ a starších záujemcov sme vybudovali druhý chodník, ten vedie z nižnej časti obce od cintorína cez Žabieniec, Barno a naspäť cez Stavec. Je to dlhšia trasa, ktorá má okolo osem kilometrov, je veľmi pekná, všetci tu môžu spoznávať krásy prírody. So sebou vždy berieme vrecia a zbierame odpadky, ktoré tam zanechávajú iní turisti,“ dodáva Hroboňová.
Projekt, ktorý funguje už dva roky, spolufinancovala Európska únia (EÚ), celkové náklady sa vyšplhali na cca 120.000 eur. „Súčasťou projektu je aj brožúrka, ktorú sme vytvorili spolu s deťmi, keď sme pozorovali faunu a flóru nášho okolia,“ zdôraznila Hroboňová.
V ZŠ realizujú v súčasnosti aj projekt inovácie vzdelávania, pričom hlavným východiskom je vytvorenie chemicko-biologicko-fyzikálneho laboratória. Teraz počas prázdnin realizujú jeho výstavbu v bývalej dielni. „Doteraz sme nemali takúto špeciálnu učebňu na chémiu, fyziku a biológiu. Od septembra by malo toto laboratórium fungovať a žiaci sa tak budú môcť učiť v úplne nových priestoroch,“ upozornila Hroboňová. Aj tento projekt spolufinancuje EÚ, piatimi percentami sa na ňom podieľa aj obec ako zriaďovateľ školy. Náklady na realizáciu učebne sa vyšplhajú podľa riaditeľky na približne 200.000 eur.
