Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Regióny

Tradičná šibačka sa v Brehoch neobíde bez poriadneho korbáča

Malé aj veľké, klasické i netypické korbáče vychádzajú z rúk Antona Stašova (na snímke) z Brehov, ktorý sa ich naučil pliesť ešte v detstve. Foto: TASR/Jana Vodnáková

Pri pletení korbáčov využíva Stašov viacero techník, od ktorých závisí aj počet prútov z ktorých je korbáč upletený.

Brehy 18. apríla (TASR) - Malé aj veľké, klasické i netypické korbáče vychádzajú z rúk Antona Stašova z Brehov, ktorý sa ich naučil pliesť ešte v detstve. Známy je nielen medzi miestnymi, svoje zručnosti chodí predvádzať aj na rôzne akcie po okolitých dedinách. Pletenie z prútia, ktoré si zbiera na brehoch Hrona, je podľa neho sezónnou záležitosťou, ktorú robí pre radosť. "Ako zárobok sa to ani nedá robiť," dodáva.

Tento rok podľa jeho slov pre teplé počasie zbieral prútiky oveľa skôr ako inokedy. "Keď zíde sneh, mráz a keď začne pučať, keď začne vegetačné obdobie, tak vtedy by som ich mal zbierať. Ale teraz už pred mesiacom bolo vegetačné obdobie a musel som ich skôr nazbierať a dať do vody a až teraz ich môžem použiť, ináč by boli už rozkvitnuté," vysvetlil Stašov. Narezané prúty uschoval vo vode a na tmavom mieste, aby ich teraz pred sviatkami mohol použiť na pletenie jedného z tradičných veľkonočných symbolov.
Malé aj veľké, klasické i netypické korbáče vychádzajú z rúk Antona Stašova (na snímke) z Brehov, ktorý sa ich naučil pliesť ešte v detstve.
Foto: TASR/Jana Vodnáková

Pri pletení korbáčov využíva Stašov viacero techník, od ktorých závisí aj počet prútov z ktorých je korbáč upletený. "Môže byť z ôsmich ale aj dvanástich. Môže byť upletený z hocikoľkých prútov," skonštatoval pri pletení jedného z nich. Hotový mu ide z rúk približne po 15 minútach. Prúty treba najprv nazbierať, potom očistiť, dať dohromady, urobiť rúčku a až potom sa začína pliesť. "Príprava si tiež vyžaduje nejaký čas," vysvetlil Stašov.

Aj keď sa už dnes tradičná šibačka z mnohých domov vytratila, starší si pamätajú, že kedysi bola spojená aj s poriadnou oblievačkou. "Aj do potoka nás hodili. Aj šibali chlapci, ale aj s borievkou chodili. Tá bola pichľavá, lebo sme mali pančucháče a potom sme aj plakali," zaspomínala si na detstvo Anna Lizáková. Na šibačku sa však podľa jej slov dievčence vždy tešili a pred šibačmi sa snažili ukryť.

"Bola zábava a po zábave sme sa poschovávali. Jeden rok som sa s mojou priateľkou Martou schovala do menšieho domčeka. Samozrejme, chlapci nás našli a potom nás pooblievali vedrami," dodala s tým, že pre šibačov mali prichystané za odmenu maľované vajíčka. Tie si doma farbili v cibuľovej šupke dievčence samé a potom ich maľovali farbami.