Teriakovce 14. mája (TASR) – Do erbu obce Teriakovce (okres Prešov) sa dostalo čerieslo a lemeš, čo sú časti pluhu. Znamená to, že v živote Teriakovčanov v minulosti dominovalo poľnohospodárstvo. Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1371. Ani dnes nie je vzácnosťou vidieť v dedine traktor, pečie sa tu vychýrený teriakovský chlieb. Ale žijú tu aj ľudia, ktorí sa živia IT technológiami či kamiónovou prepravou.

Územné majetky Teriakoviec patrili k panstvu Soľ (Solivar), ktoré od roku 1288 vlastnil šľachtic Juraj, predok rodu Šóšovcov. Jeho synovia koncom 13. storočia darovali časť majetku zemanom Jánovi a Mikulášovi Teriakovcom. Zemania si niektoré pozemky ešte vymenili a usadili sa tu v druhej polovici 14. storočia. Pre usadlosť používali maďarizovaný názov Teryekfalua, bežní ľudia volali budúcu obec Teriakovce.

Najstaršou architektonickou pamiatkou v obci je Kostol sv. Michala archanjela z 15. storočia. O tri storočia neskôr k jednoloďovému sakrálnemu objektu pristavili sakristiu a vytiahli vežu a dali mu barokový vzhľad. Kapacitne už nestačí, ale doteraz sa v ňom raz do mesiaca slúžia omše a používajú ho na pohrebné obrady. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, preto ho pamiatkari nedovolili rozšíriť. V obci si postavili nový kostol, ktorý pred piatimi rokmi biskup Stanislav Stolárik zasvätil Božiemu milosrdenstvu. Starosta obce Miroslav Angelovič si spoluprácu s cirkvou pochvaľuje. Obec má na cirkevnom pozemku postavenú materskú školu, čo nie je žiadnou prekážkou pre korektné vzťahy.



V obci chýba stará kronika, ktorá sa stratila, nevedno kde. Čiastočne túto dieru vyplnil Pavol Stopko, ktorý je autorom publikácie Teriakovce – mozaika histórie obce, ktorá vyšla pred desiatimi rokmi. Jednu jej kapitolu venoval aj zábave, kde dal priestor ochotníckemu divadlu. V 50. rokoch minulého storočia sa ochotníci stretávali v škole, kde naštudovali a hrali aj prvé predstavenia zo slovenskej klasiky Kubo, Statočný valach, Kamenný chodníček či Ženský zákon.

Keď dokončili v obci kultúrny dom, Stopko sa sám chopil aktivity a s omladeným súborom naštudoval tituly Statky – zmätky, Kuchárky z Ovseného a s historickou hrou Dom Bernardy Alby vyhrali okresnú súťaž. Deťom venovali rozprávku Popoluška a kráľ. Jeho manželka robila v súbore šepkárku.

Teriakovčania sa vedia zabaviť aj dnes. Naposledy v piatok 13. mája sa stretli pri 3. Priateľskom posedení s hudbou, kde mali dídžeja aj ľudovky v podaní Anky Poráčovej. Podujatie pripravilo Občianske združenie Čerešňov, ktoré vzniklo pred piatimi rokmi. Založili ho prisťahovalci z novej časti Čerešňov, ktorým predsedá Ľubica Petejová.

Združenie sa orientuje na ochranu životného prostredia, spoločne sa usiluje o skrášlenie okolia svojho bývania, ale aj celej obce. Organizuje športové a kultúrne podujatia. Z komerčných akcií pomáha finančne sociálne odkázaným, seniorom aj materskej škole. Pôvodne akcie pre deti tejto komunity prerástli na celoobecné. K MDD pribudol športový deň, Mikuláš, Štefanská zábava, skúsili to aj s Halloweenom, no po prvom pokuse to zavrhli. Pre seniorov pripravili posedenia pri káve s prednáškou o sociálnom zabezpečení. V lete plánujú urobiť súťaž vo varení guľáša, kde chcú postaviť proti sebe horný a dolný koniec, prípadne aj stred obce. V časti Čerešňov by radi vysadili aleju stromov. Všetky aktivity napomáhajú k zbližovaniu sa Teriakovčanov.


Nárast počtu obyvateľov

Foto: TASR/Milan Kapusta

Za posledných 12 rokov sa v Teriakovciach v okrese Prešov počet obyvateľov takmer zdvojnásobil. Začiatkom tohto roku tu privítali 700. občana, pritom ešte v roku 2004 evidovali iba 380 obyvateľov. Obec vďačí za svoj rozmach dobrej polohe neďaleko krajského centra a flexibilnej samospráve, ktorá dokázala rýchlo reagovať na požiadavky nových stavebníkov. Mestské maniere prisťahovalcov sa im darí zladiť s predstavami domorodcov o tradičnom bývaní.

Starosta obce Miroslav Angelovič uviedol, že obec je mladá, stále sa rozvíja. Sťahujú sa sem mladé rodiny s deťmi. Na viacerých miestach pribudli nové rodinné domy. V časti Čerešňov je okolo 30 novostavieb. V časti Priečne práve prebieha kolaudácia, vyrástlo tu asi 40 domov. Na individuálnu výstavbu má obec pripravené ďalšie územie Podroveň, kde je 120 stavebných pozemkov.

Angelovič zasadol na starostovskú stoličku v roku 2004. Bolo to práve v čase, keď sa v obci začalo stavať v nebývalom tempe. Spomína, že zo začiatku mali stavebníci dosť starostí s výstavbou domov. Keď sa do nich nasťahovali, začali predkladať svoje požiadavky. Tie majú aj obyvatelia starej časti, preto obec musí ísť „na rýchle otáčky“.

V minulom programovacom období bola obec úspešná vo viacerých projektoch a dokázala získať financie na významné investície. „Výstavba vodovodu nás stála 1,285 milióna eur, projekt podporilo ministerstvo životného prostredia. V nových častiach obce sme postavili vodovod a prípojky. Za obcou sme vybudovali vodojem, aby sme mali zásobu vody na istý čas. Na vodovod máme napojených 90 percent domácností. Kanalizáciu sme postavili tiež s finančnou podporou rezortu životného prostredia v objeme zhruba 4,360 milióna eur,“ uviedol starosta. To si vyžiadalo aj opravu rozkopaných ciest.

Foto: TASR/Milan Kapusta

V starej časti obce sa im podarilo vybudovať v prvej etape kilometer chodníkov, projekt podporilo ministerstvo pôdohospodárstva. Na druhú etape chodníkov v dĺžke asi 300 metrov im prispela Miestna akčná skupina (MAS) Šafrán, ktorá združuje obce s cieľom ich rozvoja. Súčasťou chodníkov bola aj dažďová kanalizácia. Požiadavky na chodníky v starej časti obce sa im podarilo naplniť na 95 percent. Novým častiam chodníky zatiaľ chýbajú.

Vedľa materskej školy stojí nové viacúčelové ihrisko. Zrodilo sa vďaka viaczdrojovému financovaniu. Časť peňazí dalo ministerstvo financií, pomohol Prešovský samosprávny kraj a zvyšok dofinancovali z vlastných peňazí. „Hrá sa tam futbal, volejbal, nohejbal, hokejbal, v zime robíme ľad, hrá sa tam večer hokej a deti sa majú kde korčuľovať,“ povedal Angelovič.

Obec urobila aj rekonštrukciu verejného osvetlenia v objeme 89.000 eur. „Chceme budovať osvetlenie aj v nových častiach obce. Čakáme, či nebudú vyhlásené nové výzvy z eurofondov. Ak nie, budeme musieť dať vlastné zdroje,“ prezradil ďalšie plány starosta.

Pustili sa aj do rekonštrukcie interiéru kultúrneho domu, kde sa menila podlaha, okná, sociálne zariadenia a vykurovanie. Časť finančných prostriedkov získali od MAS Šafrán. Chcú opraviť vstup do obecného úradu a z nových výziev získať zdroje na zateplenie budovy a pristaviť priestory na archív a klub pre dôchodcov.

V obecnom zastupiteľstve sú ľudia zo starej aj novej časti. Snažia sa vyhovieť požiadavkám jedným aj druhým a vzájomne ich zladiť.

Skauting je životný štýl

Foto: TASR/Milan Kapusta

V suteréne budovy Obecného úradu v Teriakovciach neďaleko Prešova majú svoju klubovňu skauti. V obci pôsobí filiálka 33. zboru Ordo Salinae Prešov-Solivar. Jeho aktívnym členom je aj Martin Kahanec, pre ktorého je skauting životným štýlom. Na nástenke tu visí heslo vĺčat – buď stále lepším, zákonom vĺčat je starať sa o prírodu, pomáhať druhým, počúvať, hovoriť pravdu, byť priateľom. Tieto vlastnosti chcú skauti vštepovať svojim mladším súputníkom. Kahanec aj svojim piatim deťom.

Skauti zdedili priestory po hasičoch. Kým sa z nich stalo útulné miesto, kde sa dá stretávať v čase nepohody, dosť sa tu všetci nadreli. Snaha sa oplatila, teraz majú dostatok priestoru pre 35-člennú organizáciu, ktorú tvoria deti v školopovinnom veku a štyria dospelí. Na zariadenie a štart svojej činnosti im dala obec finančnú injekciu.

„Zaujímavosťou obce je, že onedlho bude počet novousadlíkov rovnaký ako starousadlíkov. Práve skrz tejto našej skautskej aktivity sa môžu deti spájať a prekonávať nejaké bariéry či predsudky. Je to platforma na to, aby sme vytvárali mosty, aby sme uzatvárali priateľstvá,“ povedal Kahanec, ktorý na stretnutie prišiel s dvojročnou dcérou Katkou v skautskej uniforme.

„Stretávajú sa tu mladšie deti raz do týždňa, keď nie je dobré počasie. Hráme rôzne hry, snažíme sa u detí rozvíjať telesný, sociálny, intelektuálny rozvoj vo všetkých dimenziách človeka. Ale chodíme aj do prírody. Najbližšie máme naplánovanú ekoaktivitu na Zlatej Bani, kde budeme čistiť les, zbierať odpadky. Snažíme sa mladým vštepovať skautské hodnoty a ideály a tiež vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre život v súčasnej dobe,“ uviedol zakladateľ skautingu v Teriakovciach.



So skautingom začínal Kahanec ako študent na najväčšom prešovskom sídlisku Sekčov, kde býval s rodičmi. Neskôr sa oženil a presťahoval do Teriakoviec, kde pomáhal zakladať skautský zbor. „Snažím sa aktuálnym vedúcim pomáhať svojimi skúsenosťami. Skauting sme zakladali možno aj z takého praktického hľadiska. Keď naše deti prídu do puberty a budú sa vzďaľovať od rodičov, aby som vedel, že je tu niekto, kto sa im venuje tak, ako chcem ja. Na základe ideálov a princípov, ktoré vyznávam,“ uviedol otec mnohopočetnej rodiny. Manželka je tiež skautkou a doma majú takú malú skautskú družinu.

Najbližšie ich čaká skautský tábor, čo je vrcholná akcia všetkých skautských zborov na Slovensku. Deti sú dva týždne v prírode, má to svoj adrenalín a všetkých to zocelí. Dva týždne sa nedostanú k počítačom, neriešia sociálne siete, nežijú vo virtuálnom svete. Tam sa lámu charaktery a vytvárajú priateľstvá. Deti čakajú zážitky, ktoré dokážu silno ovplyvniť život mladého človeka. „Keď sa rozhodnú pri tom zotrvať, je to potvrdením, že naozaj túžia po ideáloch dobra, krásy a pravdy. Skauting je životný štýl, my nie sme nejaká voľnočasová aktivita, nám nejde iba o priestor, kde odložíme deti,“ povedal Kahanec.

Škôlkari milujú špenátovú polievku, špagety a buchty na pare

Foto: TASR/Milan Kapusta

Dedinská materská škola má oproti mestským tú výhodu, že do nej chodia deti z celej obce. V prípade Teriakoviec v okrese Prešov sa tu stretnú deti, ktorých rodičia majú v obci hlboké korene, aj tie, ktoré sa prisťahovali z mesta a snažia sa zžiť s novým prostredím. Riaditeľka materskej školy Jana Ivanková vidí medzi nimi rozdiely, ale vôbec to nie je zlé. Navzájom sa dopĺňajú.

V škôlke majú v tomto školskom roku 15 dievčat a iba osem chlapcov. Do školy im odchádza 13 predškolákov. Zatiaľ sa prišlo zapísať päť nových detí, prijímajú ich od dvoch rokov. Mená detí sú rok od roku rôzne, iba vlani mali štyri Zuzanky. Tradičné mená teraz vytláčajú exotickejšie. Od septembra budú mať dve Timey aj jednu Leilu, čo je meno perzského pôvodu.

Jednotriedna materská škola funguje v Teriakovciach 29 rokov. Sídli v budove bývalej základnej školy, kde urobili postupne rôzne zmeny, ako poschodie na spanie, aby získali priestor na hranie. Zriadili kúpeľňu, sociálne zariadenia prispôsobili menším deťom.

Pri škôlke postavila obec multifunkčné ihrisko, ktoré deti môžu využívať na bicyklovanie a rôzne iné hry. Pred prudkým slnkom sa deti môžu schovať v drevených altánkoch za škôlkou. Majú tu aj prírodné javisko, kde deti vystupujú, keď je pekné počasie. Deti zapájajú do rôznych súťaží.

"Radi spievame, radi sa zabávame. Náš školský vzdelávací program je zameraný na ľudové tradície, takže u nás sú obľúbené ľudovky. Detskými hitmi sú pesničky A od Prešova, Vydávali cigánku aj Dva duby od Kandráčovcov, keďže jedno z našich detí má otca z tejto skupiny,“ prezradila riaditeľka. Škôlka nemá pre deti vlastné kroje, ale šikovné krajčírky im ušili sadu sukničiek a pre chlapcov vesty, v ktorých vystupujú. „Program vždy závisí aj od toho, aké zloženie detí práve máme. Dievčatá chcú tancovať a spievať, chlapcov zaujíma niečo iné,“ doplnila riaditeľka.

Najbližšou aktivitou bude Medzinárodný deň detí, kedy majú vo zvyku zobrať deti na výlet. Zatiaľ zvažujú návštevu Spišského Hrhova, kde im ponúkli zážitkové učenie, alebo výlet do Červeného Kláštora. So škôlkarmi už boli v ZOO v Košiciach a v Spišskej Novej Vsi a v Pavlovciach, kde je náučný chodník.

Škôlka preferuje zdravú výživu, mali aj deň so strukovinami. „Naša kuchárka Andrea Jurašeková je taká úžasná, že sa tu deti naučili jesť špenátové polievky, mamky si pýtajú recepty, preferujeme domáci štýl varenia,“ povedala Ivanková. Napriek tomu deti najviac obľubujú špagety s kečupom a so syrom a buchty na pare.



V spolupráci s obcou, rodičmi a Občianskym združením Čerešňov sa im darí organizovať vianočnú besiedku, Deň matiek, rozlúčku s predškolákmi, karneval. Rodičovský ples je aj zdrojom príjmu.

O geotermálny vrt majú záujem Američania

O Teriakovce v okrese Prešov má záujem americký investor. Láka ho tu horúca slaná voda v útrobách zeme. Či jej bude dostatočné množstvo, musia ešte preskúmať. Nádej tu je, lebo v susedstve je prešovská mestská časť Solivar, kde sa ťažila soľanka.

„V katastri obce sa nachádza geotermálny vrt. Je zaujímavý tým, že bol robený asi v roku 1976 a bola tam nameraná slaná voda o teplote 129 stupňov Celzia v hĺbke 300 metrov. Momentálne americká firma robila merania, kde sa nachádzajú ložiská tejto horúcej vody, a majú záujem realizovať nový geotermálny vrt,“ uviedol starosta obce Miroslav Angelovič.

Názov firmy neprezradil. Pre TASR však uviedol, že americká spoločnosť prejavila záujem o prenájom obecného pozemku, kde by sa to dalo realizovať. O uzatvorení zmluvy bude samospráva rokovať na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Američania si chcú prenajať jeden obecný pozemok v Teriakovciach. Ďalšiu parcelu vlastní susedná obec Ruská Nová Ves. V tejto lokalite sa nachádzajú aj súkromné pozemky, s ich vlastníkmi musí nádejný investor tiež rokovať.

Pokiaľ by sa potvrdilo dostatočné množstvo a vysoká teplota vody, americká firma by ju chcela využívať na výrobu elektrickej energie. Mohlo by to znamenať ďalší rozvoj obce, ktorá sa za posledné desaťročie významne rozrastá vďaka individuálnej rodinnej výstavbe.

Foto: TASR/Milan Kapusta