Na dobových fotografiách dokumentuje ich aktivity za uplynulé desaťročia, pripomína osobnosti trnavského rybárstva, jeho úspechy i všednú prácu pri ochrane vôd a rýb.
Autor TASR
Trnava 11. septembra (TASR) – Trnavskí rybári si v tomto roku pripomínajú 60 rokov existencie Miestnej organizácie (MO) Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) a pri tej príležitosti pripravili výstavu v Západoslovenskom múzeu. Na dobových fotografiách dokumentuje ich aktivity za uplynulé desaťročia, pripomína osobnosti trnavského rybárstva, jeho úspechy i všednú prácu pri ochrane vôd a rýb. Zábery dopĺňajú preparované úlovky i dobové rybárske náčinie, spolu s oceneniami, ktoré priniesli členovia z rôznych súťaží.
Výstava je súčasťou tohtoročnej prezentácie trofejí poľovníkov, ktorí si každý rok na svoju výstavu pozývajú hostí. "Tento rok sme oslovili rybárov nielen preto, že majú výročie, ale spája nás aj láska k prírode a pocit povinnosti ju chrániť," povedal odborný garant hostiteľskej poľovníckej výstavy Pavol Kaššák.
Rybárstvo, blížiace sa dnešnému chápaniu, sa začalo organizovať v období od roku 1924. V danom čase bolo v Trnave ani nie desať rybárov, ktorí lovili s platným rybárskym lístkom. Zakladajúca schôdza dnešnej MO sa konala v októbri 1957, v súčasnosti s viac ako 3200 členmi je druhou najpočetnejšou na Slovensku. Pritom okolo 500 členov sú z toho deti a mládež, ktorých výchove venuje MO zvláštnu pozornosť. Trnavskí rybári obhospodarujú šesť vodných nádrží – Buková, Boleráz, Cífer, Dolné Dubové, Suchá nad Parnou, Horné Orešany a Horná Krupá so súhrnnou rozlohou vyše 200 hektárov, štyri kaprové a dva pstruhové revíry.
Jedným z pamätníkov celého vývoja MO v Trnave je dnes vyše 80-ročný Rudolf Gloznek z Cífera, ktorý bol iniciátorom vybudovania cíferskej nádrže a je ešte stále činným rybárom. Pre TASR povedal, že rybárstvo pred 60 rokmi a teraz je neporovnateľné. Jednak vybavením, keď on "začínal ako chlapec chytať na bambusovú tyč a teraz je problém vybrať si". Ale i veľkosťou členskej základne i prístupu k rybárstvu.
MO SRZ Trnava v súčasnosti vedie predseda Vladimír Čerešnák. Tajomník MO Tomáš Dobrovodský konštatoval, že povedomie a kultúrna úroveň členov rastie. "Čoraz viac rybárov má záujem nezištne podieľať sa na skrášľovaní našich revírov, zúčastňovať sa na brigádach a čistení brehov, ktoré pravidelne organizujú na každej vodnej nádrži," uviedol. Okrem vlastných projektov sa členovia MO zúčastňujú a aktívne podieľajú aj na väčších regionálnych projektoch. Jedným z najväčších bola Revitalizácia dolného povodia a hydrického biokoridoru Parná, ktorého iniciátorom bolo mesto Trnava.
Výstava v múzeu potrvá do konca októbra.
Výstava je súčasťou tohtoročnej prezentácie trofejí poľovníkov, ktorí si každý rok na svoju výstavu pozývajú hostí. "Tento rok sme oslovili rybárov nielen preto, že majú výročie, ale spája nás aj láska k prírode a pocit povinnosti ju chrániť," povedal odborný garant hostiteľskej poľovníckej výstavy Pavol Kaššák.
Rybárstvo, blížiace sa dnešnému chápaniu, sa začalo organizovať v období od roku 1924. V danom čase bolo v Trnave ani nie desať rybárov, ktorí lovili s platným rybárskym lístkom. Zakladajúca schôdza dnešnej MO sa konala v októbri 1957, v súčasnosti s viac ako 3200 členmi je druhou najpočetnejšou na Slovensku. Pritom okolo 500 členov sú z toho deti a mládež, ktorých výchove venuje MO zvláštnu pozornosť. Trnavskí rybári obhospodarujú šesť vodných nádrží – Buková, Boleráz, Cífer, Dolné Dubové, Suchá nad Parnou, Horné Orešany a Horná Krupá so súhrnnou rozlohou vyše 200 hektárov, štyri kaprové a dva pstruhové revíry.
Jedným z pamätníkov celého vývoja MO v Trnave je dnes vyše 80-ročný Rudolf Gloznek z Cífera, ktorý bol iniciátorom vybudovania cíferskej nádrže a je ešte stále činným rybárom. Pre TASR povedal, že rybárstvo pred 60 rokmi a teraz je neporovnateľné. Jednak vybavením, keď on "začínal ako chlapec chytať na bambusovú tyč a teraz je problém vybrať si". Ale i veľkosťou členskej základne i prístupu k rybárstvu.
MO SRZ Trnava v súčasnosti vedie predseda Vladimír Čerešnák. Tajomník MO Tomáš Dobrovodský konštatoval, že povedomie a kultúrna úroveň členov rastie. "Čoraz viac rybárov má záujem nezištne podieľať sa na skrášľovaní našich revírov, zúčastňovať sa na brigádach a čistení brehov, ktoré pravidelne organizujú na každej vodnej nádrži," uviedol. Okrem vlastných projektov sa členovia MO zúčastňujú a aktívne podieľajú aj na väčších regionálnych projektoch. Jedným z najväčších bola Revitalizácia dolného povodia a hydrického biokoridoru Parná, ktorého iniciátorom bolo mesto Trnava.
Výstava v múzeu potrvá do konca októbra.