Okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových vo Východnej chovajú aj hlavátky, mreny či podustvy – všetko sú to ryby, ktoré boli pôvodne vo Váhu.
Autor TASR
Východná 6. júna (TASR) – Pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) vo Východnej vysadili v priebehu stredy do potokov a horských bystrín v troch lokalitách na území TANAP-u 40 kilogramov pstruha potočného. Toto množstvo predstavuje približne 15.000 kusov malých jedincov s hmotnosťou asi tri gramy. Aktivita má pomôcť zachovať pôvodný druh rýb, ktorý sa v lokalitách nachádza.
Nová generácia rýb oživila vodné toky v obci Ždiar, v Javorovej doline i v Tatranských Matliaroch v Skalnatom potoku. "Jedince sú veľmi životaschopné a ľahko si zvyknú na nové prostredie. Snažíme sa zachovať pôvodné druhy vyskytujúce sa v týchto oblastiach, nakoľko všade je pretlak práve tých nepôvodných," vysvetlil pre TASR vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej Peter Kriššák.
Technológia zarybňovania spočíva v umiestňovaní malých jedincov do vlásočníc alebo menších potôčikov, kde nemajú predátorov a môžu sa vykŕmiť. V tatranských bystrinách majú ideálne životné podmienky. Po čase, keď dorastú, dostanú sa aj do nižších úsekov riek, kde hľadajú potravu. Jedným z dôvodov vysádzania je, že v potokoch žije málo jedincov. "Množstvo rýb, ktoré sa samy vytierali a rozmnožovali, je zdecimované. Chceme preto i takýmto spôsobom pomôcť prírode, aby sa revitalizovala," uviedol Kriššák.
Okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových vo Východnej chovajú aj hlavátky, mreny či podustvy – všetko sú to ryby, ktoré boli pôvodne vo Váhu.
Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového. Nová generácia oživí horské bystriny od Oravíc až po Červený Kláštor.
Nová generácia rýb oživila vodné toky v obci Ždiar, v Javorovej doline i v Tatranských Matliaroch v Skalnatom potoku. "Jedince sú veľmi životaschopné a ľahko si zvyknú na nové prostredie. Snažíme sa zachovať pôvodné druhy vyskytujúce sa v týchto oblastiach, nakoľko všade je pretlak práve tých nepôvodných," vysvetlil pre TASR vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej Peter Kriššák.
Technológia zarybňovania spočíva v umiestňovaní malých jedincov do vlásočníc alebo menších potôčikov, kde nemajú predátorov a môžu sa vykŕmiť. V tatranských bystrinách majú ideálne životné podmienky. Po čase, keď dorastú, dostanú sa aj do nižších úsekov riek, kde hľadajú potravu. Jedným z dôvodov vysádzania je, že v potokoch žije málo jedincov. "Množstvo rýb, ktoré sa samy vytierali a rozmnožovali, je zdecimované. Chceme preto i takýmto spôsobom pomôcť prírode, aby sa revitalizovala," uviedol Kriššák.
Okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových vo Východnej chovajú aj hlavátky, mreny či podustvy – všetko sú to ryby, ktoré boli pôvodne vo Váhu.
Štátne lesy TANAP-u vysadia na území Tatranského a Pieninského národného parku počas júna celkovo 60.000 kusov násad pstruha potočného a 5000 kusov lipňa tymianového. Nová generácia oživí horské bystriny od Oravíc až po Červený Kláštor.