Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kraj pripomína, že by to bol zásah do biologickej integrity krajiny a biodiverzity, zvýšili by sa tiež aj hlučnosť a prašnosť v území.
Autor TASR
Banská Bystrica 11. februára (TASR) – Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) ťažbu zlata pod Poľanou v Detve odmieta. Pre TASR to v piatok uviedla hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková.
„Schválenie dobývacieho priestoru v lokalite Biely vrch je v rozpore s rozvojovými záujmami mesta a dotknutých obcí, nie je ani v súlade s ich územnými plánmi,“ spomenula s tým, že je to územie nedotknuté banskou činnosťou a s prírodnými danosťami pre rozvoj cestovného ruchu. „Nachádza sa na území Chránenej krajinnej oblasti Poľana v Detvianskom okrese a má 7168 hektárov. Zaradené je do sietí biosférických rezervácií UNESCO a prihlásené do programu s názvom Človek a biosféra,“ podotkla a doplnila, že je to aj územie so zachovaným typickým lazníckym osídlením.
Ťažba zlata by podľa BBSK predstavovala zásah do krajinnej štruktúry, ktorý by bol nemenný a aj negatívny dosah na režim povrchových a spodných vôd. Patria sem tiež narušenie ekologickej stability územia a vytváranie nových ekologických záťaží, skládok. Kraj tiež pripomína, že by to bol zásah do biologickej integrity krajiny a biodiverzity, zvýšili by sa tiež aj hlučnosť a prašnosť v území.
„Záväzná časť Územného plánu BBSK navyše hovorí o tom, že podporovať dobývanie nerastov je možné len v území, na ktorom v súvislosti s dobývaním nedôjde k negatívnym sociálnym dosahom,“ zdôrazňuje samospráva. „V rámci využitia ložísk nerastov nie je možné na území Banskobystrického kraja pripustiť použitie technológie kyanidového lúhovania pri ich spracovaní, úprave a zušľachťovaní,“ ukončil BBSK.
Mesto Detva v tejto súvislosti nevylúčilo protesty. „V prípade, že to bude potrebné, tak sme pripravení opäť vyjadriť svoj nesúhlas aj protestnými zhromaždeniami,“ informoval hovorca mesta Milan Suja. Samospráva totiž žiada Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, aby potvrdil rozhodnutie o zastavení určenia dobývacieho priestoru. Ten sa vecou zaoberá po tom, čo jeho rozhodnutie koncom minulého roka zrušil Najvyšší správny súd SR.
Hlavný banský úrad v stanovisku pre TASR pripomenul, že výsledkom konania o určenie dobývacieho priestoru je len územné rozhodnutie, na základe ktorého nie je možné začať dobývať žiadne výhradné ložisko. „Samotné určenie priestoru ešte neznamená, že konkrétne ložisko sa vôbec niekedy bude dobývať,“ informoval úrad.
„Schválenie dobývacieho priestoru v lokalite Biely vrch je v rozpore s rozvojovými záujmami mesta a dotknutých obcí, nie je ani v súlade s ich územnými plánmi,“ spomenula s tým, že je to územie nedotknuté banskou činnosťou a s prírodnými danosťami pre rozvoj cestovného ruchu. „Nachádza sa na území Chránenej krajinnej oblasti Poľana v Detvianskom okrese a má 7168 hektárov. Zaradené je do sietí biosférických rezervácií UNESCO a prihlásené do programu s názvom Človek a biosféra,“ podotkla a doplnila, že je to aj územie so zachovaným typickým lazníckym osídlením.
Ťažba zlata by podľa BBSK predstavovala zásah do krajinnej štruktúry, ktorý by bol nemenný a aj negatívny dosah na režim povrchových a spodných vôd. Patria sem tiež narušenie ekologickej stability územia a vytváranie nových ekologických záťaží, skládok. Kraj tiež pripomína, že by to bol zásah do biologickej integrity krajiny a biodiverzity, zvýšili by sa tiež aj hlučnosť a prašnosť v území.
„Záväzná časť Územného plánu BBSK navyše hovorí o tom, že podporovať dobývanie nerastov je možné len v území, na ktorom v súvislosti s dobývaním nedôjde k negatívnym sociálnym dosahom,“ zdôrazňuje samospráva. „V rámci využitia ložísk nerastov nie je možné na území Banskobystrického kraja pripustiť použitie technológie kyanidového lúhovania pri ich spracovaní, úprave a zušľachťovaní,“ ukončil BBSK.
Mesto Detva v tejto súvislosti nevylúčilo protesty. „V prípade, že to bude potrebné, tak sme pripravení opäť vyjadriť svoj nesúhlas aj protestnými zhromaždeniami,“ informoval hovorca mesta Milan Suja. Samospráva totiž žiada Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, aby potvrdil rozhodnutie o zastavení určenia dobývacieho priestoru. Ten sa vecou zaoberá po tom, čo jeho rozhodnutie koncom minulého roka zrušil Najvyšší správny súd SR.
Hlavný banský úrad v stanovisku pre TASR pripomenul, že výsledkom konania o určenie dobývacieho priestoru je len územné rozhodnutie, na základe ktorého nie je možné začať dobývať žiadne výhradné ložisko. „Samotné určenie priestoru ešte neznamená, že konkrétne ložisko sa vôbec niekedy bude dobývať,“ informoval úrad.
