Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozhodnutie vlády o okresoch, v ktorých má byť druhé kolo plošného testovania, bolo podľa mesta politickým rozhodnutím.
Autor TASR
Bratislava 27. januára (TASR) – Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren dúfa, že oficiálne údaje zo skríningového testovania na ochorenie COVID-19 budú presné a zároveň pred publikovaním náležite prekontrolované. Starosta jednej z najväčších bratislavských mestských častí to konštatuje na margo rozdielnych údajov samospráv a dát, ktoré prezentovala vláda.
„Pravda je, že v našich ružinovských a aj v mestských číslach nie sú zohľadnené výsledky testovania zo súkromných mobilných odberných miest, z nemocníc a z testovania firiem, ktoré nepoznáme. Nechce sa mi však úplne veriť, že by tých niekoľko ďalších testovaní tak výrazne zhoršilo celkové výsledky za Bratislavu," poznamenáva Chren na sociálnej sieti.
Hoci zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, koho sa bude ďalšie kolo skríningového testovania týkať, mestská časť sa pripravuje aj na situáciu, že ho bude musieť zorganizovať. Podľa starostu však mestská časť verí v zázrak. „Aj keby sa u nás povinne cez víkend testovať nemuselo, sme pripravení zabezpečiť pre každého, kto sa otestovať chce, dostatok možností," ubezpečuje Chren.
Doteraz zverejnené výsledky kritizuje napríklad hlavné mesto. Od štátu požaduje zverejnenie štruktúry dát, ktoré určili výsledok prvého kola testovania v Bratislave. Poukazuje totiž na to, že priebežné výsledky z mestských odberových miest vykazovali výrazne nižšie čísla, ako bol prezentovaný celkový výsledok. Rozhodnutie vlády o okresoch, v ktorých má byť druhé kolo plošného testovania, bolo podľa mesta politickým rozhodnutím.
Ku kritike sa pridal aj Bratislavský samosprávny kraj, ktorý zozbieral dáta zo všetkých miest a mestských častí Bratislavského kraja a identifikoval štatisticky významné odchýlky v počte testovaných, ako aj v podiele pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19. Pre vyvrátenie akýchkoľvek pochybností preto navrhuje, aby štát zverejnil podrobnú metodiku získavania dát, ako aj detailné informácie o počte testovaných za každé jedno odberové miesto zvlášť. Zverejnenie týchto informácií môže podľa kraja zvýšiť dôveru laickej i odbornej verejnosti k prezentovaných výsledkom celoplošného testovania.
„Pravda je, že v našich ružinovských a aj v mestských číslach nie sú zohľadnené výsledky testovania zo súkromných mobilných odberných miest, z nemocníc a z testovania firiem, ktoré nepoznáme. Nechce sa mi však úplne veriť, že by tých niekoľko ďalších testovaní tak výrazne zhoršilo celkové výsledky za Bratislavu," poznamenáva Chren na sociálnej sieti.
Hoci zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, koho sa bude ďalšie kolo skríningového testovania týkať, mestská časť sa pripravuje aj na situáciu, že ho bude musieť zorganizovať. Podľa starostu však mestská časť verí v zázrak. „Aj keby sa u nás povinne cez víkend testovať nemuselo, sme pripravení zabezpečiť pre každého, kto sa otestovať chce, dostatok možností," ubezpečuje Chren.
Doteraz zverejnené výsledky kritizuje napríklad hlavné mesto. Od štátu požaduje zverejnenie štruktúry dát, ktoré určili výsledok prvého kola testovania v Bratislave. Poukazuje totiž na to, že priebežné výsledky z mestských odberových miest vykazovali výrazne nižšie čísla, ako bol prezentovaný celkový výsledok. Rozhodnutie vlády o okresoch, v ktorých má byť druhé kolo plošného testovania, bolo podľa mesta politickým rozhodnutím.
Ku kritike sa pridal aj Bratislavský samosprávny kraj, ktorý zozbieral dáta zo všetkých miest a mestských častí Bratislavského kraja a identifikoval štatisticky významné odchýlky v počte testovaných, ako aj v podiele pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19. Pre vyvrátenie akýchkoľvek pochybností preto navrhuje, aby štát zverejnil podrobnú metodiku získavania dát, ako aj detailné informácie o počte testovaných za každé jedno odberové miesto zvlášť. Zverejnenie týchto informácií môže podľa kraja zvýšiť dôveru laickej i odbornej verejnosti k prezentovaných výsledkom celoplošného testovania.
