Liptovská Teplička 22. augusta (TASR) – Obec Liptovská Teplička v popradskom okrese sa pýši svojimi pivničkami, ktoré sú európskym, ak nie svetovým unikátom. Vybudované boli pravdepodobne spolu so samotnou dedinou, pričom najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1634. „Pivničky sa nachádzajú v lokalite Pod Škvrkovcom, stali sa známe a ľudia si ich chodia obzerať. Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli tu pri nich vybudovať takú oddychovú zónu, aby si mali návštevníci i miestni ľudia kde odpočinúť,“ uviedol pre TASR starosta Liptovskej Tepličky Slavomír Kopáč.

Vedie tadiaľto aj náučný chodník, nachádza sa tu prameň pitnej vody, na ktorú je táto oblasť veľmi bohatá a pribudlo tu aj jazierko. „Náučný chodník bol vybudovaný pred šiestimi rokmi, má šesť kilometrov, pričom začína v strede dediny, pokračuje okolo pivničiek smerom na Kráľovu hoľu a po troch kilometroch sa otáča popri rieke Čierny Váh. Sú tu umiestnené tabule, ktoré informujú o architektúre Liptovskej Tepličky, o rôznych rastlinných a živočíšnych druhoch, či mokradiach, ktoré sa v lokalite nachádzajú,“ objasnil Kopáč.



Oddychová zóna

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Oddychová zóna pri pivničkách však nie je jedinou, ktorá by mala byť súčasťou dediny. „Je to taký prvý projekt, chceli by sme vybudovať ešte ďalšie dve takéto oddychové miesta. Jedno by malo byť pod lyžiarskym strediskom Smrečiny, kde je taktiež prameň pitnej vody a druhý niekde v strede obce,“ dodal starosta. Tieto projekty chce miestna samospráva realizovať v horizonte dvoch až troch rokov.

Pivničiek v lokalite Pod Škvrkovcom je momentálne asi 400, väčšina z nich sa dedí z generácie na generáciu. Našli sa však aj záujemcovia z iných obcí, ktorí si chcú pivničku kúpiť, keďže je to niečo unikátne. Obec Liptovská Teplička pozostáva z viacerých častí, pričom jednu z nich tvorí tzv. stodolištie. To bolo od obytných domov oddelené, aby sa zamedzilo rozšíreniu požiarov, ktoré tu boli dosť často, pretože architektúra dediny bola väčšinou drevená.

„Pivničky boli umiestnené v ďalšej časti vedľa stodolištia a pravdepodobne ich sem ľudia dali zámerne, keďže sa tu nachádza taká špecifická ílovito-vápencová pôda, my ju voláme mončička, ktorá udržiava v hĺbke tri až tri a pol metra teplotu tri až päť stupňov Celzia celoročne,“ upozornil Kopáč. Občania tu tak môžu počas celého roka skladovať zemiaky a inú zeleninu.