Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zbierka máp obsahovala atlasy, plány miest a mapy štátov z celého sveta.
Autor TASR
Trenčianske Stankovce 19. decembra (TASR) – S obcami tvoriacimi dnes Trenčianske Stankovce je úzko spätý aj život niektorých významných osobností slovenskej histórie. Či už to bol evanjelický učiteľ, ovocinár a ľudovovýchovný pracovník Karol Rizner (otec zakladateľa Slovenskej národnej bibliografie Ľ. V. Riznera), priateľ a spolužiak Ľudovíta Štúra Pavol Čendekovič, vlastenecký učiteľ Pavol Mikulík, učiteľ, ľudovo-výchovný pracovník, básnik a národný buditeľ Michal Kišš, či evanjelický kňaz a spisovateľ Stefan Križan – Žiranský.
Podľa starostu obce Martina Markecha je však ich najslávnejším rodákom druhý najvýznamnejší kartograf Uhorska Ján Lipský (1766 – 1826), ktorý sa narodil i zomrel v Sedličnej, dnešnej miestnej časti Trenčianskych Stankoviec. V obci jeho pamiatku pripomína pomník v miestnom parku, meno Jána Lipského nesie i tamojšia základná škola. V budúcom roku si obyvatelia obce pripomenú 250. výročie jeho narodenia.
Plukovník, vojenský teoretik, vynálezca a priekopník uhorskej kartografie Ján Lipský bol po Samuelovi Mikovínim druhou najvýznamnejšou osobnosťou Uhorska v oblasti kartografie. Jeho mapu uhorského kráľovstva poznali aj cisár Napoleon I., anglickí zemepisci a vysoko ju hodnotia aj súčasní slovenskí a českí geografickí odborníci. Bol popredný európsky kartograf, ktorý na určovanie polohy miest používal astronomické hodnoty, i keď v tom období bola rozšírená triangulačná metóda. Presné mapy spracoval pomocou astronómie.
Ku skvostom patrila tiež Lipského knižnica, ktorá obsahovala asi 450 väčšinou náučných kníh a 750 máp. Knihy sa väčšinou týkali kartografie, matematiky, geometrie, astronómie, histórie a vojenstva. Zbierka máp obsahovala atlasy, plány miest a mapy štátov z celého sveta. Lipský v testamente síce vyjadril želanie, aby jeho knižnica zostala zachovaná vcelku a v jeho dome v Sedličnej. Jeho vôľa sa však nenaplnila. Veľká časť knižnice zostala v Budapešti a dnes je v zbierkach Maďarskej národnej knižnice. Len malá časť, pozostávajúca z asi troch desiatok kníh, je súčasťou zbierok Trenčianskeho múzea.
Podľa starostu obce Martina Markecha je však ich najslávnejším rodákom druhý najvýznamnejší kartograf Uhorska Ján Lipský (1766 – 1826), ktorý sa narodil i zomrel v Sedličnej, dnešnej miestnej časti Trenčianskych Stankoviec. V obci jeho pamiatku pripomína pomník v miestnom parku, meno Jána Lipského nesie i tamojšia základná škola. V budúcom roku si obyvatelia obce pripomenú 250. výročie jeho narodenia.
Prečítajte si aj: Najstaršia časť obce Trenčianske Stankovce sa spomína už v roku 1212
Plukovník, vojenský teoretik, vynálezca a priekopník uhorskej kartografie Ján Lipský bol po Samuelovi Mikovínim druhou najvýznamnejšou osobnosťou Uhorska v oblasti kartografie. Jeho mapu uhorského kráľovstva poznali aj cisár Napoleon I., anglickí zemepisci a vysoko ju hodnotia aj súčasní slovenskí a českí geografickí odborníci. Bol popredný európsky kartograf, ktorý na určovanie polohy miest používal astronomické hodnoty, i keď v tom období bola rozšírená triangulačná metóda. Presné mapy spracoval pomocou astronómie.
Ku skvostom patrila tiež Lipského knižnica, ktorá obsahovala asi 450 väčšinou náučných kníh a 750 máp. Knihy sa väčšinou týkali kartografie, matematiky, geometrie, astronómie, histórie a vojenstva. Zbierka máp obsahovala atlasy, plány miest a mapy štátov z celého sveta. Lipský v testamente síce vyjadril želanie, aby jeho knižnica zostala zachovaná vcelku a v jeho dome v Sedličnej. Jeho vôľa sa však nenaplnila. Veľká časť knižnice zostala v Budapešti a dnes je v zbierkach Maďarskej národnej knižnice. Len malá časť, pozostávajúca z asi troch desiatok kníh, je súčasťou zbierok Trenčianskeho múzea.
