Zarybňovanie sa na jar uskutočňuje preto, že ryby sa dostanú do vody v čase, keď sa začína prebúdzať vegetácia a majú dostatok prírodnej potravy.
Autor TASR
,aktualizované Vysoké Tatry 23. mája (TASR) – V ochrannom obvode Tatranské Matliare dnes lesníci do Skalnatého potoka vypustili prvé násady pstruha potočného. Celkovo by do potokov v Tatrách mali počas tejto jari vypustiť 65.000 až 70.000 násad tejto typicky tatranskej ryby.
"Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP) majú zarybňovaciu povinnosť danú Ministerstvom životného prostredia SR na revíroch, ktoré vlastnia. Máme revíry chovné a lovné, každoročne vysádzame v TANAP 65.000 až 70.000 kusov polročného pstruha potočného, tu do Skalnatého potoka sme vypustili asi 2000 kusov rybičiek. Musíme tu vysadiť pôvodnú rybu, nemôžeme sem dávať dovezené ryby," vysvetľuje vedúci Strediska genofondu rýb (SGR) vo Východnej Pavel Vechter.
Zarybňovanie sa na jar uskutočňuje preto, že ryby sa dostanú do vody v čase, keď sa začína prebúdzať vegetácia a majú dostatok prírodnej potravy. "Revíry, ktoré sú lovné, majú zarybňovaciu povinnosť s jednoročnou rybou, my dávame polročnú, tým pádom dávame dvojnásobné množstvo, aké by sa malo dávať na jeseň," doplnil Vechter. Lesníci v Tatrách zarybňujú predovšetkým chovné revíry, a to kvôli tomu, že príroda sama nestačí dopĺňať genetický materiál a nie je také množstvo rýb, aby sa udržali v konštantnom stave.
"Je to spôsobené aj tým, že veľa živočíchov ako vydra, volavky a bociany, sa v minulosti vyskytovali v podstatne menšej miere, ako je to dnes," zdôvodnil Vechter. Miesta, kde sa zarybňuje, sa snažia lesníci vyberať v čo najvyšších polohách, pretože ryby sa splavujú smerom dole. "Vo Vysokých Tatrách je najvyššie položené miesto, kde zarybňujeme, Štrbské Pleso. Dnes ešte ideme zarybňovať tri lovné úseky, a to Ždiarska Belá 2. a 3. a tiež Javorinka v Tatranskej Javorine," doplnil vedúci SGR.
Podľa neho sa za posledné štyri roky zistilo, že keď sa rybky dostanú do vegetačného obdobia, sú schopné sa udržať, pokiaľ nie sú extrémne prívalové vlny. V tatranských potokoch narastú pstruhy od 30 do 35 centimetrov. SGR má certifikát vydaný ministerstvom životného prostredia a vlastnia veterinárne povolenie na prevoz a vysádzanie rýb. Ide o stredisko, ktoré má svoj vlastný generačný materiál, z ktorého sa dochovávajú od ikry kompletne všetky násady pre TANAP. "Už sa nemôže stať, že by v Tatrách boli ryby, ktoré sem nepatria, vysádza sa tu len pôvodný druh a tu v Tatrách je jedine pstruh potočný," uzavrel Vechter.
Vedúci ochranného obvodu ŠL TANAP Tatranské Matliare Eduard Petrášek tvrdí, že je potrebné počet rýb dopĺňať každoročne preto, aby sa udržiaval život v tatranských potokoch. "Myslím si, že je potrebné trošku tomu pomôcť, pretože už nie je taká stopercentná biologická rovnováha, ako by mala byť. Môže za to v nižších polohách predovšetkým činnosť človeka. Zároveň tie podmienky pre ryby v horských bystrinách sú ťažké, tá voda je tu menej výživná," upozornil Petrášek.
"Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP) majú zarybňovaciu povinnosť danú Ministerstvom životného prostredia SR na revíroch, ktoré vlastnia. Máme revíry chovné a lovné, každoročne vysádzame v TANAP 65.000 až 70.000 kusov polročného pstruha potočného, tu do Skalnatého potoka sme vypustili asi 2000 kusov rybičiek. Musíme tu vysadiť pôvodnú rybu, nemôžeme sem dávať dovezené ryby," vysvetľuje vedúci Strediska genofondu rýb (SGR) vo Východnej Pavel Vechter.
Zarybňovanie sa na jar uskutočňuje preto, že ryby sa dostanú do vody v čase, keď sa začína prebúdzať vegetácia a majú dostatok prírodnej potravy. "Revíry, ktoré sú lovné, majú zarybňovaciu povinnosť s jednoročnou rybou, my dávame polročnú, tým pádom dávame dvojnásobné množstvo, aké by sa malo dávať na jeseň," doplnil Vechter. Lesníci v Tatrách zarybňujú predovšetkým chovné revíry, a to kvôli tomu, že príroda sama nestačí dopĺňať genetický materiál a nie je také množstvo rýb, aby sa udržali v konštantnom stave.
"Je to spôsobené aj tým, že veľa živočíchov ako vydra, volavky a bociany, sa v minulosti vyskytovali v podstatne menšej miere, ako je to dnes," zdôvodnil Vechter. Miesta, kde sa zarybňuje, sa snažia lesníci vyberať v čo najvyšších polohách, pretože ryby sa splavujú smerom dole. "Vo Vysokých Tatrách je najvyššie položené miesto, kde zarybňujeme, Štrbské Pleso. Dnes ešte ideme zarybňovať tri lovné úseky, a to Ždiarska Belá 2. a 3. a tiež Javorinka v Tatranskej Javorine," doplnil vedúci SGR.
Podľa neho sa za posledné štyri roky zistilo, že keď sa rybky dostanú do vegetačného obdobia, sú schopné sa udržať, pokiaľ nie sú extrémne prívalové vlny. V tatranských potokoch narastú pstruhy od 30 do 35 centimetrov. SGR má certifikát vydaný ministerstvom životného prostredia a vlastnia veterinárne povolenie na prevoz a vysádzanie rýb. Ide o stredisko, ktoré má svoj vlastný generačný materiál, z ktorého sa dochovávajú od ikry kompletne všetky násady pre TANAP. "Už sa nemôže stať, že by v Tatrách boli ryby, ktoré sem nepatria, vysádza sa tu len pôvodný druh a tu v Tatrách je jedine pstruh potočný," uzavrel Vechter.
Vedúci ochranného obvodu ŠL TANAP Tatranské Matliare Eduard Petrášek tvrdí, že je potrebné počet rýb dopĺňať každoročne preto, aby sa udržiaval život v tatranských potokoch. "Myslím si, že je potrebné trošku tomu pomôcť, pretože už nie je taká stopercentná biologická rovnováha, ako by mala byť. Môže za to v nižších polohách predovšetkým činnosť človeka. Zároveň tie podmienky pre ryby v horských bystrinách sú ťažké, tá voda je tu menej výživná," upozornil Petrášek.