Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako povedal, smrť pre kresťana znamená oddelenie duše od tela, pričom telo zostáva a rozpadá sa v hrobe, no duša vstupuje do duchovného sveta.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Prešov 1. novembra (TASR) - Katolícka cirkev verí, že ľudia si môžu na duchovnej úrovni vzájomne pomáhať modlitbami. Účinnosť modlitby za druhého človeka však nie je obmedzená len na pozemský život. V súvislosti s obdobím, keď ľudia intenzívnejšie spomínajú na svojich blízkych, to pre TASR uviedol teológ a kňaz Štefan Paločko z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
Ako povedal, smrť pre kresťana znamená oddelenie duše od tela, pričom telo zostáva a rozpadá sa v hrobe, no duša vstupuje do duchovného sveta.
"V zásade existujú tri možnosti, čo sa s takouto dušou po smrti deje. Prvou možnosťou je, že duša je pripravená žiť v morálnej dokonalosti v úplnom súlade s Bohom. V takom prípade žije šťastná v spoločenstve s Bohom, ktorý je zdrojom všetkého dobra. Druhou možnosťou je, že duša odchádza na druhý svet s tým, že nie je ochotná opustiť svoje postoje, ktoré sa protivia dokonalej láske. Týmto postojom definitívne odmieta spoločenstvo s Bohom. V takom prípade takejto duši niet ako pomôcť, lebo si vybrala večný život bez Boha. A napokon sú tu duše, ktoré túžia žiť v láske a morálnej dokonalosti, len ešte do takéhoto stavu nedozreli. Prebývajú v nich ešte určité zvyšky sebectva, ktorých sa potrebujú a hlavne chcú zbaviť. Práve takýmto dušiam možno modlitbami pomáhať k tomu, aby dozreli k úplnému súladu s Bohom, a tak mohli vstúpiť do plného spoločenstva s ním," vysvetlil Paločko.
Modlitby za zosnulých sa v cirkvi podľa jeho slov praktizujú neustále. Deň Pamiatky zosnulých je však intenzívnejším upriamením pozornosti na túto prax a je jej zvláštnym zdôraznením.
"Okrem modlitieb za zosnulých býva tento deň a obdobie okolo neho spojené s návštevou cintorínov a so zdobením hrobov, pričom takáto prax zvlášť upozorňuje kresťana na to, že duše zosnulých potrebujú modlitby kresťanov, a zabraňuje tomu, aby títo zosnulí boli opomínaní alebo zabudnutí. Existujú rôzne modlitby, ktoré sa veriaci kresťania za zosnulých modlia, či už v chrámoch, doma, alebo na cintorínoch," uviedol teológ.
Ako doplnil, veľmi známa modlitba za zosnulých, ktorá sa praktizuje v gréckokatolíckej cirkvi, sa nazýva panychída. Okrem oficiálnych modlitieb cirkvi sa kresťania často za zosnulých modlia aj jednoducho vlastnými slovami.
"Špeciálnou možnosťou, ako pomáhať dušiam zosnulých, je získať pre ne odpustky. Ide o dar, ktorý dáva duši zosnulého Boh na príhovor kresťanov, aby sa vďaka tomuto daru mohol čo najintenzívnejšie zbavovať svojich morálnych nedokonalostí, a tak čím skôr získať plné spoločenstvo s Bohom. Odpustok pre dušu zosnulého možno získať každý deň od 1. do 8. novembra v prípade, že kresťan vylučuje vo svojom srdci záľubu aj v tom najmenšom hriechu, je vyspovedaný, prijme eucharistiu, pomodlí sa na úmysel pápeža a navštívi cintorín, kde sa pomodlí za konkrétneho zosnulého," dodal Paločko.
Ako povedal, smrť pre kresťana znamená oddelenie duše od tela, pričom telo zostáva a rozpadá sa v hrobe, no duša vstupuje do duchovného sveta.
"V zásade existujú tri možnosti, čo sa s takouto dušou po smrti deje. Prvou možnosťou je, že duša je pripravená žiť v morálnej dokonalosti v úplnom súlade s Bohom. V takom prípade žije šťastná v spoločenstve s Bohom, ktorý je zdrojom všetkého dobra. Druhou možnosťou je, že duša odchádza na druhý svet s tým, že nie je ochotná opustiť svoje postoje, ktoré sa protivia dokonalej láske. Týmto postojom definitívne odmieta spoločenstvo s Bohom. V takom prípade takejto duši niet ako pomôcť, lebo si vybrala večný život bez Boha. A napokon sú tu duše, ktoré túžia žiť v láske a morálnej dokonalosti, len ešte do takéhoto stavu nedozreli. Prebývajú v nich ešte určité zvyšky sebectva, ktorých sa potrebujú a hlavne chcú zbaviť. Práve takýmto dušiam možno modlitbami pomáhať k tomu, aby dozreli k úplnému súladu s Bohom, a tak mohli vstúpiť do plného spoločenstva s ním," vysvetlil Paločko.
Modlitby za zosnulých sa v cirkvi podľa jeho slov praktizujú neustále. Deň Pamiatky zosnulých je však intenzívnejším upriamením pozornosti na túto prax a je jej zvláštnym zdôraznením.
"Okrem modlitieb za zosnulých býva tento deň a obdobie okolo neho spojené s návštevou cintorínov a so zdobením hrobov, pričom takáto prax zvlášť upozorňuje kresťana na to, že duše zosnulých potrebujú modlitby kresťanov, a zabraňuje tomu, aby títo zosnulí boli opomínaní alebo zabudnutí. Existujú rôzne modlitby, ktoré sa veriaci kresťania za zosnulých modlia, či už v chrámoch, doma, alebo na cintorínoch," uviedol teológ.
Ako doplnil, veľmi známa modlitba za zosnulých, ktorá sa praktizuje v gréckokatolíckej cirkvi, sa nazýva panychída. Okrem oficiálnych modlitieb cirkvi sa kresťania často za zosnulých modlia aj jednoducho vlastnými slovami.
"Špeciálnou možnosťou, ako pomáhať dušiam zosnulých, je získať pre ne odpustky. Ide o dar, ktorý dáva duši zosnulého Boh na príhovor kresťanov, aby sa vďaka tomuto daru mohol čo najintenzívnejšie zbavovať svojich morálnych nedokonalostí, a tak čím skôr získať plné spoločenstvo s Bohom. Odpustok pre dušu zosnulého možno získať každý deň od 1. do 8. novembra v prípade, že kresťan vylučuje vo svojom srdci záľubu aj v tom najmenšom hriechu, je vyspovedaný, prijme eucharistiu, pomodlí sa na úmysel pápeža a navštívi cintorín, kde sa pomodlí za konkrétneho zosnulého," dodal Paločko.
