Trnavá Hora kvitne remeslami,majú drevený betlehem aj košikára samouka

Na snímke Trnavohorský betlehem , ktorý je vystavený celoročne v kultúrnom dome v Jalnej. V Trnavej hore 19. júla 2019. Foto: TASR - Jana Vodnáková

Obec tvoria pôvodne tri samostatné dediny a má aj tri kultúrne domy. Spravovať tri takéto objekty je však podľa starostu v súčasnosti záťaž.

Autor TASR

20. júla 2019 14:34,aktualizované 20. júla 2019 16:55

Trnavá Hora 20. júla (TASR) - Nič to, že je vonku aktuálne pravé letné počasie, Trnavohorský betlehem, ktorý pozostáva z viac ako 200 drevených figúrok, chodia obdivovať aj v lete. Unikátny drevený betlehem vystavujú v Jalnej, čo je miestna časť Trnavej Hory (okres Žiar nad Hronom) celoročne. "Toho roku sme tu mali viac ako 180 detí, minulý rok si tu bolo betlehem pozrieť viac ako 300 detí," priblížil Ján Slašťan, ktorý sprevádza návštevníkov po expozícii.

Autorom betlehemu je miestny obyvateľ Jozef Turoň (1942 - 2010), ktorému pri tvorbe pomáhal Ján Truban. "Bol vyučený automechanik a toto mal len ako záľubu. Pri odchode na dôchodok sa začal venovať vyrezávaniu a v podstate celé to obdobie, pokiaľ žil, venoval tomuto betlehemu," uviedol Slašťan.

Na snímke Trnavohorský betlehem , ktorý je vystavený celoročne v kultúrnom dome v Jalnej. V Trnavej hore 19. júla 2019.

Betlehem nezobrazuje len tradičný vianočný výjav narodenia malého Ježiša, ale aj ďalšie náboženské a ľudové motívy. Približuje prácu ľudí na dedine, oddych a zábavu po dobre vykonanej práci, miestny kostolík, ale aj neďaleké pútnické miesto Staré Hory. Nezabúda ani na náboženské výjavy, približuje narodenie Ježiša, jeho verejné účinkovanie, Poslednú večeru, súd či ukrižovanie.

Celé dielo je vyrobené z lipového dreva a má niekoľko jednoduchých mechanizmov, vďaka ktorým sa postavy v jednotlivých výjavoch pohybujú. Betlehem stojí na masívnych drevených stoloch, dopĺňajú ho maľby od Aleny Pilníkovej. O dielo sa pravidelne starajú, mechanizmy si vyžadujú údržbu. Niektoré postavy v pozadí nie sú nalakované. Ide o postavy, ktoré autor urobil medzi poslednými, a nestihol ich už dokončiť.

Na hluk vlakov sú miestni zvyknutí, obec križujú dve trate

Trnavá Hora 20. júla (TASR) - Máloktorú obec na Slovensku križujú železničné trate tak ako Trnavú Horu v okrese Žiar nad Hronom. Vedú cez ňu dve trate. Jedna spája mestá Zvolen a Bratislava, druhá trať vedie zo Zvolena, cez Kremnicu a Hornú Štubňu do Vrútok.

Obec Trnavá Hora má výhodnú geografickú polohu, nachádza sa medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom. V obci sa križujú dve železničné trate a má preto viacero železničných priecestí. V Trnavej hore 19. júla 2019.

"Trať, ktorá vedie cez horský masív Kremnických vrchov, je veľmi zaujímavá aj turisticky. Poskytuje nádherné výhľady na Kremnické a Štiavnické vrchy," priblížil pre TASR starosta Pavel Kravec.

V dedine majú preto aj niekoľko železničných priecestí, ktoré sú vzhľadom na frekventovanú automobilovú dopravu aj dopravne náročné. "V súčasnosti sú už automatizované, no kedysi boli ovládané len závorármi zo závorových stanovíšť, čo neraz spôsobovalo veľké čakania vlakov, lebo predsa obsluha bola náročnejšia," uviedol Kravec.

Domáci priecestia isto dobre poznajú, no návštevníkov môže ich výskyt v uliciach obce zmiasť. Jedno z nich sa nachádza hneď vedľa hlavnej cesty, pri odbočke do miestnej časti Jalná. Je pri ňom bufet, ktorý vznikol v budove bývalej železničnej zastávky. Keďže sa v jeho areáli nachádza aj táborisko pre člnkárov s malým prístaviskom, počas letnej turistickej sezóny je tu pomerne živo. Podľa starostu sa tu zastavujú aj cykloturisti prichádzajúci cez Močiar z Banskej Štiavnice.

Obec Trnavá Hora má podľa jej starostu v rámci regiónu veľmi výhodnú geografickú polohu. Jej obyvatelia majú blízko do Žiaru nad Hronom, Kremnice, pomerne krátky čas stačí aj na dopravu do Zvolena. Cezpoľní podľa Kraveca oceňujú najmä okolitú prírodu, na jednej strane totiž chotár zasahuje až do Kremnických vrchov, na strane druhej do Štiavnických.

Kataster Trnavej Hory je pomerne rozľahlý, od roku 1971 tvoria dedinu celkom tri obce, a to Jalná, Trnavá Hora a Kľačany. "Veľmi peknou časťou sú Kľačany, ktoré ležia v nadmorskej výške zhruba 500 metrov nad morom. V minulosti bola táto časť dosť opustená a teraz ožila. Ľudia z mnohých kútov Slovenska objavili, že je tu veľmi pekné prostredie," podotkol s tým, že tam mnohí začali najprv chalupárčiť a neskôr sa nasťahovali natrvalo.

Obec Trnavá Hora má výhodnú geografickú polohu, nachádza sa medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom. Kataster Trnavej Hory je rozľahlý, od roku 1971 tvoria dedinu celkom tri obce, a to Jalná, Trnavá Hora a Kľačany. V Trnavej hore 19. júla 2019.

Keďže obec tvoria pôvodne tri samostatné dediny, nie je prekvapením, že má aj tri kultúrne domy. Spravovať tri takéto objekty je však podľa starostu v súčasnosti záťaž. Najviac využívaný je podľa jeho slov kultúrny dom v Jalnej, kde sa nachádza aj expozícia Trnavohorského betlehema. Na rôzne rodinné či spoločenské podujatia využívajú obyvatelia aj kultúrny dom v hornej časti obce. "Kultúrny dom v Kľačanoch bol na rozpadnutie, odpojený od elektriny, až pokiaľ si ho neprenajal jeden pán, ktorý z neho spravil športový klub," priblížil Kravec s tým, že v súčasnosti už tento priestor opäť žije pravidelnými literárnymi a športovými podujatiami.

Trnavá Hora má aktuálne 1287 obyvateľov, dedina zaznamenáva ich mierny nárast. Realizuje sa tu len individuálna bytová výstavba, obec má totiž problémy s nedostatkom vody a tak jej nechcú podľa starostu vydať povolenie na výstavbu nájomných bytov. Tie by chcela samospráva stavať na obecnom pozemku v školskej záhrade.

Na snímke príjazd do miestnej časti Jalná. V Trnavej hore 19. júla 2019.

Košíky sa naučil pliesť sám, dnes nimi obdarúva celú rodinu

Trnavá Hora 20. júla (TASR) - V lete trávi väčšinu času v záhrade, v zime pri pletení vŕbových košíkov. František Slašťan z Trnavej Hory v okrese Žiar nad Hronom si dôchodok užíva aktívne, k pleteniu košíkov sa dostal vďaka svojej zvedavosti. Obdarúva nimi celú rodinu.

Ako uviedol, k tejto záľube sa dostal náhodne. Od jedného majstra pred rokmi dostal pletené košíky, ktoré ho zaujali natoľko, že začal skúmať, ako sú urobené, a tak sa naučil ich pliesť ako samouk.

Na snímke košíkár František Slašťan, ktorý sa venuje pleteniu tovaru z vŕbového prútia. V Trnavej hore 19. júla 2019.

Pleteniu košíkov sa venuje najmä počas zimných mesiacov, v lete ho zamestnáva záhrada za domom. Košíky či korbáče pletie z vŕbového prútia, ktoré zbiera popri vodných tokoch. "Pletie sa to len v zime, cez leto sa to nemôže pliesť, lebo to má miazgu a očernelo by to," priblížil.

Výroba košíkov nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo niektorým zdať. Prúty sa musia najprv štyri hodiny variť, potom ošúpať od kôry a až potom z nich pliesť košíky. Stihnúť sa to musí, kým sú mäkké, aby sa pri pletení nelámali. Pri ich výrobe pomáha pánovi Františkovi aj manželka. Jeden košík ich zamestná aj na niekoľko dní.