Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši dočasne zastavil práce urbárnikov, aj keď drevo sa na tomto území podľa zákona môže ťažiť.
Autor TASR
Bobrovec 25. apríla (TASR) - Vlastníci lesných pozemkov v Jaloveckej doline sa snažia o spracovanie vyvráteného a polámaného smrekového lesa po kalamite spred dvoch rokov, ktorý sa rozprestiera na ploche veľkej 30 hektárov. Obávajú sa, že zo zničených stromov sa do okolitých lesov rozšíri lykožrút. Do cesty sa im však postavili ochranári, ktorí s ťažbou dreva nesúhlasia.
"Má to pre nás katastrofálne následky, je ohrozený celý náš majetok. Podľa momentálneho stavu počasia sa lykožrút z nášho polomu môže dostať nielen do ďalších našich porastov alebo do porastov susedných urbárov, ale dokonca aj do porastov v Nízkych Tatrách alebo v Poľsku. Napadnuté smrekové lesy zákonite odumrú. Odhadujeme, že tu pôjde o plochy niekoľko sto hektárov. Majitelia týchto lesov nás môžu zažalovať, že sme nezasiahli," povedal pre TASR predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec Tomáš Hrtko.
Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši dočasne zastavil práce urbárnikov, aj keď drevo sa na tomto území podľa zákona môže ťažiť. Požiadali o to ochranári z Tatranského národného parku, občianskeho združenia Prales a lesoochranárskeho združenia Vlk. "Identifikovali sme tu výskyt chránených druhov živočíchov a rastlín. Obavy urbárnikov v súvislosti so žalobou zo strany susedných spoločenstiev sú bezpredmetné. Museli by dokázať, že lykožrút vyletel z ich plochy, čo nie je možné, pretože by lykožrúty museli byť označkované," vysvetlil riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Podľa Stanislava Bystrianskeho z Klubu lesníkov a priateľov lesa Liptova je povýšená ochrana prírodných procesov nad ochranu konkrétnych druhov. "Zahodili sa tisícročné recepty, ako sa treba správať, keď vznikne veterná kalamita. Postupuje sa nezmyselne. Vyhlasujeme nové rezervácie, aj keď my lesníci nevieme prečo, keď sa k nim potom macošsky správame," vyjadril sa.
Lesoochranárske združenie Vlk presadzuje názor, že je lepšie kalamitu nespracovať. "Vo svete je to štandard, na Slovensku ešte nie. Približne 30 percent živočíchov či rastlín využíva na svoje prežitie mŕtve stromy. Na tomto území sa nachádza veľa vzácnych živočíchov, napríklad tetrov hlucháň. Žijú tam vlky, rysy aj medvede," vymenoval Erik Baláž.
Jalovecká dolina je najväčšia na Slovensku, v ktorej sa nenachádza žiadna cesta. Do budúcna by mala táto zóna ostať bez zásahov, v súčasnosti však o ťažbe rozhoduje Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši.
"Má to pre nás katastrofálne následky, je ohrozený celý náš majetok. Podľa momentálneho stavu počasia sa lykožrút z nášho polomu môže dostať nielen do ďalších našich porastov alebo do porastov susedných urbárov, ale dokonca aj do porastov v Nízkych Tatrách alebo v Poľsku. Napadnuté smrekové lesy zákonite odumrú. Odhadujeme, že tu pôjde o plochy niekoľko sto hektárov. Majitelia týchto lesov nás môžu zažalovať, že sme nezasiahli," povedal pre TASR predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec Tomáš Hrtko.
Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši dočasne zastavil práce urbárnikov, aj keď drevo sa na tomto území podľa zákona môže ťažiť. Požiadali o to ochranári z Tatranského národného parku, občianskeho združenia Prales a lesoochranárskeho združenia Vlk. "Identifikovali sme tu výskyt chránených druhov živočíchov a rastlín. Obavy urbárnikov v súvislosti so žalobou zo strany susedných spoločenstiev sú bezpredmetné. Museli by dokázať, že lykožrút vyletel z ich plochy, čo nie je možné, pretože by lykožrúty museli byť označkované," vysvetlil riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Podľa Stanislava Bystrianskeho z Klubu lesníkov a priateľov lesa Liptova je povýšená ochrana prírodných procesov nad ochranu konkrétnych druhov. "Zahodili sa tisícročné recepty, ako sa treba správať, keď vznikne veterná kalamita. Postupuje sa nezmyselne. Vyhlasujeme nové rezervácie, aj keď my lesníci nevieme prečo, keď sa k nim potom macošsky správame," vyjadril sa.
Lesoochranárske združenie Vlk presadzuje názor, že je lepšie kalamitu nespracovať. "Vo svete je to štandard, na Slovensku ešte nie. Približne 30 percent živočíchov či rastlín využíva na svoje prežitie mŕtve stromy. Na tomto území sa nachádza veľa vzácnych živočíchov, napríklad tetrov hlucháň. Žijú tam vlky, rysy aj medvede," vymenoval Erik Baláž.
Jalovecká dolina je najväčšia na Slovensku, v ktorej sa nenachádza žiadna cesta. Do budúcna by mala táto zóna ostať bez zásahov, v súčasnosti však o ťažbe rozhoduje Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši.
