Hra je o tom, ako sme ochotní a schopní ohýbať históriu, prehliadať veci, ktoré nám komplikujú vzťah k vlastným koreňom.
Autor TASR
Trnava 24. júna (TASR) – V úplnom závere svojej 45. sezóny prinieslo Divadlo Jána Palárika (DJP) v Trnave slovenskú premiéru hry Protokol. V tvorivom tíme, ktorý hru amerického dramatika Tracyho Lettsa pripravil, je režisér, umelecký šéf divadla Juraj Bielik, prekladom a dramaturgickou spoluprácou sa podieľala riaditeľka DJP Zuzana Šajgalíková. V poradí 265. premiéra v histórii divadla sa uskutočnila v piatok (21. 6.), repríza bude v utorok (25. 6.) a potom až v nasledujúcej sezóne. Autor v hre skúma vzťah k histórii, manipuláciu s ňou, ale aj ľahostajnosť a neochotu prijímať aj negatívne časti histórie.
Obecný, mestský, krajský alebo aj národný parlament. Ľudia v nich sú rovnakí, je jedno, o akom z nich a v akom čase sa aktuálne hovorí, či píše. Aj v tom najväčšom sú nadšenci, statoční ľudia, skutoční nadšenci pre pravdu a dobrú vec a aj v obci so sto obyvateľmi môžu dostať vo voľbách hlasy intrigáni a prospechári. Nevedno, akej veľkosti je mesto Big Cherry, ale Letts napísal hru o jeho zastupiteľstve. Má osem členov, takže mestečko asi príliš veľké nebude. Aj veci prerokúva na prvý pohľad a pre nezávislého diváka triviálne. No pri nich sa ukážu charaktery jednotlivých zástupcov a kto s kým uzatvára účelové koalície. Zdá sa, že v princípe každý s každým.
"Hra je o tom, ako sme ochotní a schopní ohýbať históriu, prehliadať veci, ktoré nám komplikujú vzťah k vlastným koreňom. Poslancov považujem za bežnú vzorku ľudí, ktorí majú svoje záujmy a zretele, spája ich, že neústupne trvajú na svojich pozíciách," povedal pre TASR režisér Bielik. Tak poslanec Oldfield (Vladimír Jedľovský) rieši otázku parkovania vlastného auta, naivná a starosvetská poslankyňa Innesová (Tatiana Kulíšková) je predobrazom takých, čo hovoria dlho a od veci a poslanec Hanratty (Martin Križan) chce postaviť bezbariérovú fontánu. "On jediný zo všetkých nie je asi karikatúrou, chce urobiť dobrú vec, ale narazí pri komunikácii na také obrovské bariéry, že žiaden jeho návrh neprejde, napriek tomu, že je asi dobrý," povedal Križan pre TASR. Poslankyňa Matzová (Petra Blesáková) hlasuje podľa väčšiny bez toho, aby v dozvukoch po „opici“ vnímala, pri akom bode rokovania sú a poslanec Blake (Tomáš Vravník) nemúti vodu v zastupiteľstve vôbec. Trojica za predsedníckym stolom poslanec Breeding, starosta Superba a poslanec Assalone (Tibor Vokoun, Martin Beňuš a Martin Kochan) pozerá na každú požiadavku cez prizmu, čo im z toho kvapne.
Aj poslanec Peel (Braňo Mosný) sa vytrvalo dožaduje jednej veci. Chce vedieť, prečo počas jeho minulotýždňovej neprítomnosti zmizol z poslaneckej zostavy poslanec Carp (Tomáš Mosný), a prečo nie je k dispozícii protokol z tohto zasadnutia zastupiteľstva. Kostlivec zo skrine nakoniec vypadne. Vďaka dobre odvedenej práci zapisovateľky mestského zastupiteľstva pani Johnsonovej (Ingrida Baginová).
Režisér i herci mali v Protokole sťaženú prácu, hra je postavená na texte a odohráva sa v zasadacej miestnosti. Predsednícky stôl aj s rečníckym pultom zostal na javisku, ale ostatní sedia v hľadisku medzi obecenstvom a pri každom svojom vystúpení odtiaľ merajú cestu k mikrofónu. Počas celej inscenácie sú otočení chrbtom k obecenstvu a ako dodal režisér, náročné je pre nich najmä koncentrovať sa, nakoľko vždy hovorí iba jeden aktér. Podľa neho hra je otázkou, ako možno zmeniť to, čo nám všetkým vyhovuje. Pobaví možno o čosi viac tých, ktorí poznajú mechanizmy a nuansy rokovania zastupiteľstiev, bolo by možno užitočné, keby si ju spolu do DJP prišli pozrieť práve členovia obecných parlamentov.
Obecný, mestský, krajský alebo aj národný parlament. Ľudia v nich sú rovnakí, je jedno, o akom z nich a v akom čase sa aktuálne hovorí, či píše. Aj v tom najväčšom sú nadšenci, statoční ľudia, skutoční nadšenci pre pravdu a dobrú vec a aj v obci so sto obyvateľmi môžu dostať vo voľbách hlasy intrigáni a prospechári. Nevedno, akej veľkosti je mesto Big Cherry, ale Letts napísal hru o jeho zastupiteľstve. Má osem členov, takže mestečko asi príliš veľké nebude. Aj veci prerokúva na prvý pohľad a pre nezávislého diváka triviálne. No pri nich sa ukážu charaktery jednotlivých zástupcov a kto s kým uzatvára účelové koalície. Zdá sa, že v princípe každý s každým.
"Hra je o tom, ako sme ochotní a schopní ohýbať históriu, prehliadať veci, ktoré nám komplikujú vzťah k vlastným koreňom. Poslancov považujem za bežnú vzorku ľudí, ktorí majú svoje záujmy a zretele, spája ich, že neústupne trvajú na svojich pozíciách," povedal pre TASR režisér Bielik. Tak poslanec Oldfield (Vladimír Jedľovský) rieši otázku parkovania vlastného auta, naivná a starosvetská poslankyňa Innesová (Tatiana Kulíšková) je predobrazom takých, čo hovoria dlho a od veci a poslanec Hanratty (Martin Križan) chce postaviť bezbariérovú fontánu. "On jediný zo všetkých nie je asi karikatúrou, chce urobiť dobrú vec, ale narazí pri komunikácii na také obrovské bariéry, že žiaden jeho návrh neprejde, napriek tomu, že je asi dobrý," povedal Križan pre TASR. Poslankyňa Matzová (Petra Blesáková) hlasuje podľa väčšiny bez toho, aby v dozvukoch po „opici“ vnímala, pri akom bode rokovania sú a poslanec Blake (Tomáš Vravník) nemúti vodu v zastupiteľstve vôbec. Trojica za predsedníckym stolom poslanec Breeding, starosta Superba a poslanec Assalone (Tibor Vokoun, Martin Beňuš a Martin Kochan) pozerá na každú požiadavku cez prizmu, čo im z toho kvapne.
Aj poslanec Peel (Braňo Mosný) sa vytrvalo dožaduje jednej veci. Chce vedieť, prečo počas jeho minulotýždňovej neprítomnosti zmizol z poslaneckej zostavy poslanec Carp (Tomáš Mosný), a prečo nie je k dispozícii protokol z tohto zasadnutia zastupiteľstva. Kostlivec zo skrine nakoniec vypadne. Vďaka dobre odvedenej práci zapisovateľky mestského zastupiteľstva pani Johnsonovej (Ingrida Baginová).
Režisér i herci mali v Protokole sťaženú prácu, hra je postavená na texte a odohráva sa v zasadacej miestnosti. Predsednícky stôl aj s rečníckym pultom zostal na javisku, ale ostatní sedia v hľadisku medzi obecenstvom a pri každom svojom vystúpení odtiaľ merajú cestu k mikrofónu. Počas celej inscenácie sú otočení chrbtom k obecenstvu a ako dodal režisér, náročné je pre nich najmä koncentrovať sa, nakoľko vždy hovorí iba jeden aktér. Podľa neho hra je otázkou, ako možno zmeniť to, čo nám všetkým vyhovuje. Pobaví možno o čosi viac tých, ktorí poznajú mechanizmy a nuansy rokovania zastupiteľstiev, bolo by možno užitočné, keby si ju spolu do DJP prišli pozrieť práve členovia obecných parlamentov.