Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Projekty na zmiernenie dosahov zmeny klímy realizuje Trnava z rozpočtu mesta, pri obnovách vnútroblokov využíva aj externé zdroje ako Integrovaný regionálny operačný program.
Autor TASR
Trnava 30. augusta (TASR) – Jedným z regulatívov na zmiernenie dosahov zmeny klímy, ktoré platia na území mesta Trnava, je povinnosť stavebníkov osádzať zelené strechy na budovách a zabezpečiť zadržiavanie zrážkovej vody. Uviedla to pre TASR hovorkyňa mesta Veronika Majtánová. Opatrenia na zmiernenie dosahov celkovo patria v Trnave podľa je vyjadrenia k prioritám samosprávy.
Stratégiu adaptácie mesta na vlny horúčav prijala samospráva už v roku 2015, Trnava je v tejto oblasti podľa hovorkyne na Slovensku lídrom. „V rámci stratégie bol vypracovaný adaptačný plán s niekoľkými programami ako tienenie či ochladzovanie verejných priestranstiev, ktoré sa snažíme postupne napĺňať a zohľadňujeme ich nielen pri našich projektoch, ale aj pri regulatívoch územného plánu pri ostatných investoroch,“ informovala.
Ako príklad uviedla manažment dažďovej vody, ktorý mesto uplatňuje pri obnovách verejných priestorov. „Pri revitalizáciách detských ihrísk, školských areálov či vnútroblokov používame priepustné povrchy (EPDM) a vsakovacie zariadenia, ktoré zadržia vodu, aby nebola odvedená do kanalizácie, a umožnia jej vsiaknuť v oblasti, kde zrážky spadli,“ doplnila. Na ihriská mesto tiež umiestňuje rôzne tieniace a vodné prvky, na lávke k poliklinike na Starohájskej ulici nainštalovali konštrukcie na popínavé rastliny, ktoré budú vytvárať tieň pre ľudí prechádzajúcich po tejto frekventovanej trase.
Veľkým projektom bola podľa hovorkyne premena zanedbaného lužného lesíka na zóne Štrky, kam sa predtým vyvážal stavebný odpad. „Vlani sme tam vybudovali jazierko, priestor sme upravili a teraz slúži ako oddychová zelená zóna. Pripravujeme aj zásadnejšie zásahy s cieľom zlepšenia klímy v meste – v lokalite Medziháj chceme obnoviť agrolesnícke systémy, na pozemku známom ako Kravský pasienok máme záujem vytvoriť novú rekreačnú zónu s lesoparkom a vodnou plochou,“ dodala Majtánová.
Projekty na zmiernenie dosahov zmeny klímy realizuje Trnava z rozpočtu mesta, pri obnovách vnútroblokov využíva aj externé zdroje ako Integrovaný regionálny operačný program.
Stratégiu adaptácie mesta na vlny horúčav prijala samospráva už v roku 2015, Trnava je v tejto oblasti podľa hovorkyne na Slovensku lídrom. „V rámci stratégie bol vypracovaný adaptačný plán s niekoľkými programami ako tienenie či ochladzovanie verejných priestranstiev, ktoré sa snažíme postupne napĺňať a zohľadňujeme ich nielen pri našich projektoch, ale aj pri regulatívoch územného plánu pri ostatných investoroch,“ informovala.
Ako príklad uviedla manažment dažďovej vody, ktorý mesto uplatňuje pri obnovách verejných priestorov. „Pri revitalizáciách detských ihrísk, školských areálov či vnútroblokov používame priepustné povrchy (EPDM) a vsakovacie zariadenia, ktoré zadržia vodu, aby nebola odvedená do kanalizácie, a umožnia jej vsiaknuť v oblasti, kde zrážky spadli,“ doplnila. Na ihriská mesto tiež umiestňuje rôzne tieniace a vodné prvky, na lávke k poliklinike na Starohájskej ulici nainštalovali konštrukcie na popínavé rastliny, ktoré budú vytvárať tieň pre ľudí prechádzajúcich po tejto frekventovanej trase.
Veľkým projektom bola podľa hovorkyne premena zanedbaného lužného lesíka na zóne Štrky, kam sa predtým vyvážal stavebný odpad. „Vlani sme tam vybudovali jazierko, priestor sme upravili a teraz slúži ako oddychová zelená zóna. Pripravujeme aj zásadnejšie zásahy s cieľom zlepšenia klímy v meste – v lokalite Medziháj chceme obnoviť agrolesnícke systémy, na pozemku známom ako Kravský pasienok máme záujem vytvoriť novú rekreačnú zónu s lesoparkom a vodnou plochou,“ dodala Majtánová.
Projekty na zmiernenie dosahov zmeny klímy realizuje Trnava z rozpočtu mesta, pri obnovách vnútroblokov využíva aj externé zdroje ako Integrovaný regionálny operačný program.
