Trenčín 29. septembra (TASR) – Na takmer hodinu sa v stredu (28. 9.) natiahla rozprava poslancov trenčianskeho mestského zastupiteľstva predchádzajúca odňatiu čestného občianstva mesta Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi. Návrh na odňatie predložil zastupiteľstvu primátor Richard Rybníček po 69 rokoch od jeho udelenia.

I keď nikto z poslancov nespochybnil Stalinove zločiny, niektorí považovali zaradenie tohto bodu do programu za zbytočné, iní Rybníčkovi vyčítali, že problém neriešil ešte pred zasadnutím zastupiteľstva s poslancami.

"Dejiny sa nedajú zmeniť. Za určitých okolností toto občianstvo bolo udelené a podľa môjho právneho názoru zaniklo smrťou. Prekáža mi text uznesenia. Nie je možné odňať niečo niekomu, kto je mŕtvy. V zásade Stalin nebol človek, ale vrah, s tým sa aj ja stotožňujem. Ale dávať na zastupiteľstvo, keď tu máme kopec problémov, takýto návrh? Nebudem hlasovať za hlúposť, za niečo, čo sa vykonať nedá," skonštatovala poslankyňa Danica Birošová, ktorá sa ako jediná zdržala hlasovania.

Poslanec Miloš Mičega rovnako nespochybnil zverstvá, ktoré Stalin spáchal, no zároveň dodal, že v čase keď mu udelili čestné občianstvo Trenčína (1947 – pozn. TASR), bol zároveň hlavným veliteľom sovietskej armády, ktorá spolu s rumunskou oslobodila aj Trenčín. Poukázal tiež na fakt, že materiál predložil do zastupiteľstva primátor Rybníček bez toho, aby ho konzultoval s poslancami.

"Prestaňme zľahčovať veci, ktoré sú zásadného charakteru. Fašizmus a komunizmus boli a sú dva zločinecké režimy, za ktorých zomierali milióny ľudí. Toto je fakt, ktorý sa nikdy nemôže spochybniť. A vždy je potrebné sa k týmto udalostiam vracať a hovoriť kto to spôsobil. Lebo potom tu budeme mať Kotlebov a podobných, ktorí budú zľahčovať to, že vlastne žiadne koncentračné tábory neboli a budeme sa tváriť, že vlastne čo oni chudáčikovia mali urobiť? Aj dnes tu zaznelo, že však on (Stalin – pozn. TASR) vlastne zomrel, tak ho nechajme. A tých 20 miliónov ľudí, ktorí zomreli? Zľahčujeme veci, a potom sa budeme čudovať, prečo v Európe a inde rastie extrémizmus," doplnil trenčiansky primátor.

Čestné občianstvo Stalinovi udelilo plénum Mestského národného výboru v Trenčíne 21. apríla 1947 "na znak vďaky oslobodeného mesta Trenčín jemu i národom SSSR za nehynúce zásluhy v oslobodzovacom boji proti nemeckému násiliu". Za jeho odňatie napokon v stredu hlasovali s výnimkou poslankyne Birošovej všetci poslanci trenčianskeho mestského zastupiteľstva.

Ako informovala trenčianska hovorkyňa Erika Ságová, čestné občianstvo Trenčína doteraz získalo okrem Stalina sedem osobností. Župan Trenčianskej župy za Rakúsko-Uhorsko Julius Szalavszký (1848 – 1946) získal čestné občianstvo v presne nezistenom čase medzi rokmi 1892 až 1914 za materiálne pozdvihnutie župy. Ďalšími čestnými občanmi mesta boli prezidenti Tomáš Masaryk a Edvard Beneš, ďalej Milan Hodža, trenčiansky historik a rektor piaristov Jozef Branecký, veliteľ 40. armády 2. ukrajinského frontu Červenej armády Filip Fedosejevič Žmačenko a spisovateľ Vojtech Zamarovský, ktorý dostal čestné občianstvo zatiaľ ako posledný v roku 1994.