Rozhovor s ním je súčasťou seriálu rozhovorov s kandidátmi na predsedu KSK.
Autor TASR
Košice 23. októbra (TASR) - V jesenných krajských voľbách sa o post predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) bude uchádzať právnik a generálny sekretár Slovenskej lekárskej únie špecialistov Tomáš Janco. Kandiduje za stranu Republika. Rozhovor s ním je súčasťou seriálu rozhovorov s kandidátmi na predsedu KSK.
-Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu KSK?-
Kandidujem a robím politiku s veľkým odporom k politike, len akosi mám pocit, že sme ako kraj aj ako štát v takej kritickej zlomovej situácii, že sa nedokážem prizerať, ako sa sústredia politici na hlúposti, zatiaľ čo nám veselo kolabujú úplne základné životné podmienky. Neviem, kto by dnes nemal hlboký odpor k politike a našim inštitúciám po tom, ako politika a úrady čoraz viac hnijú, ale, žiaľ, je to jediný spôsob, ako čo najrýchlejšie podniknúť niektoré kriticky dôležité zmeny. Plánujem tu totiž ďalej žiť s manželkou aj mojimi synmi. Pôvodne som ani nechcel kandidovať, ale rozhodol som sa po tom, ako ma presvedčil Milan Uhrík práve, keď som vstupoval do strany. Nemyslím si, že kandidovať mimo strán dáva dnes zmysel. Či chceme alebo nie, slovenská demokracia je pri našom volebnom systéme vláda strán a bez podpory strán župan v kraji veľa nedosiahne. Rozumiem aj rozčarovaniu občana z politických strán, ale realitu nemenia zbožné želania a politika je ešte vždy umením možného.
-V akom stave sa podľa vás nachádza kraj, aké najväčšie pozitíva i negatíva v ňom aktuálne vnímate?-
Kraj prakticky neexistuje dnes ako samostatná inštitúcia. Zlomok ľudí v kraji odvolí pajáca, ktorý sa najkrajšie usmieva na čo najviac plagátoch, a ten si potom pár rokov užíva slepú škvrnu, ktorú má občan k lokálnej politike, a potom pár mesiacov pred voľbami rozkope cesty a vymýšľa, ako ľuďom predá, čo robil a nerobil za volebné obdobie. Vidím nulový prínos vedenia Košického kraja k životu v Košickom kraji. Mimo kšeftíkov väčšinou kraj ide samospádom a riadia ho úradníci podľa už zabehnutých zmlúv a procesov. Financovanie nie je nezávislé od štátu a kraj nekladie štátu žiadne limity na zasahovanie do vecí kraja, aj keď si občas pošomre. Videli sme to naplno počas koronakrízy, ale aj pri podozrivom tichu voči opatreniam, ako je reštrukturalizácia nemocníc, ktorá v praxi znamená rušenie a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Takže najväčšie negatívum v kraji je podľa mňa, že sa nespráva ako kraj a plní len akúsi dekoratívnu funkciu pre štátnu politiku, aby sme mohli predstierať, že štát má samosprávy.
-Akým problémom KSK čelí, aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?-
Kraj čelí existenčným krízam, aj keď by to človek pri tých veselých selankách, čo sa hovoria pri marketingu ani nepovedal. Vidíme zo zahraničia hrozné hospodárske signály, vidíme destabilizáciu geopolitických pomerov a dajú sa predpokladať nepokoje a konflikty. Pár kilometrov na východ naviac máme vojnu. Európska únia nedokáže na nič reagovať promptne a často problémy len zhoršuje, tak, ako to bolo pri magickom tlačení peňazí ECB a mizernej energetickej a výrobnej politike, za ktorú nikto nevyvodil zodpovednosť. Zdražuje sa jedlo a teplo a potichu nám padajú veľkí zamestnávatelia. Zdravotníctvo sa rozpadá a dlhodobo hrozná zdravotnícka politika vyháňa zdravotníkov z kraja. O tom viem veľa aj vzhľadom na to, že v zdravotníctve dlhodobo úzko spolupracujem so svojim otcom MUDr. Andrejom Jancom. Chorý pracovný trh najviac rozdeľuje rodiny a neudržuje ich pokope v kraji. Nejdem teda do volieb s tým, že by som očakával, že sa mi bude pohodlne predsedať. Kraj musí ísť do proaktívnej politiky a nesmie čakať so všetkým na štát. Musíme sa koordinovať s obcami a obyvateľmi a pomáhať v priamych a cielených riešeniach.
-Aké sú priority vášho programu, čo chcete v kraji zmeniť, akým oblastiam sa prioritne štyri roky venovať, prípadne na čo nadviazať?-
-Najsamprv musíme identifikovať, čo je kritické a najdôležitejšie a snažiť sa to zabezpečiť. Potrebujeme to riešiť lokálne. Inšpirovať sa pritom môžeme aj Maďarskom, ktoré napríklad podporuje na vidieku živočíšnu výrobu priamymi službami, ako je oranie polí traktormi ako verejná služba či poskytovanie mláďat hospodárskych zvierat zadarmo. Chcem pomôcť ľuďom, aby si dokázali pomôcť sami. Nechcem sa príliš pri kolabujúcich zahraničných trhoch spoliehať na nejaké investície od veľkých zahraničných podnikov. Je to príjemný doplnok pracovného trhu, ale podporme hlavne malopodnikateľov a malovýrobu, ktorá tu najviac trpela, a z pozície kraja čo najviac zjednodušme ľuďom podnikať. Miestna ekonomika musí byť skutočne čo najviac miestna. Tiež potrebujeme obnoviť kapacity civilnej obrany a zjednodušiť podmienky pre prácu malých ambulancií v kraji. Keď budú ľudia skutočne trpieť s palivami, na zváženie tiež bude vyrobiť palivové banky s uhlím či drevom, aby si mali ako kúriť. Tiež bude kritické zabezpečiť najmladších a najstarších, nech netrpia najviac, ako to bolo za ostatné roky v kríze, ktorú nemusím pripomínať. Tiež pre poriadok potrebujeme vykonať generálny audit zmlúv v kraji, keďže lokálna politika je čierna diera transparentnosti. Ale tých riešení je veľa a práce je habadej, ak sa tam dostanem. Podčiarknuté a zdôraznené - prioritou bude zabezpečiť základné podmienky pre život v kraji čo najlepšie aj do krízy a musíme trvať pritom na záväzku, že budeme chrániť ústavné práva a slobodu občanov pred zásahmi štátu viac, ako sa to dialo za posledné roky.
-Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo tak postupujete?-
Povedal by som, že aj aj. Kandidujem ako jednotlivec s istou pomocou tímu kandidátov z Republiky, ale strana nemá dosť štedrých donorov a neparazituje na štáte, takže sú to všetko zamestnaní ľudia, ktorí sú pripravení pomôcť, keď ich občan povolá, ale politika nie je ich hlavná činnosť, kým sa tak nestane. Je to cena, ktorú musíme platiť za to, aby sme potom nejakým tieňovým sponzorom nemuseli splácať ich štedrosť až budeme zvolení. Ako ste si asi všimli, resp. všimli, že ste si nevšimli - nemám v Košiciach žiadne billboardy na KSK. Je to jednak tým, že mi billboardy pripadajú trocha ako vyhodené peniaze, ale jednak tým, že sa mi úprimne protiví vizuálny smog strojených úsmevov, ktorým zahlcujeme kraje. Moja taktika teda je úplne prevratná - nesprávať sa k svojmu voličovi ako k dieťaťu, hovoriť pravdu, aj keď je nepríjemná, a robiť, čo podľa mňa kraj skutočne potrebuje. Nemáme čas na demokratické tančeky, keď je tu kríza. To, čo občas hovorím svojim ľuďom, poviem aj občanom. Je to citát Shackletonovho inzerátu, keď hľadal ľudí pri ceste na Antarktídu, ktorý vystihuje našu situáciu - "Hľadajú sa chlapi na nebezpečnú cestu. Nízke platy, trpká zima, dlhé hodiny úplnej tmy. O bezpečnom návrate pochybujem. Česť a uznanie - v prípade úspechu."
Okrem Janca kandidujú na post predsedu KSK za politické subjekty Juraj Ďurove (Socialisti.sk), Ivan Hriczko (Slovenská iniciatíva menšín), Džemal Kodrazi (Princíp), Stanislav Mizík (ĽSNS), Erik Ňarjaš (OĽANO, Za ľudí, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Nova, Kresťanská únia), Róbert Suja (Hlas-SD), Rastislav Trnka (KDH, Aliancia, Starostovia a nezávislí kandidáti, Šanca a DS) a Viliam Zahorčák (Smer-SD, Sme rodina, SNS, Život-NS, Strana moderného Slovenska, Národná koalícia/Nezávislí kandidáti). Ako nezávislí kandidujú Juraj Sinay, Monika Sofiya Soročinová a Vladislav Stanko.
-Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu KSK?-
Kandidujem a robím politiku s veľkým odporom k politike, len akosi mám pocit, že sme ako kraj aj ako štát v takej kritickej zlomovej situácii, že sa nedokážem prizerať, ako sa sústredia politici na hlúposti, zatiaľ čo nám veselo kolabujú úplne základné životné podmienky. Neviem, kto by dnes nemal hlboký odpor k politike a našim inštitúciám po tom, ako politika a úrady čoraz viac hnijú, ale, žiaľ, je to jediný spôsob, ako čo najrýchlejšie podniknúť niektoré kriticky dôležité zmeny. Plánujem tu totiž ďalej žiť s manželkou aj mojimi synmi. Pôvodne som ani nechcel kandidovať, ale rozhodol som sa po tom, ako ma presvedčil Milan Uhrík práve, keď som vstupoval do strany. Nemyslím si, že kandidovať mimo strán dáva dnes zmysel. Či chceme alebo nie, slovenská demokracia je pri našom volebnom systéme vláda strán a bez podpory strán župan v kraji veľa nedosiahne. Rozumiem aj rozčarovaniu občana z politických strán, ale realitu nemenia zbožné želania a politika je ešte vždy umením možného.
-V akom stave sa podľa vás nachádza kraj, aké najväčšie pozitíva i negatíva v ňom aktuálne vnímate?-
Kraj prakticky neexistuje dnes ako samostatná inštitúcia. Zlomok ľudí v kraji odvolí pajáca, ktorý sa najkrajšie usmieva na čo najviac plagátoch, a ten si potom pár rokov užíva slepú škvrnu, ktorú má občan k lokálnej politike, a potom pár mesiacov pred voľbami rozkope cesty a vymýšľa, ako ľuďom predá, čo robil a nerobil za volebné obdobie. Vidím nulový prínos vedenia Košického kraja k životu v Košickom kraji. Mimo kšeftíkov väčšinou kraj ide samospádom a riadia ho úradníci podľa už zabehnutých zmlúv a procesov. Financovanie nie je nezávislé od štátu a kraj nekladie štátu žiadne limity na zasahovanie do vecí kraja, aj keď si občas pošomre. Videli sme to naplno počas koronakrízy, ale aj pri podozrivom tichu voči opatreniam, ako je reštrukturalizácia nemocníc, ktorá v praxi znamená rušenie a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Takže najväčšie negatívum v kraji je podľa mňa, že sa nespráva ako kraj a plní len akúsi dekoratívnu funkciu pre štátnu politiku, aby sme mohli predstierať, že štát má samosprávy.
-Akým problémom KSK čelí, aké výzvy ho čakajú a ako na ne chcete reflektovať?-
Kraj čelí existenčným krízam, aj keď by to človek pri tých veselých selankách, čo sa hovoria pri marketingu ani nepovedal. Vidíme zo zahraničia hrozné hospodárske signály, vidíme destabilizáciu geopolitických pomerov a dajú sa predpokladať nepokoje a konflikty. Pár kilometrov na východ naviac máme vojnu. Európska únia nedokáže na nič reagovať promptne a často problémy len zhoršuje, tak, ako to bolo pri magickom tlačení peňazí ECB a mizernej energetickej a výrobnej politike, za ktorú nikto nevyvodil zodpovednosť. Zdražuje sa jedlo a teplo a potichu nám padajú veľkí zamestnávatelia. Zdravotníctvo sa rozpadá a dlhodobo hrozná zdravotnícka politika vyháňa zdravotníkov z kraja. O tom viem veľa aj vzhľadom na to, že v zdravotníctve dlhodobo úzko spolupracujem so svojim otcom MUDr. Andrejom Jancom. Chorý pracovný trh najviac rozdeľuje rodiny a neudržuje ich pokope v kraji. Nejdem teda do volieb s tým, že by som očakával, že sa mi bude pohodlne predsedať. Kraj musí ísť do proaktívnej politiky a nesmie čakať so všetkým na štát. Musíme sa koordinovať s obcami a obyvateľmi a pomáhať v priamych a cielených riešeniach.
-Aké sú priority vášho programu, čo chcete v kraji zmeniť, akým oblastiam sa prioritne štyri roky venovať, prípadne na čo nadviazať?-
-Najsamprv musíme identifikovať, čo je kritické a najdôležitejšie a snažiť sa to zabezpečiť. Potrebujeme to riešiť lokálne. Inšpirovať sa pritom môžeme aj Maďarskom, ktoré napríklad podporuje na vidieku živočíšnu výrobu priamymi službami, ako je oranie polí traktormi ako verejná služba či poskytovanie mláďat hospodárskych zvierat zadarmo. Chcem pomôcť ľuďom, aby si dokázali pomôcť sami. Nechcem sa príliš pri kolabujúcich zahraničných trhoch spoliehať na nejaké investície od veľkých zahraničných podnikov. Je to príjemný doplnok pracovného trhu, ale podporme hlavne malopodnikateľov a malovýrobu, ktorá tu najviac trpela, a z pozície kraja čo najviac zjednodušme ľuďom podnikať. Miestna ekonomika musí byť skutočne čo najviac miestna. Tiež potrebujeme obnoviť kapacity civilnej obrany a zjednodušiť podmienky pre prácu malých ambulancií v kraji. Keď budú ľudia skutočne trpieť s palivami, na zváženie tiež bude vyrobiť palivové banky s uhlím či drevom, aby si mali ako kúriť. Tiež bude kritické zabezpečiť najmladších a najstarších, nech netrpia najviac, ako to bolo za ostatné roky v kríze, ktorú nemusím pripomínať. Tiež pre poriadok potrebujeme vykonať generálny audit zmlúv v kraji, keďže lokálna politika je čierna diera transparentnosti. Ale tých riešení je veľa a práce je habadej, ak sa tam dostanem. Podčiarknuté a zdôraznené - prioritou bude zabezpečiť základné podmienky pre život v kraji čo najlepšie aj do krízy a musíme trvať pritom na záväzku, že budeme chrániť ústavné práva a slobodu občanov pred zásahmi štátu viac, ako sa to dialo za posledné roky.
-Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo tak postupujete?-
Povedal by som, že aj aj. Kandidujem ako jednotlivec s istou pomocou tímu kandidátov z Republiky, ale strana nemá dosť štedrých donorov a neparazituje na štáte, takže sú to všetko zamestnaní ľudia, ktorí sú pripravení pomôcť, keď ich občan povolá, ale politika nie je ich hlavná činnosť, kým sa tak nestane. Je to cena, ktorú musíme platiť za to, aby sme potom nejakým tieňovým sponzorom nemuseli splácať ich štedrosť až budeme zvolení. Ako ste si asi všimli, resp. všimli, že ste si nevšimli - nemám v Košiciach žiadne billboardy na KSK. Je to jednak tým, že mi billboardy pripadajú trocha ako vyhodené peniaze, ale jednak tým, že sa mi úprimne protiví vizuálny smog strojených úsmevov, ktorým zahlcujeme kraje. Moja taktika teda je úplne prevratná - nesprávať sa k svojmu voličovi ako k dieťaťu, hovoriť pravdu, aj keď je nepríjemná, a robiť, čo podľa mňa kraj skutočne potrebuje. Nemáme čas na demokratické tančeky, keď je tu kríza. To, čo občas hovorím svojim ľuďom, poviem aj občanom. Je to citát Shackletonovho inzerátu, keď hľadal ľudí pri ceste na Antarktídu, ktorý vystihuje našu situáciu - "Hľadajú sa chlapi na nebezpečnú cestu. Nízke platy, trpká zima, dlhé hodiny úplnej tmy. O bezpečnom návrate pochybujem. Česť a uznanie - v prípade úspechu."
Okrem Janca kandidujú na post predsedu KSK za politické subjekty Juraj Ďurove (Socialisti.sk), Ivan Hriczko (Slovenská iniciatíva menšín), Džemal Kodrazi (Princíp), Stanislav Mizík (ĽSNS), Erik Ňarjaš (OĽANO, Za ľudí, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska, Nova, Kresťanská únia), Róbert Suja (Hlas-SD), Rastislav Trnka (KDH, Aliancia, Starostovia a nezávislí kandidáti, Šanca a DS) a Viliam Zahorčák (Smer-SD, Sme rodina, SNS, Život-NS, Strana moderného Slovenska, Národná koalícia/Nezávislí kandidáti). Ako nezávislí kandidujú Juraj Sinay, Monika Sofiya Soročinová a Vladislav Stanko.