Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom.
Autor TASR
Poprad 15. mája (TASR) - Tatranská galéria v Poprade tento týždeň sprístupnila výstavu "Maliar ľudu pod Tatrami", pripravili ju pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jana Hálu. Riaditeľka galérie Anna Ondrušeková uviedla, že český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru žil väčšinu života na Slovensku, od roku 1923 až do svojej smrti v obci Važec.
"Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca," priblížila Ondrušeková. Jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala i jeho umeleckým programom na celý život. Jeho "pastorále" pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia.
"Hála sa javí ako 'maliar čistého srdca', ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo," upozornila riaditeľka. Maliar vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to "slovenskofíliu" českej intelektuálnej obce na prelome storočí. "Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie," dodáva Ondrušeková.
Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet.
Autorove diela môžu návštevníci starej elektrárne vidieť do konca júna.
"Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca," priblížila Ondrušeková. Jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala i jeho umeleckým programom na celý život. Jeho "pastorále" pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia.
"Hála sa javí ako 'maliar čistého srdca', ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo," upozornila riaditeľka. Maliar vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to "slovenskofíliu" českej intelektuálnej obce na prelome storočí. "Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie," dodáva Ondrušeková.
Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet.
Autorove diela môžu návštevníci starej elektrárne vidieť do konca júna.