Do protifašistického hnutia sa v obci Telgárt zapojilo 152 miestnych obyvateľov. Fašistické jednotky obsadili dedinu 3. septembra 1944.
Autor TASR
Telgárt 6. augusta (TASR) – Rozvoj horehronskej obce Telgárt, ktorý prinieslo vybudovanie železničnej trate Červená Skala – Margecany, zastavila druhá svetová vojna. Podľa historikov sa počas Slovenského národného povstania (SNP) o túto oblasť odohrali najväčšie, ale aj najúspešnejšie boje medzi slovenskou armádou spolu s partizánmi a Nemcami. Pri nich bola 5. septembra 1944 obec vypálená. Na rozdiel od iných dedín Telgárt vstal z popola a jeho obnovou v 50. rokoch minulého storočia sa tam vrátil život.
Tragické udalosti z čias druhej svetovej vojny pripomína Pomník SNP pred obecným úradom, ktorému dominuje súsošie partizána, ženy a dieťaťa ako aj viac než stovka padlých, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne.
"Každoročne si pripomíname v rámci SNP tento tragický deň. Inak tomu nebude ani teraz. Položíme vence k pomníku a ako vždy bude panychída, bohoslužba za zomrelých," uviedol pre TASR starosta Telgártu Peter Novysedlák.
Kroniky na obecnom úrade vypovedajú o spomienkach ľudí, ktorí vojnové udalosti zažili na vlastnej koži. V dedine pod Kráľovou hoľou v Breznianskom okrese s 1530 obyvateľmi žijú prevažne starší ľudia, ktorí si hrôzy nacistického besnenia spred 75 rokov pamätajú zväčša z rozprávania svojich rodičov. Boli vtedy deti. Posledný žijúci svedok bojov z radov povstalcov Pavol Birka zomrel pred pár rokmi. Dožil sa vyše 90 rokov.
Tvrdé, krvavé operácie pri Telgárte vošli do našich dejín ako jedny z najvýznamnejších v rámci SNP a dedina si vyslúžila pomenovanie malý Stalingrad. Historici vidia význam bojov o Telgárt v tom, že povstalci dokázali zastaviť postup nemeckých vojsk, spevnili obranu a prešli do protiútoku. Obyvatelia sa v tom čase pred nepriateľskými vojskami ukrývali v horách.
Podľa Novysedláka po vojne, na miestach, kde boli vypálené domy, začali v 50. rokoch vyrastať nové a postupne sa do obce vracal život. V období od roku 1948 do roku 1990 sa volala Švermovo. Stalo sa tak na počesť českého komunistického politika a aktívneho účastníka SNP Jana Švermu, ktorý po ústupe povstania zahynul počas namáhavého prechodu cez Chabenec v Nízkych Tatrách vo veku 43 rokov.
Ako hovorí starosta, Telgárt je dnes obcou, ktorá priťahuje turistov v lete i zime. Za posledných päť rokov zaznamenávajú citeľný nárast návštevníkov, z ktorých mnohí ani netušia, čím si dedina cez vojnu prešla.
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Do protifašistického hnutia sa v obci Telgárt zapojilo 152 miestnych obyvateľov. Fašistické jednotky obsadili dedinu 3. septembra 1944. O dva dni neskôr povstalecké jednotky vytlačili príslušníkov úderného pluku 1. nemeckej tankovej brigády z dediny. Počas ústupových bojov fašisti obec vyrabovali a vypálili. Zavraždili 21 obyvateľov vrátane žien a detí, 14 povstaleckých vojakov popravili drastickým spôsobom. V dedine zhorelo 260 domov s hospodárskymi budovami.
Tragické udalosti z čias druhej svetovej vojny pripomína Pomník SNP pred obecným úradom, ktorému dominuje súsošie partizána, ženy a dieťaťa ako aj viac než stovka padlých, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne.
"Každoročne si pripomíname v rámci SNP tento tragický deň. Inak tomu nebude ani teraz. Položíme vence k pomníku a ako vždy bude panychída, bohoslužba za zomrelých," uviedol pre TASR starosta Telgártu Peter Novysedlák.
Kroniky na obecnom úrade vypovedajú o spomienkach ľudí, ktorí vojnové udalosti zažili na vlastnej koži. V dedine pod Kráľovou hoľou v Breznianskom okrese s 1530 obyvateľmi žijú prevažne starší ľudia, ktorí si hrôzy nacistického besnenia spred 75 rokov pamätajú zväčša z rozprávania svojich rodičov. Boli vtedy deti. Posledný žijúci svedok bojov z radov povstalcov Pavol Birka zomrel pred pár rokmi. Dožil sa vyše 90 rokov.
Tvrdé, krvavé operácie pri Telgárte vošli do našich dejín ako jedny z najvýznamnejších v rámci SNP a dedina si vyslúžila pomenovanie malý Stalingrad. Historici vidia význam bojov o Telgárt v tom, že povstalci dokázali zastaviť postup nemeckých vojsk, spevnili obranu a prešli do protiútoku. Obyvatelia sa v tom čase pred nepriateľskými vojskami ukrývali v horách.
Podľa Novysedláka po vojne, na miestach, kde boli vypálené domy, začali v 50. rokoch vyrastať nové a postupne sa do obce vracal život. V období od roku 1948 do roku 1990 sa volala Švermovo. Stalo sa tak na počesť českého komunistického politika a aktívneho účastníka SNP Jana Švermu, ktorý po ústupe povstania zahynul počas namáhavého prechodu cez Chabenec v Nízkych Tatrách vo veku 43 rokov.
Ako hovorí starosta, Telgárt je dnes obcou, ktorá priťahuje turistov v lete i zime. Za posledných päť rokov zaznamenávajú citeľný nárast návštevníkov, z ktorých mnohí ani netušia, čím si dedina cez vojnu prešla.
Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Do protifašistického hnutia sa v obci Telgárt zapojilo 152 miestnych obyvateľov. Fašistické jednotky obsadili dedinu 3. septembra 1944. O dva dni neskôr povstalecké jednotky vytlačili príslušníkov úderného pluku 1. nemeckej tankovej brigády z dediny. Počas ústupových bojov fašisti obec vyrabovali a vypálili. Zavraždili 21 obyvateľov vrátane žien a detí, 14 povstaleckých vojakov popravili drastickým spôsobom. V dedine zhorelo 260 domov s hospodárskymi budovami.