Sverepec 8. novembra (TASR) – O obci Sverepec sa zmienil vo svojom cestopise aj významný štúrovský spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský. V roku 1870, keď cestoval cez obec, sa však o nej nevyjadril príliš lichotivo. „Škoda tejto tak špatnej dedinke ležať pri hlavnej hradskej. Z dvorov tečie močovka na cestu, na dvoroch všade plno pazderia a v oknách namiesto skla iba všeliaké blany majú,“ cituje Laskomerského obecná kronika.

Takmer po 150 rokoch by si názor na Sverepec určite opravil. Dnes je upravená obec vyhľadávanou lokalitou nielen pre podnikateľské subjekty, ale pre stále viac Považskobystričanov sa pokojná lokalita stáva miestom trvalého bydliska. „Pôsobí u nás viac ako 30 podnikateľských subjektov v oblasti dopravy, stavebníctva, stravovacích služieb a iných. Obec sa každoročne rozširuje. Veľký záujem je o individuálnu bytovú výstavbu, postavila sa obecná bytovka, ďalšiu postavil súkromný investor. Sverepec sa stále modernizuje, ako jedna z prvých dedín na Slovensku mal bezdrôtový rozhlas, pribudli miestne komunikácie,“ konštatoval starosta Maroš Ondráš s tým, že len od roku 2010 pribudlo vyše 100 obyvateľov.

Ako dodal, „cena“ obce a jej atraktivita stúpli najmä po dokončení diaľničnej estakády nad Považskú Bystricu a následnom otvorení diaľničného privádzača, ktorý je len niekoľko stoviek metrov od obce. Podnikateľmi sa zaplnil areál bývalého poľnohospodárskeho družstva a pribudlo niekoľko samostatných priemyselných objektov. Z dediny, ktorú roky traumatizovala neúnosná dopravná situácia, sa tak stala doslova oáza pokoja.

„Obyvatelia majú k dispozícii v podstate všetky služby. Trápi nás len to, že nemáme poštu a rovnako sa nám nedarí presvedčiť niektorú z bánk, aby vo Sverepci nainštalovala bankomat,“ posťažoval si starosta. Ako doplnil, v budúcom roku by sa mala definitívne zakonzervovať a rekultivovať skládka komunálneho odpadu, ktorá slúžila pre okresy Považská Bystrica a čiastočne aj Púchov. Obec podľa neho síce príde o nejaké financie, ktoré jej skládka prinášala, no na druhej strane pribudne obyvateľom benefit v podobe čistejšieho životného prostredia.

Komplexnou rekonštrukciou prešla tamojšia prvostupňová základná škola, v obci majú aj materskú školu, tá je podľa starostu naplnená „na prasknutie“. Nedávno museli vytvoriť aj druhú triedu, a tak je dnes v materskej škole 40 detí. Spoločenský a športový život v obci udržiavajú aktívna organizácia zdravotne postihnutých, dobrovoľní hasiči, drobnochovatelia a chovatelia poštových holubov, ktorí zbierajú ocenenia aj na celoslovenskej úrovni. O kultúru sa v dedine stará domáca hudobná skupina Rabaka i novo založená nezisková organizácia Spolu pre Sverepec zabezpečujúca kultúrne a spoločenské podujatia. „Najaktívnejšou organizáciou je Telovýchovná jednota Rozvoj Sverepec s futbalovým a turistickým oddielom,“ dodal Ondráš.

Úradujúci starosta kandiduje aj v budúcotýždňových komunálnych voľbách a keďže nemá protikandidáta, pokračovať v práci bude i v nasledujúcom volebnom období. V ňom by mala v obci pribudnúť ďalšia bytovka, pozemok pod ňu má obec pripravený. Ondráš by však bol rád, keby sa našiel na jej výstavbu súkromný investor. Pozemky pod individuálnu bytovú výstavbu sú v súkromných rukách. „Tŕňom v päte sú nevysporiadané pozemky pod miestnymi komunikáciami. Cesty na nich sú postavené, intenzívne pracujeme a v budúcom volebnom období budeme pracovať práve na vysporiadaní pozemkov,“ doplnil starosta s tým, že ho trápi aj stav hlavnej cesty I/61 vedúcej stredom obce hneď vedľa potoka, kde na niektorých miestach hrozí prepad krajnice do potoka.

Motokrosový areál vznikol vďaka zápachu a muchám

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Základom vzniku svetoznámeho motokrosového areálu vo Sverepci bola paradoxne nespokojnosť Sverepčanov so zápachom z hnoja a otravnými muchami. Na mieste terajšieho areálu v lokalite Lúčne totiž v polovici šesťdesiatych rokov postavili maštale pre jalovice, ktoré sa pásli v okolí a za niekoľko rokov rozbahnili celé krásne údolie. Miestni mladí motoristi začali rozmýšľať, ako ich z údolia dostať.

"Keďže v tom čase sa začal aj v súvislosti s Považskými strojárňami prudký rozvoj motokrosového športu, zapojila sa do akcie miestna organizácia Zväzarmu a aj za podpory okresných orgánov maštale premiestnili, keďže v Lúčnom je veľmi vhodný terén pre trať motokrosu. Stalo sa tak aj za podpory okresných orgánov v polovici sedemdesiatych rokov," uvádza sa v kronike obce.

Prvé motokrosové preteky sa vo Sverepci konali v roku 1973, o rok už privítala obec účastníkov majstrovstiev Slovenskej republiky. Prvé majstrovstvá ČSSR hostil Sverepec v roku 1979 a už vtedy sa začalo hovoriť o tom, že by mohli usporiadať aj majstrovstvá sveta. Mnoho ľudí to považovalo za utópiu a hlúposť. "Správa o mimoriadne náročnej trati sa rýchlo dostala do sveta. V máji 1980 sem prišiel delegát FIM, ktorý určil trať i areál za vyhovujúce pre majstrovstvá sveta v motokrose. Už predtým sa začali pod patronátom Považských strojární a okresných orgánov pripravovať projekty na výstavbu areálu – budov, parkoviska, amfiteátra a veže," uvádza sa v kronike.

V roku 1982 bol areál vo Sverepci dejiskom záverečného motokrosového testu Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaže a o rok neskôr v septembri sa uskutočnili aj prvé majstrovstvá sveta v motokrose – Trofej národov. Odvtedy bol Sverepec takmer každoročne dejiskom majstrovstiev sveta v motokrose jednotlivcov. Už v roku 1979 vzniklo vo Sverepci stredisko vrcholového športu pre motokrosových a enduro pretekárov z celého vtedajšieho Československa. Práve vo Sverepci vyrástlo niekoľko generácií motocyklových pretekárov, ktorí dlhé roky šírili vo svete dobré meno československej školy. V rokoch 1993 až 1995 bol areál vo Sverepci sídlom novozaloženej Slovenskej motocyklovej federácie.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Momentálne sú majiteľmi motokrosového areálu alebo Národného kroscentra, čo je oficiálny názov, združenie Pobys a obec Sverepec. Do jednej z najkrajších motokrosových tratí na svete však negatívne zasiahla výstavba diaľnice a podľa starostu Sverepca Maroša Ondráša už nie je v stave, aby sa tam mohlo konať svetové motokrosové podujatie. Opustené sú aj budovy v areáli. "Pre obec nie je areál prínosom, podiel v Národnom kroscentre by sme chceli predať, ak by sa našiel záujemca. Našou podmienkou ale je, aby sa tam obnovil motokrosový šport," uzavrel starosta.

Chov okrasných kaprov

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Obec Sverepec v Považskobystrickom okrese bola prvou na Slovensku, kde sa začalo s chovom okrasných japonských KOI kaprov. Miroslav Strauss s manželkou Drahomírou sa netradičnej záľube venujú už desať rokov a sú najväčšími chovateľmi týchto nevšedných rýb na Slovensku.

"Spočiatku to bolo len ako hobby, ale v posledných piatich rokoch to prerástlo do profesionálneho chovu s tým, že sa tomu venujeme v rámci našej firmy. Začalo sa to tým, že sme nakúpili pár KOI kaprov z Českej republiky, postupne sa chov zdokonaľoval, vybudovala sa aj zimná odchovňa. Manžel chodí nakupovať ryby do Japonska, kde zároveň získava nové skúsenosti," priblížila Drahomíra Straussová.

V Ázii má chov KOI kaprov už viac ako 2500-ročnú tradíciu a pre Japoncov je jeho chov v podstate filozofiou. KOI kapor je pre nich symbolom sily a odvahy a tak, ako sa u nás niektorí ľudia "kastujú" podľa domu či luxusného automobilu, tak je to v Japonsku s vlastníctvom KOI kaprov. Len v tejto krajine sa ročne vyprodukuje 40 miliónov KOI kaprov.

Straussová bola rada, že manžel si našiel takú záľubu. "KOI kapry sú na jednej strane krásne ryby a na druhej strane tvoria časť našich podnikateľských aktivít. Je to upokojujúci prvok v záhrade a odchovni, poznajú nás, sú prítulné, žerú nám z ruky. Máme s nimi každodennú starosť, ale na druhej strane aj obrovskú radosť," skonštatovala Straussová s tým, že okrem chovu pre vlastné potešenie, chovajú KOI kaprov aj na komerčné účely.

Fotogaléria: Zaujímavosti o obci Sverepec

Momentálne majú v odchovni okolo 1000 KOI kaprov, prevažne väčších. Menšie v priebehu roka predajú, dopĺňajú ich menšími v jarnom období. Ceny KOI kaprov sa pohybujú od desiatok až po tisícky eur, v závislosti od druhu a veľkosti. Čo sa biznisu týka, svet je ďaleko za Japonskom. Tam sa desaťcentimetrové ryby predávajú aj za 1000 eur. "Každá ryba je doslova originál. Keď chcem krásnu rybu a vyberiem si práve tú, ktorá sa mi páči, možno som ochotná za ňu dať aj viac, ako by chcel predajca. Je to otázka presvedčenia, že chcem takú rybu a som ochotná za ňu dať aj toľko peňazí," reagovala Straussová na otázku o cene KOI kaprov.

Na Slovensku je chov okrasných foriem kapra ešte stále v plienkach. To, čo sa predáva po 30 centov v supermarketoch, nie je podľa Miroslava Straussa KOI kapor, ale len kríženec viacerých druhov kapra, ktorý sa v ničom nepribližuje jednému zo 17 svetových štandardov. Nazýva sa "eurokoi" alebo český maskáč a štandardom sa nepribližuje ani tvarom tela.

Cenovým rekordérom medzi "staršími" kaprami je KOI kapor Inazuma Showa - hlavný víťaz niekoľkých svetových výstav v Japonsku. Za najcennejšieho KOI kapra na planéte ponúkali jeho majiteľovi záujemcovia z Izraela 4,2 milióna dolárov, avšak nepredal ho...