Vinné 15. augusta (TASR) – Druhá svetová vojna sprevádzala obyvateľov obce Vinné (okres Michalovce) po celý čas jej trvania. Na jej začiatku im v susedstve vybudovali vojenské letisko, na konci zažili "apokalypsu", ako deň vypálenia dediny nemeckými vojakmi nazval niekdajší starosta Vinného, 78-ročný Štefan Koník. Tragické udalosti z 30. októbra 1944 dnes v spádovej obci nepripomína len Pomník vypálenia obce od akademického sochára Dušana Pončáka, ale i typizovaná architektúra mnohých vinianskych rodinných domov.

Vyčíňanie nemeckých vojakov bolo odplatou za dlhodobé podporovanie partizánskych skupín operujúcich vo Vihorlatských vrchoch. Prvou bola Jánošíkova družina, ktorú ako vôbec prvú na východnom Slovensku založil miestny odbojár Pavol Boroš už v roku 1942. Do oslobodenia ich bolo v okolí obce aktívnych ďalších šesť. Miestni o nich vedeli aj im pomáhali. "Drvivá väčšina bola priaznivo naklonená, i z tých vysokopostavených ľudí, z tých múdrych ľudí. A mnohí sa aktívne zúčastnili, či už priamo ako bojovníci – ale tých veľa nebolo – alebo aj tých, ktorí vedome a cielene pomáhali," rekapituluje spomienky dnes už nežijúcich pamätníkov Koník, nesúci meno svojho otca, aktívneho odbojára a prvého povojnového predsedu miestneho národného výboru.

Výsledkom nemeckého besnenia bolo sedem zavraždených a 15 odvlečených ľudí, 285 úplne spálených a 120 poškodených domov, viac ako päť kilometrov zdevastovaných cestných komunikácií. Ako uvádza monografia Vinné v časoch minulých a súčasných, ktorú si obec dala zhotoviť pri príležitosti tohtoročného 770. výročia prvej písomnej zmienky, škody na majetku boli vyčíslené na 40 miliónov korún.



Najdôležitejšou úlohou povojnových autorít bolo vrátiť ľuďom strechu nad hlavou a život v obci do normálnych koľají. "Z príkazu ministra pôdohospodárstva bola obec Vinné jednou zo štyroch vybraných obcí určených k urýchlenej výstavbe vzornej obce na území celej ČSR," uvádza monografia. Vznikol regulačný plán a projekt ministerstva poľnohospodárstva Znovuvýstavba vojnou zničenej obce Vinné. Súčasťou stavebných prác bola i výstavba kanalizácie a tiež elektrifikácia obce.

Obyvatelia si na nové príbytky podľa Koníkových slov zvykli veľmi ľahko. "Obydlia boli veľmi pekné. Boli totálne podpivničené, bola tam časť na bývanie, bola tam hospodárska časť. To bolo fenomenálne. Už im nič nezostávalo, len postaviť stodoly. Lebo sa vtedy ešte hospodárilo. Domy stoja doteraz, len sú rôznym spôsobom rekonštruované," vyjadril sa o novovybudovaných, typizovaných príbytkoch.

To, že architektúra je dnes v obci popri pamätníku jediným mementom vypálenia dediny, potvrdzuje i súčasný starosta Marián Makeľ. Jedným dychom však dodáva, že pamiatku tragických udalostí si v obci pripomínajú pravidelne.

Dnešné Vinné je skutočným fénixom. S viac ako 1800 obyvateľmi a približne 600 rodinnými domami, dvojstupňovou základnou školou, materskou školou, zdravotným strediskom, spoločným školským úradom zastrešujúcim 32 obcí s spoločným stavebným úradom slúžiacim šiestim obciam je pre okolité obce spádovou oblasťou. Trvalý pobyt si tam nahlásilo i viac ako 100 obyvateľov nehnuteľností nachádzajúcich sa v okolitých rekreačných oblastiach. V roku 2017 získalo Vinné titul Dedina ako hostiteľ "za využívanie prírodných a kultúrno-historických daností územia v prospech rozvoja cestovného ruchu pri zohľadňovaní záujmov a prosperity miestnych obyvateľov", ako ocenenie hodnotitelia súťaže odôvodnili. "Obec žije. Žije ľuďmi, žije rôznymi spoločenskými udalosťami, žije spolkami, ktoré sú veľmi aktívne. Ľuďom sa vo Vinnom chce žiť," znie Makeľova odpoveď na otázku, na čo je dnes v obci hrdý.

Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici

Obyvatelia Vinného sa do protifašistického odboja zapájali už dávno pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Na čele ilegálneho hnutia stál Pavol Boroš, ktorý roku 1942 zorganizoval bojovú Jánošíkovskú družinu, prvú na Slovensku. Dňa 28. októbra 1944 partizánske oddiely obsadili všetky obce v pohorí Vihorlat, medzi nimi aj Vinné, a vyhlásili ich za oslobodené.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

O dva dni nato však nacisti zaútočili na dedinu. Pod tlakom presily partizáni ustúpili do lesa. Fašisti obec vydrancovali a vypálili. Úplne zhorelo 285 domov a čiastočne 120. Brutálne zavraždili sedem ľudí a 15 odvliekli do koncentračného tábora.

Foto: Archív TASR