Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zimu prežilo približne 330 jedincov, čo je pri ich vysokej úmrtnosti počas hibernácie považované za veľký úspech.
Autor TASR
Gemerská Hôrka 11. mája (TASR) – Obnovenej populácii sysľov pasienkových sa v dvoch lokalitách v Slovenskom krase, v Gemerskej Hôrke a na Hrhove, darí. Zimu prežilo približne 330 jedincov, čo je pri ich vysokej úmrtnosti počas hibernácie považované za veľký úspech. Informovala o tom organizácia Ochrana dravcov na Slovensku.
Sysle sa rozširujú na plochy, ktoré boli v rámci projektu LIFE Energia vyčistené od náletov kríkov a stromov. V pôvodnej kolónii im je už totiž tesno. Syseľ patril v minulosti medzi bežné živočíchy a bol významnou zložkou potravy dravcov – napríklad sokola rároha alebo orla kráľovského.
"V Gemerskej Hôrke a na Hrhove spali koncom septembra všetky sysle – bolo ich tu takmer 400. Prvé sysle sa uložili na spánok už v auguste – najprv oddychujú samice, ktoré mali v lete mláďatá. Neskôr sa pridajú i samce a ako posledné sa uložia do nôr mláďatá,“ uviedol Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku. Sysle sa podľa neho zobudili 11. marca, ale vzhľadom k veľmi studenému počasiu mnohé opäť zaliezli do nôr. Budili sa až do 10. apríla.
V Gemerskej Hôrke bola podľa ochranárov v čase začatia projektu populácia na pokraji vyhynutia (16 jedincov v roku 2015) a s najväčšou pravdepodobnosťou by bez pomoci človeka v nasledujúcich dvoch – troch rokoch vyhynula. "Minulý týždeň sme tu pozorovali 80 jedincov. Na druhom mieste, v Hrhove, bolo v roku 2015 len 75 jedincov, na jeseň 2017 - 300 jedincov a teraz, na jar 2018, ich je tu 250," doplnil Hapl.
Sysle zimujú 150 až 210 dní, počas tohto obdobia môže až polovica z nich prirodzene uhynúť. Podľa nedávneho výskumu sa syseľ pasienkový dožíva priemerne iba 15 mesiacov, maximálne päť rokov. "Môžeme tak skonštatovať, že aj napriek dlhej zime pozorujeme teraz najlepší jarný stav po rokoch. Týka sa to i ďalších lokalít na Slovensku. Pripisujeme to aj prikrmovaniu pred spánkom. Teplé jarné počasie im tiež prospelo, môžu sa dobre vypásť a my im rovnako pomôžeme aj jarným doplnením potravy – slnečnicou, jablkami a podobne," dodal zoológ a ochranár. Dobre vykŕmená syslia samička môže mať až desať mláďat.
Syseľ pasienkový bol v minulosti bežný druh, dnes je už vzácny. Obľúbené prostredie tohto hlodavca sú práve lúky a pasienky. Pod zemou si buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok. Pre jeho veľký význam v krajine sa ochranári spolu s farmármi snažia o jeho návrat. Ak je jeho populácia stabilná, stáva sa dôležitou súčasťou potravového reťazca – je zložkou potravy aj dravcov, napríklad sokola rároha, orla kráľovského či orla krikľavého, ktoré patria medzi cieľové druhy projektu LIFE Energia.
Orla krikľavého približuje aktuálna výstava vo Východoslovenskom múzeu (VSM) v Košiciach, predĺžená do 26. augusta 2018. Pri príležitosti Svetového dňa sťahovavého vtáctva bude v sobotu (12.5.) o 16.00 h v múzeu prednáška "Poznatky o migrácii orlov krikľavých". Aj vďaka prebiehajúcemu projektu bude orol krikľavý lepšie chránený. "Pre neho i ďalšie druhy sa v 13 chránených vtáčích územiach inštalujú na rizikové úseky elektrických vedení tzv. odkloňovače letu vtákov. Tie pomôžu vtákom vedenia včas zaregistrovať a nadletieť ho, čím sa zabráni nárazom do vedení," uviedla Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
Sysle sa rozširujú na plochy, ktoré boli v rámci projektu LIFE Energia vyčistené od náletov kríkov a stromov. V pôvodnej kolónii im je už totiž tesno. Syseľ patril v minulosti medzi bežné živočíchy a bol významnou zložkou potravy dravcov – napríklad sokola rároha alebo orla kráľovského.
"V Gemerskej Hôrke a na Hrhove spali koncom septembra všetky sysle – bolo ich tu takmer 400. Prvé sysle sa uložili na spánok už v auguste – najprv oddychujú samice, ktoré mali v lete mláďatá. Neskôr sa pridajú i samce a ako posledné sa uložia do nôr mláďatá,“ uviedol Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku. Sysle sa podľa neho zobudili 11. marca, ale vzhľadom k veľmi studenému počasiu mnohé opäť zaliezli do nôr. Budili sa až do 10. apríla.
V Gemerskej Hôrke bola podľa ochranárov v čase začatia projektu populácia na pokraji vyhynutia (16 jedincov v roku 2015) a s najväčšou pravdepodobnosťou by bez pomoci človeka v nasledujúcich dvoch – troch rokoch vyhynula. "Minulý týždeň sme tu pozorovali 80 jedincov. Na druhom mieste, v Hrhove, bolo v roku 2015 len 75 jedincov, na jeseň 2017 - 300 jedincov a teraz, na jar 2018, ich je tu 250," doplnil Hapl.
Sysle zimujú 150 až 210 dní, počas tohto obdobia môže až polovica z nich prirodzene uhynúť. Podľa nedávneho výskumu sa syseľ pasienkový dožíva priemerne iba 15 mesiacov, maximálne päť rokov. "Môžeme tak skonštatovať, že aj napriek dlhej zime pozorujeme teraz najlepší jarný stav po rokoch. Týka sa to i ďalších lokalít na Slovensku. Pripisujeme to aj prikrmovaniu pred spánkom. Teplé jarné počasie im tiež prospelo, môžu sa dobre vypásť a my im rovnako pomôžeme aj jarným doplnením potravy – slnečnicou, jablkami a podobne," dodal zoológ a ochranár. Dobre vykŕmená syslia samička môže mať až desať mláďat.
Syseľ pasienkový bol v minulosti bežný druh, dnes je už vzácny. Obľúbené prostredie tohto hlodavca sú práve lúky a pasienky. Pod zemou si buduje systém chodieb, ktoré využíva ako úkryt, sklad potravy, výchovu mláďat či zimný spánok. Pre jeho veľký význam v krajine sa ochranári spolu s farmármi snažia o jeho návrat. Ak je jeho populácia stabilná, stáva sa dôležitou súčasťou potravového reťazca – je zložkou potravy aj dravcov, napríklad sokola rároha, orla kráľovského či orla krikľavého, ktoré patria medzi cieľové druhy projektu LIFE Energia.
Orla krikľavého približuje aktuálna výstava vo Východoslovenskom múzeu (VSM) v Košiciach, predĺžená do 26. augusta 2018. Pri príležitosti Svetového dňa sťahovavého vtáctva bude v sobotu (12.5.) o 16.00 h v múzeu prednáška "Poznatky o migrácii orlov krikľavých". Aj vďaka prebiehajúcemu projektu bude orol krikľavý lepšie chránený. "Pre neho i ďalšie druhy sa v 13 chránených vtáčích územiach inštalujú na rizikové úseky elektrických vedení tzv. odkloňovače letu vtákov. Tie pomôžu vtákom vedenia včas zaregistrovať a nadletieť ho, čím sa zabráni nárazom do vedení," uviedla Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
