Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hovorca Ministerstva životného prostredia potvrdil, že autá zatiaľ odvážali iba vrchnú zeminu, ktorá pokrývala kontaminovanú plochu a tá ľudské zdravie neohrozuje.
Autor TASR
Bratislava 15. januára (TASR) – Ťažbu gudrónov v bratislavskej Devínskej Novej Vsi dnes prišlo skontrolovať Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Pred niekoľkými dňami zo skládky začali vyvážať odpad a hoci nákladné autá vozili zatiaľ len zeminu, nie gudróny, u ľudí to vyvolávalo obavy. Autá totiž so zeminou chodili cez mestskú časť nezakryté. To dnes firme rezort nakázal ihneď zmeniť. "Ministerstvo uložilo okamžité opatrenie, že žiaden odpad nesmie ísť v aute nezakrytý," povedal pre TASR hovorca zeleného rezortu Maroš Stano.
Ministerstvo ale v lokalite porušenie povolenia, ako sa má sanovať, nenašlo. Sľubuje však, že kontroly bude vykonávať opakovane, a to aj niekoľkokrát mesačne. "Situáciu preverí aj inšpekcia životného prostredia," doplnil Stano.
To, že autá so zeminou chodia cez mestskú časť nezakryté, sa nepáčilo napríklad poslancovi a Devínskonovovešťanovi Michalovi Gašparíkovi, ktorý preto napísal aj list Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. "Autá jazdia nezaplachtené, z korby vychádza nehorázny zápach a para. Vonkajšia časť prahu dverí korby nie je tiež očistená od kontaminovanej zeminy," uviedol.
Konzorcium piatich firiem ešte v polovici decembra minulého roku, teda pred začiatkom prác, vysvetľovalo, že gudróny sa budú odvážať z lokality v špeciálnych kontajneroch, no zemina len v nákladných autách. To sa Gašparíkovi nepáči. Pripomína, že nákladné autá neprevážajú čistú zeminu, ale kontaminovanú. "Rozdeliť kontaminovanú zeminu od nekontaminovej sa ani nedá, nemajú tam na to prostriedky. A ide to popod balkóny obyvateľov," sťažuje sa. Aj zamorenú zeminu by preto mali podľa neho odvážať zo skládky v uzavretých nákladných autách.
Hovorca MŽP potvrdil, že autá zatiaľ odvážali iba vrchnú zeminu, ktorá pokrývala kontaminovanú plochu a tá ľudské zdravie neohrozuje. Autá však aj tak rezort prikázal zakryť. "Ministerstvo tiež spoločnosti odporučilo lepšiu komunikáciu s verejnosťou a vyzvalo striktne dodržiavať určený čas transportu," zdôraznil Stano. Pripomenul, že určitému diskomfortu občanov sa počas sanácie nedá vyhnúť.
Sanačný geológ Peter Sekula pred prácami upozorňoval, že obyvatelia budú cítiť mierny zápach látky merkaptán, ktorý sa používa aj na prifarbovanie zemného plynu. Je nepríjemný, ale nie nebezpečný. Odpad sa má vyvážať iba medzi 7.30 a 16.00 h.
Nákladné autá by mali podľa plánov odnášať gudróny a kontaminovanú zeminu z lokality do augusta. Práce začali robiť v zimných mesiacoch zámerne, ideálne sú totiž teploty pod desať stupňov Celzia. Gudróny sú vtedy v tuhom skupenstve. Ich ťažba i preprava je tak jednoduchšia a odparovanie prchavých zložiek nižšie.
Gudróny sa vyťažia za európske peniaze. MŽP uzavrelo takmer 11,9-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päť firiem. Časť odpadu sa spáli v cementačných peciach a energeticky zhodnotí. "Najmä zeminy, ktoré v minulosti slúžili na prekryv gudrónov a mali zabezpečiť, aby nedochádzalo k priamemu kontaktu medzi človekom a gudrónmi, nemôžu byť energeticky zhodnotené. Tie budú buď solidifikované, alebo čistejšie časti budú spracované biodegradáciou v technologických zariadeniach," dodal sanačný geológ.
V kameňolome Srdce je asi 30.000 metrov kubických (m3) toxického odpadu, z toho je 18.000 m3 gudrónov a 12.000 zamorenej zeme. Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo zaberá takmer 4000 metrov štvorcových. Nebezpečný odpad priviezli do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
Ministerstvo ale v lokalite porušenie povolenia, ako sa má sanovať, nenašlo. Sľubuje však, že kontroly bude vykonávať opakovane, a to aj niekoľkokrát mesačne. "Situáciu preverí aj inšpekcia životného prostredia," doplnil Stano.
To, že autá so zeminou chodia cez mestskú časť nezakryté, sa nepáčilo napríklad poslancovi a Devínskonovovešťanovi Michalovi Gašparíkovi, ktorý preto napísal aj list Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. "Autá jazdia nezaplachtené, z korby vychádza nehorázny zápach a para. Vonkajšia časť prahu dverí korby nie je tiež očistená od kontaminovanej zeminy," uviedol.
Konzorcium piatich firiem ešte v polovici decembra minulého roku, teda pred začiatkom prác, vysvetľovalo, že gudróny sa budú odvážať z lokality v špeciálnych kontajneroch, no zemina len v nákladných autách. To sa Gašparíkovi nepáči. Pripomína, že nákladné autá neprevážajú čistú zeminu, ale kontaminovanú. "Rozdeliť kontaminovanú zeminu od nekontaminovej sa ani nedá, nemajú tam na to prostriedky. A ide to popod balkóny obyvateľov," sťažuje sa. Aj zamorenú zeminu by preto mali podľa neho odvážať zo skládky v uzavretých nákladných autách.
Hovorca MŽP potvrdil, že autá zatiaľ odvážali iba vrchnú zeminu, ktorá pokrývala kontaminovanú plochu a tá ľudské zdravie neohrozuje. Autá však aj tak rezort prikázal zakryť. "Ministerstvo tiež spoločnosti odporučilo lepšiu komunikáciu s verejnosťou a vyzvalo striktne dodržiavať určený čas transportu," zdôraznil Stano. Pripomenul, že určitému diskomfortu občanov sa počas sanácie nedá vyhnúť.
Sanačný geológ Peter Sekula pred prácami upozorňoval, že obyvatelia budú cítiť mierny zápach látky merkaptán, ktorý sa používa aj na prifarbovanie zemného plynu. Je nepríjemný, ale nie nebezpečný. Odpad sa má vyvážať iba medzi 7.30 a 16.00 h.
Nákladné autá by mali podľa plánov odnášať gudróny a kontaminovanú zeminu z lokality do augusta. Práce začali robiť v zimných mesiacoch zámerne, ideálne sú totiž teploty pod desať stupňov Celzia. Gudróny sú vtedy v tuhom skupenstve. Ich ťažba i preprava je tak jednoduchšia a odparovanie prchavých zložiek nižšie.
Gudróny sa vyťažia za európske peniaze. MŽP uzavrelo takmer 11,9-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päť firiem. Časť odpadu sa spáli v cementačných peciach a energeticky zhodnotí. "Najmä zeminy, ktoré v minulosti slúžili na prekryv gudrónov a mali zabezpečiť, aby nedochádzalo k priamemu kontaktu medzi človekom a gudrónmi, nemôžu byť energeticky zhodnotené. Tie budú buď solidifikované, alebo čistejšie časti budú spracované biodegradáciou v technologických zariadeniach," dodal sanačný geológ.
V kameňolome Srdce je asi 30.000 metrov kubických (m3) toxického odpadu, z toho je 18.000 m3 gudrónov a 12.000 zamorenej zeme. Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo zaberá takmer 4000 metrov štvorcových. Nebezpečný odpad priviezli do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
