Tovarníky 5. mája TASR) – Tovarníky neďaleko Topoľčian patria k obciam s najrýchlejšie rastúcim počtom obyvateľov. Zatiaľ čo iné sídla na vidieku zápasia s odlivom ľudí, v Tovarníkoch sa v posledných rokoch zvýšil počet obyvateľov o 50 percent.

Obec bola do roku 1993 súčasťou Topoľčian. "Osamostatnili sme sa v rovnakom čase ako vznikla samostatná Slovenská republika. V tom období sme mali okolo 1000 obyvateľov a dnes je ich takmer 1500. Myslím, že je to dosť rýchly rast," uviedol starosta Tovarník Marián Nováčik.

Nárast obyvateľov spôsobuje podľa starostu viacero faktorov. Jedným z nich je vybavenosť obce i jej blízkosť k mestu. "Kanalizáciu a ďalšie siete máme vybudované ešte z čias, keď sme boli súčasťou Topoľčian. Máme tu minimálnu nezamestnanosť a snažíme sa dedinu ďalej zveľaďovať," pokračoval Nováčik.

Obec hospodári s vyrovnaným rozpočtom vo výške približne 700.000 eur. Aj vďaka dosahovanému prebytku sa jej darí realizovať viaceré investičné akcie. K najväčším patrí rozšírenie cintorína, ktorý už kapacitne nevyhovoval. "Postupne už na ňom dochádzajú hrobové miesta. Preto sme sa rozhodli cintorín rozšíriť na pozemok, ktorý prezieravo kúpil pre obec ešte môj predchodca. Momentálne je už všetko pred dokončením. Vysievame tu trávu, chodníky sú už urobené, osadené sú aj lavičky i osvetlenie a celý projekt je už pred kolaudáciou," vysvetlil starosta.

Ako doplnil, ďalšie investície smerujú do modernizácie kultúrneho domu i vybudovaniu kanalizácie ihriska. Obec okrem toho realizuje aj projekt bezpečnostného osvetlenia priechodov pre chodcov a zapája sa aj do triedenia odpadu. "V budúcnosti by sme sa chceli pripojiť aj k projektu budovania cyklotrás, ktoré by mohli prepojiť Topoľčany s rekreačným areálom na Duchonke," dodal Nováčik.

Rozvoj obce výrazne ovplyvnil barón Stummer a jeho dcéra

S obcou Tovarníky a jej rozvojom na prelome 19. a 20. storočia úzko súvisí rod Stummerovcov. Tí sem priniesli cukrovarnícku výrobu, úzkokoľajnú železnicu i rozvoj poľnohospodárstva. V priebehu necelého storočia vtlačili obci svoju pečať a ovplyvnili jej ďalší rozvoj.

Vplyvní priemyselníci a bankári kúpili majetky v Tovarníkoch v roku 1868 za 500.000 zlatých guldenov a dva domy vo Viedni. Vďaka ich podnikavosti vznikol v obci veľký cukrovar, zakladali sa statky a majery a rozvinula sa ťažba a spracovanie dreva i liehovarníctvo a pivovarníctvo. Celkovo obhospodarovali 3800 hektárov polí a pasienkov a 7800 hektárov lesa v obciach patriacich k panstvu.

Veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji Tovarníkov zohral predovšetkým barón August Stummer (1827–1909) a jeho dcéra Augusta Haupt-Stummerová (1862–1945). „Popri zveľaďovaní svojich majetkov sa venovali aj podpore školstva a zdravotníctva. Mali snahu rozvinúť aj nové druhy podnikania. V Tovarníkoch po vzniku Slovenského štátu bola napríklad založená farma na chov angorských zajacov, ktorá však bola po prechode frontu na jar 1945 zničená,“ povedal starosta obce Marián Nováčik.

Ako pripomenul, Stummerovci nechali vybudovať aj úzkokoľajnú železnicu, ktorá slúžila predovšetkým na zvážanie dreva z okolitých pohorí do parketárne, ale aj pre potreby cukrovaru. „Bola postavená v rokoch 1911 až 1912. Mala viacero odbočiek aj po dedinách, kde mali Stummerovci svoje firmy. Fungovala do roku 1964 a potom ju rozobrali, čo bola veľká škoda, lebo dnes mohla byť atrakciou, podobne ako horehronská železnica,“ skonštatoval starosta.

Železnica kedysi slúžila aj panstvu pri doprave na poľovačky. Podľa obecných kroník ju však mohli využíva aj bežní ľudia, ktorých zvážala na výlety na Duchonku či povestné majálesy a juniálesy v okolí Tovarníkov. V súčasnosti po nej zostal iba železničný most ponad potok Chotina. „Je to taká kuriozita, pretože ten most je stále majetkom Československa. Nejako sa naň zabudlo, neprešiel všetkými delimitáciami a na katastri je tak stále vedený ako majetok Československého štátu,“ povedal Nováčik.

Podľa jeho slov Stummerovci nezabúdali na pomoc chudobným, venovali sa aj veľkorysej charitatívnej činnosti. Sami vraj žili napriek bohatstvu pomerne skromne. „Iba prednedávnom zomrela vo veku 100 rokov a dva mesiace pani Augustína Meričková. Ona bola kuchárka u baróna Stummera a často im chodila variť aj na ich letné sídla. Občas spomínala aj na stravovacie zvyky panstva. Podľa nej žili dosť striedmo a stravovali sa zdravo. Údajne sa u nich takmer každý deň jedával špenát. V každom prípade nehýrili, aj keď si to mohli dovoliť,“ skonštatoval Nováčik.

Rodina Stummerovcov definitívne odišla z Tovarníkov po druhej svetovej vojne. Aj napriek ich dobrej povesti bol ich odchod pomerne smutný. „Kaštieľ bol vyrabovaný a vyhorel. Oni sami boli označení za kolaborantov, museli odísť preč a nevzťahovali sa na nich ani reštitučné zákony. To znamená, že zo svojho majetku, ktorý tu mali, už nedostali nikdy nič,“ dodal Nováčik.

Zo zariadenia honosného kaštieľa zostal iba vzácny luster

Honosné šľachtické sídlo dominuje obci Tovarníky už od začiatku 17. storočia. Niekdajšie protiturecké opevnenie sa dlhé stáročia menilo podľa potrieb jeho majiteľov. Jeho vývoj definitívne ukončilo rabovanie po druhej svetovej vojne. Luxusný kaštieľ sa už potom nikdy nepodarilo úplne zrekonštruovať.

Opevnené sídlo ohradené dokonca vodnou priekopu dal niekedy v rokoch 1600 až 1610 vybudovať Žigmund Forgách. Jeho základom bol uzavretý štvorec, na ktorého nárožiach sú situované štyri mohutné nárožné bastióny. "Neskôr, v 18. storočí bol kaštieľ v rámci rozsiahlej barokovej prestavby zmenený na luxusné sídlo s nádvorím a parkom, v ktorom boli plastiky, a koncom 19. storočia bola vo východnom krídle postavená pseudogotická kaplnka," uviedol starosta Tovarníkov Marián Nováčik.

Ako pripomenul, kaštieľ prešiel viacerými rukami. Okrem Berényiovcov ho vlastnili aj Erdödiovci a iné šľachtické rody. Poslednými majiteľmi, ktorí ho obývali, boli priemyselníci a bankári Stummerovci. Tí kaštieľ vlastnili od roku 1868 až do konca druhej svetovej vojny. "Práve na konci vojny kaštieľ vyrabovali a zhorel. Vinila sa z toho sovietska armáda, ale niektorí pamätníci hovoria, že pri tom boli aj domáci, ktorí to tam vykradli. Zostal iba vzácny luster, ktorý je dnes v Bojnickom zámku," povedal Nováčik.

Začiatkom 50. rokov minulého storočia padlo rozhodnutie, že sa bude kaštieľ rekonštruovať a vráti sa mu jeho pôvodná podoba. Namiesto toho však bola jeho časť rozobraná a murivo použité pri výstavbe JRD Tovarníky a JRD Ludanice.

"V 70. rokoch potom začal s jeho rekonštrukciou Pamiatkostav Žilina. Práce trvali veľmi dlho a neboli ukončené ani v roku 1989. Po revolúcii sa všetko nechalo tak a kaštieľ nebol nikdy obnovený do takej miery, že by sa dal využívať. Obec s ním už mala iba náklady. Preto sa v roku 1995 rozhodla kaštieľ predať. Kúpil ho jeden podnikateľ z Topoľčian, ale nehýbe sa tam takmer nič. Tá investícia na opravu je zrejme obrovská, takže kedysi slávny tovarnícky kaštieľ je momentálne pre verejnosť nedostupný," dodal Nováčik.

Vo vzácnom parku kedysi sadili zemiaky, dnes je jeho areál chránený

Až do 18. storočia siahajú počiatky vzácneho parku, ktorý v Tovarníkoch vyrástol v okolí kaštieľa. Zatiaľ čo niekdajšie panské sídlo je v súčasnosti verejnosti neprístupné, po parku anglického typu sa dá poprechádzať kedykoľvek.

Park bol pred časom aj so všetkými druhmi drevín zaradený medzi chránené areály. Podľa slov starostu Tovarník Mariána Nováčika ide o architektonicky a biologicky významný park, ktorý svojím výrazom a koncepciou patrí k najdôležitejším historickým sadovníckym objektom na Slovensku.

Okrem vzácnych drevín je súčasťou parku i jazierko, v ktorom žijú okrem rýb aj korytnačky a počas zimných mesiacov sa stáva domovom veľkých kŕdľov kačíc. "Park má ochranu tretieho stupňa. Sú tam mnohé vzácne stromy, ktoré nemajú pôvod u nás a priviezli ich sem ešte pôvodní majitelia kaštieľa. Sú tu vysadené aj tisy, sekvojovce, je tu pyramidálny dub aj krásne, asi dvestoročné platany," povedal Nováčik.

Ešte pred druhou svetovou vojnou, v období, keď kaštieľ patril rodine Stummerovcov, mal park svojich záhradníkov i vlastnú škôlku drevín. Jeho súčasťou boli rôzne plastiky, letohrádok, tenisové kurty a dokonca aj panské kúpalisko. "Prestalo fungovať približne koncom vojny, ale jeho pozostatky ešte stále vidno. Bolo napájané vodou z potoku Chotina, ktorá bola dovedená kanálom cez dedinu. Vtedy bola voda čistá, takže s tým nebol problém. V parku boli dômyselne vystavané hate a náhonové kolesá, ktoré smerovali vodu tam, kde bolo treba, aj rôznymi podzemnými tunelmi. Teraz tam už, žiaľ, nič nie je, iba pozostatky bazéna," hovorí Nováčik.

V období 50. rokov minulého storočia hrozilo, že bude celý komplex zničený. Na pôvodných trávnatých plochách parku boli pestované zemiaky a iné poľnohospodárske plodiny. Starostlivosť o dreviny bola neodborná a neraz boli so suchými stromami vypílené aj zdravé jedince. Dnes je park chráneným areálom, ktorý radi využívajú obyvatelia Tovarník na relax a prechádzky. "Je tiež častým cieľom turistov. Tí si môžu pozrieť aj neďalekú pseudogotickú kaplnku z konca 19. storočia, v ktorej sa pravidelne cez týždeň a v nedeľu konajú omše," dodal starosta.