Celá obec ľahla takpovediac popolom. Bolo vypálených 27 domov a 28 hospodárskych budov.
Autor TASR
,aktualizované Tokajík 20. augusta (TASR) - Do histórie obce Tokajík v Stropkovskom okrese sa 19. november 1944 zapísal čiernym písmom. V ten deň ju obkľúčilo približne 200 nemeckých vojakov. Podľa starostky Jany Medvecovej za obcou pripravili o život 32 miestnych mužov. Následne bola celá obec vypálená.
"Pri miestnom chráme zhromaždili chlapov, ktorých povyháňali z domov. Kto mohol, tak ešte skôr utiekol, ale bol tam aj jeden človek, ktorý sa vrátil z vojny, ale mal vysoké teploty. Jeho manželka povedala Nemcovi, že je chorý. Musel prísť nemecký lekár a povedal, že fakt je chorý. Ostal doma ležať, a tým pádom sa aj zachránil. Sústredili ich pri miestnom chráme a povedali, že idú kopať zákopy. Chlapi si brali na cestu aj nejaké potraviny a šatstvo. Išli asi kilometer za dedinu, tam ich zhromaždili do trojstupu a prečítali rozkaz, ktorý znel: Za pomoc a podporu partizánov budete na mieste zastrelení. Zastrelili ich a dvaja akoby zázrakom prežili. Bol to Andrej Stropkovský a Michal Medvedz. Michal Medvedz sa zachránil, ale jeho syn, ktorý nemal ešte ani 16 rokov, zomrel," uviedla Medvecová s tým, že po obetiach zostalo 16 vdov a 67 sirôt.
"Najlepšie by sa bolo k tomu nevracať, keby sa aj násilná smrť nevracala. Rany sa zahojili, ostávajú pomníky a obete - ako zlé svedectvo zlej minulosti. Prežil som to, ale nikomu neprial by som to, nikomu na celom svete," spomína na tragédiu v dobovom dokumente Medvedz.
Následne celá obec ľahla takpovediac popolom. Bolo vypálených 27 domov a 28 hospodárskych budov. "Tokajík sa po vojne ťažko spamätával. Ľudia žili v chatrčiach, strechy mali prikryté slamou. Čo sa týka budovania, tak chlapov bolo málo. Štát im ponúkol dvojročný plán. V roku 1947 sa malo postaviť 15 nových domov a urobiť 20 opráv. Najprv bolo potrebné vybudovať cestu z Mrázoviec do Tokajíka, aby bolo kade naviezť potrebný stavebný materiál. Začali sa realizovať aktivity na pomoc a obnovu obce. Tokajík sa tak pomaly začal dvíhať z popola," priblížila Medvecová. V súčasnosti podľa jej slov v obci žije 97 ľudí. Väčšinou sú to starší ľudia, ale žijú tam i mladé rodiny, ktoré z obce neodišli.
"Väčšina domov sa predala na chalupy. Čo sa týka miesta tragédie a pamätníka, tak to patrí Vojenskému historickému ústavu v Bratislave. V posledných rokoch vynaložili veľa úsilia na celkovú obnovu a rekonštrukciu. Čo sa týka múzea, patrí pod Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Keď som nastúpila v roku 2002, bolo zatvorené a prázdne, až v roku 2009 sa to obnovilo. Expozícia má názov Fašistické represálie na východnom Slovensku. Je tam časť o Slovenskom národnom povstaní, potom sú tam vypálené obce na východnom Slovensku, časť Tokajíka a premieta sa 20-minútový film, v ktorom rozprávajú dvaja, ktorí prežili, Stropkovský a Medvedz," doplnila starostka.
Múzeum Tokajíckej tragédie ročne navštívi takmer 2000 ľudí. „Na začiatku a konci školského roka tu máme veľa žiakov zo základných a stredných škôl. Počas prázdnin tu chodí veľa turistov z Domaše, alebo keď sú na návšteve u príbuzných," povedala Medvecová.
Aj keď sú malou obcou, snažia sa ju rozvíjať. "Urobili sme oddychovú zónu pred múzeom, a teraz pripravujeme zateplenie obecného úradu, výmenu strechy a všetkých okien, čo sa týka celej budovy múzea a kultúrneho domu. Na výjazdovom rokovaní v Stropkove nám vláda schválila 80.000 eur na rekonštrukciu múzea," dodala Medvecová.
"Pri miestnom chráme zhromaždili chlapov, ktorých povyháňali z domov. Kto mohol, tak ešte skôr utiekol, ale bol tam aj jeden človek, ktorý sa vrátil z vojny, ale mal vysoké teploty. Jeho manželka povedala Nemcovi, že je chorý. Musel prísť nemecký lekár a povedal, že fakt je chorý. Ostal doma ležať, a tým pádom sa aj zachránil. Sústredili ich pri miestnom chráme a povedali, že idú kopať zákopy. Chlapi si brali na cestu aj nejaké potraviny a šatstvo. Išli asi kilometer za dedinu, tam ich zhromaždili do trojstupu a prečítali rozkaz, ktorý znel: Za pomoc a podporu partizánov budete na mieste zastrelení. Zastrelili ich a dvaja akoby zázrakom prežili. Bol to Andrej Stropkovský a Michal Medvedz. Michal Medvedz sa zachránil, ale jeho syn, ktorý nemal ešte ani 16 rokov, zomrel," uviedla Medvecová s tým, že po obetiach zostalo 16 vdov a 67 sirôt.
"Najlepšie by sa bolo k tomu nevracať, keby sa aj násilná smrť nevracala. Rany sa zahojili, ostávajú pomníky a obete - ako zlé svedectvo zlej minulosti. Prežil som to, ale nikomu neprial by som to, nikomu na celom svete," spomína na tragédiu v dobovom dokumente Medvedz.
Následne celá obec ľahla takpovediac popolom. Bolo vypálených 27 domov a 28 hospodárskych budov. "Tokajík sa po vojne ťažko spamätával. Ľudia žili v chatrčiach, strechy mali prikryté slamou. Čo sa týka budovania, tak chlapov bolo málo. Štát im ponúkol dvojročný plán. V roku 1947 sa malo postaviť 15 nových domov a urobiť 20 opráv. Najprv bolo potrebné vybudovať cestu z Mrázoviec do Tokajíka, aby bolo kade naviezť potrebný stavebný materiál. Začali sa realizovať aktivity na pomoc a obnovu obce. Tokajík sa tak pomaly začal dvíhať z popola," priblížila Medvecová. V súčasnosti podľa jej slov v obci žije 97 ľudí. Väčšinou sú to starší ľudia, ale žijú tam i mladé rodiny, ktoré z obce neodišli.
"Väčšina domov sa predala na chalupy. Čo sa týka miesta tragédie a pamätníka, tak to patrí Vojenskému historickému ústavu v Bratislave. V posledných rokoch vynaložili veľa úsilia na celkovú obnovu a rekonštrukciu. Čo sa týka múzea, patrí pod Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Keď som nastúpila v roku 2002, bolo zatvorené a prázdne, až v roku 2009 sa to obnovilo. Expozícia má názov Fašistické represálie na východnom Slovensku. Je tam časť o Slovenskom národnom povstaní, potom sú tam vypálené obce na východnom Slovensku, časť Tokajíka a premieta sa 20-minútový film, v ktorom rozprávajú dvaja, ktorí prežili, Stropkovský a Medvedz," doplnila starostka.
Múzeum Tokajíckej tragédie ročne navštívi takmer 2000 ľudí. „Na začiatku a konci školského roka tu máme veľa žiakov zo základných a stredných škôl. Počas prázdnin tu chodí veľa turistov z Domaše, alebo keď sú na návšteve u príbuzných," povedala Medvecová.
Aj keď sú malou obcou, snažia sa ju rozvíjať. "Urobili sme oddychovú zónu pred múzeom, a teraz pripravujeme zateplenie obecného úradu, výmenu strechy a všetkých okien, čo sa týka celej budovy múzea a kultúrneho domu. Na výjazdovom rokovaní v Stropkove nám vláda schválila 80.000 eur na rekonštrukciu múzea," dodala Medvecová.